Postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je kritické

hlavná foto
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák v piatok 25. marca 2011 prijal vedúceho Klubu poslancov Spolu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Imricha Fuhla, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženu Egyedovú-Baránekovú a úradujúcu tajomníčku ZSM Moniku Szabóovú, aby spoločne rokovali o aktuálnej situácii slovenskej menšiny v Maďarsku.

Postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je ťaživé, až kritické z viacerých dôvodov. V uplynulých desaťročiach sa síce spomalil proces rekordnej asimilácie Slovákov v Maďarsku, strata materinského jazyka a oslabovanie identity však rýchlym tempom pokračujú. Napriek deklaráciám o príkladnosti maďarskej národnostnej politiky podľa vyjadrení zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na stretnutí v ÚSŽZ chýbajú jednoznačné garancie, najmä pokiaľ ide o finančné zabezpečenie oprávnených nárokov či potrieb Slovákov v Maďarsku, pričom zo strany štátu je neraz narušené aj status quo.

Od štátu, v ktorom sú naši krajania doma, ktorého sú lojálnymi občanmi a ktorý už takmer tri storočia zveľaďujú spolu s príslušníkmi väčšinového národa a ostatných národností, naši krajania právom očakávajú, že im bude garantovať rovnaké šance na pestovanie svojho materinského jazyka a svojráznej kultúry a podobné možnosti jazykovej a kultúrnej sebarealizácie ako ich maďarským spoluobčanom. Maďarská politika, žiaľ, venuje oveľa menšiu pozornosť svojim daňovým poplatníkom z radov príslušníkov národných a etnických menšín v samotnom Maďarsku, než Maďarom žijúcim v okolitých štátoch.

ÚSŽZ už aj vzhľadom na tieto skutočnosti s veľkým záujmom očakáva, koľko osôb sa prihlási v Maďarsku k slovenskej národnosti počas tohtoročného sčítania obyvateľstva. V tejto súvislosti považuje ÚSŽZ za rozhodujúce, aby mali zástupcovia slovenskej menšiny spravodlivé zastúpenie medzi sčítacími komisármi. Rovnako podľa vyjadrení zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na piatkovom stretnutí nie je totiž jedno, kto a ako položí tzv. senzitívne otázky vo svojom národnostnom sebavedomí oslabnutým Slovákom v Maďarsku ohľadne ich pôvodu a materinského jazyka.

M. Vetrák si vo funkcii predsedu ÚSŽZ stanovil za cieľ aj revitalizáciu života krajanov v zahraničí. V tomto smere chce priamo spolupracovať so zástupcami slovenskej menšiny v Maďarsku nielen pri vypracovaní koncepcie štátnej politiky, ale aj zriadením spoločnej zmiešanej komisie ako pracovného zoskupenia ÚSŽZ v zmysle štatútu ÚSŽZ, ktorá by v praktickej rovine vedela navrhnúť spôsoby riešenia vzniknutých problémov. ÚSŽZ tiež pripomína, že návrh na revitalizáciu slovenskej menšiny v Maďarsku bol zástupcami Slovákov žijúcich v Maďarsku vypracovaný už v rokoch 1995-1996, k jeho uplatňovaniu, žiaľ, následne nedošlo.

Rámcová dohoda o ochrane menšinových práv a Charta menšinových jazykov oprávňuje nastoľovať také požiadavky, aby ochrana používania menšinových jazykov bola silnejšia než doteraz, aby zastúpenie národnostných menšín v parlamente zabezpečoval aj najvyšší zákon štátu a aby mali garantované právo na účasť na verejnom živote a na plnohodnotné rozvíjanie kultúrneho dedičstva svojich predkov.

Nepriaznivá ekonomická situácia v Maďarsku má dosah aj na fungovanie menšinových volených zborov. Podľa informácií zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na stretnutí základná podpora v prípade miestnych menšinových samospráv poklesla o viac než polovicu, predstavuje ročne už iba 200-tisíc forintov (750 EUR). Slováci v Maďarsku si zvolili 122 miestnych slovenských samospráv a výrazný pokles už beztak nízkych financií na ich fungovanie možno vnímať veľmi negatívne. Žiaľ, podobná situácia je aj v prípade financovania miestnych, regionálnych a celoštátnych občianskych organizácií Slovákov žijúcich v Maďarsku. ÚSŽZ chce na tento problém upozorniť aj na najbližšom zasadnutí medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie.

