Igora Furdíka zaujali laureáti literárnych prác a ich vzťah k slovenčine

hlavná foto

Na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prijal jeho predseda Igor Furdík vo štvrtok 13. júna 2013 žiakov a učiteľov z prostredia krajín so slovenskými národnostnými menšinami, ktorí si deň predtým v Nových Zámkoch prevzali ocenenia počas slávnostného programu vyhlasovania výsledkov 21. ročníka súťaže literárnych prác Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Predseda ÚSŽZ počas bezprostrednej a neformálnej debaty s najmladšou generáciou našich krajanov v tých európskych krajinách, v ktorých Slováci požívajú vysoký záujem, dôveru i obdiv zo strany väčšinových domovských národov v prostrediach, kde tvoria národnostné menšiny, vyzdvihol ich tvorivý prístup v spracovaní literárnych prác. Často ide o ich prvotiny, pričom najčastejšie skúšajú svoju slovnú a pisateľskú obratnosť v krátkych prozaických útvaroch. Avšak aj tento rok sa našli aj takí žiaci, ktorí s nádejou zdolávajú už aj nástrahy verša. Pravda, k poézii majú predsa len bezprostrednejší vzťah ako talentovaní recitátori, čo v plnom rozsahu prejavila Bianka  Koniariková zo Slovenskej základnej školy v rumunskej Gemelčičke. Za rýdzu slovenčinu a najmä presvedčivý spôsob, akým recitovala náročnú a veru aj rozsiahlu báseň Milana Rúfusa, poeta ľudskej úprimnosti, pramenistej detskej radosti a nadčasových túžob pohupujúcich sa v ľahkom povznesení viery a nádeje, si právom vyslúžila potlesk svojich nových kamarátov a kamarátok – rovesníkov či starších žiakov, vrátane gymnazistov z Uherského Hradišťa, Báčskeho Petrovca, ale aj Pivnice, Kysáča, Selenče či Novej Bukovice - Míľoviec.

Postupne sa osmelili aj ďalší, a tak ich Igor Furdík, predseda ÚSŽZ a hostiteľ mladých detských autorov, postupne zasypal okrem otázok v spojitosti s tematickosťou ich literárnych poryvov aj zvedavosťou, v ktorej odkrýval záhyby žiackej duše snujúcej už teraz svoje túžby o budúcnosti. Veru iba sem-tam pre tento vek typické nerozhodné pokrčenie plecami... Skôr už akoby v opatrných obrysoch načrtnuté profesijné želania: učiteľ, lekár, dokonca futbalista... Až sa aj pedagógovia, ktorí deti zo škôl z prostredia krajín so slovenskými menšinami zakaždým počas ich pobytu na Slovensku sprevádzajú, nestačili čudovať.

Boli však úplne zajedno, keď sa ich Igor Furdík pýtal na to, či aj ostatní žiaci zo srbskej Vojvodiny, chorvátskych miest a obcí či bášt slovenskosti v Rumunsku, sú podobne invenčné, kreatívne a plné odhodlania. Možno za všetkých – či už Eriku Fajnorovú, už druhým rokom hosťujúcu učiteľku zo Slovenska v rumunskej Gemelčičke, Zdenku Kyselicovú, učiteľku zo ZŠ Nova Bukovica – Míľovce či Andreja Kurica, dlhoročného skúseného pedagóga a zároveň aj predsedu Zväzu Slovákov v Chorvátsku, to vyjadrila ďalšia skúsená učiteľka Mária Andrašíková zo ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. A nielen iba počas prijatia u predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Predsedníčka Asociácie pedagógov Vojvodiny Mária Andrašíková sa chopila mikrofónu už deň predtým v Nových Zámkoch, keď auditóriu okrem iného povedala: „Pre moju školu – ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci – je ocenenie vzácnym kamienkom v skladaní mozaiky okrúhleho jubilea – 150 rokov nedožitých narodenín Jána Čajaka, bývalého učiteľa, spisovateľa, publicistu, národovca a veľkého humanistu. Čajakovu nesebeckú, obetavú prácu nemožno zabudnúť a preto na znak úcty a vďačnosti Jánovi Čajakovi st. a jeho práci vďační Petrovčania dali meno svojej škole. My, učitelia z Čajakovej školy, plne sme si vedomí svojej úlohy a významu ako i zodpovednosti pre zachovávanie identity vojvodinských Slovákov, takže v súlade s tým i všetko naše úsilie, aktivity, sú usmernené k uskutočneniu tohto cieľa. Táto celoslovenská súťaž s medzinárodnou účasťou, v rámci ktorej žiaci prostredníctvom literárnych prác vyjadrujú svoj vzťah k slovenčine a k Slovensku, na nás, slovenských učiteľov vo Vojvodine, pôsobí blahodarne a vyvoláva pocit zadosťučinenia.“

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

Galéria

Počet zobrazení: 1237x