Strany prítomné na stretnutí s ľútosťou konštatovali, že osobitne nepriaznivo sa vyvíja situácia vo vzdelávaní Slovákov v Maďarsku v ich materinskom jazyku. Ako výrazne znepokojujúcu možno vnímať už výučbu slovenčiny detí v predškolskom veku. Dieťa v tzv. národnostnej materskej škole sa učí hodinu denne po slovensky a zvyšok dňa sa s ním tá istá vychovávateľka rozpráva len po maďarsky. V desiatkach tradične Slovákmi obývaných malých obciach sa výučbe slovenčiny vôbec nikto nevenuje. Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet (prevažne je to iba štyri hodiny týždenne), sú finančne podvyživené a metodika vyučovania slovenského jazyka je napriek obetavosti slovenských pedagógov nevyhovujúca. Navyše, populácia pedagógov starne a v najbližšom období značná časť učiteľov slovenského jazyka odíde do dôchodku. Následne hrozí, že dotknuté školy nesplnia podmienky, aby mohli naďalej dostávať národnostné normatívy a vyučovanie slovenčiny na nich pravdepodobne zanikne. Od nepriaznivej situácie v základných školách sa odvíja aj situácia na gymnáziách v Békešskej Čabe a Budapešti a na jestvujúcich katedrách slovenčiny na vysokých školách. Už v súčasnosti sa vyskytuje prípad, keď v prvom ročníku na vysokoškolskej katedre slovenčiny v Maďarsku nie je ani jeden študent.

ÚSŽZ má záujem podporiť projekt, ktorý by sa zameral práve na skúmanie situácie v slovenskom menšinovom školstve v Maďarsku a predložiť správu o skutkovom stave výučby slovenského jazyka v Maďarsku od predškolských zariadení po univerzity. Keďže v zmysle kompetenčného zákona má výlučné právomoci v oblasti vzdelávania aj vo vzťahu k našim krajanom žijúcim v zahraničí Ministerstvo školstva SR, M. Vetrák sa v najbližšom období plánuje stretnúť s ministrom školstva, aby s ním prerokoval aj problémy slovenskej menšiny v Maďarsku. Viaceré riešenia sú všeobecne známe (metodická pomoc, poskytnutie učebníc, školy v prírode, hosťujúci učitelia, doškoľovanie učiteľov na Slovensku), v niektorých prípadoch je však problémom buď maďarská legislatíva alebo neochota zo strany riaditeľov škôl uvoľniť v danej obci často jediného učiteľa slovenčiny na doškolenia či kurzy.

V tejto súvislosti považuje ÚSŽZ za nesmierne dôležité plnenie medzištátnej dohody, na ktorej základe vláda Slovenskej republiky v súlade s jej uznesením zo 17. septembra 2008 č. 625 finančne prispieva na kultúrno-vzdelávacie aktivity slovenskej menšiny v Maďarsku v celkovej výške približne 100 000 EUR prostredníctvom verejnoprospešnej nadácie ZSM „Lipa“, vrátane škôl v prírode.

M. Vetrák sa zaujímal tiež o aktuálnu situáciu, ktorá súvisí s výstavbou a vybavením nového Slovenského domu v Mlynkoch v súlade s uznesením vlády SR z 18. júna 2008 č. 421. Na tomto projekte sa Slovenská republika podieľa sumou 358 494 EUR a jeho naplnenie má pomôcť slovenskej menšine v Maďarsku pri uchovaní svojho slovenského národného povedomia a kultúrnej identity. M. Vetrák v tejto záležitosti komunikoval aj so slovenským veľvyslancom v Maďarsku Petrom Weissom.


 

Share |

Počet zobrazení: 1506x