Právne postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí

 I. Všeobecné informácie

Slovenská republika uzákonila v hlave I., článok 7a ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky podporu Slovákov žijúcich v zahraničí ako svoju ústavnú povinnosť; „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“


Prvou právnou úpravou, ktorá osobitne upravila postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí bol zákon    č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zákone bolo vymedzené, kto je zahraničný Slovák a aké práva a povinnosti mu z tohto postavenia vyplývajú. Tento zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. januára 2006.


Podľa zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovák žijúci v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a pod tento pojem patria:

Osoby, ktoré žijú v zahraničí, nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, majú štátne občianstvo cudzieho štátu, prípadne sú osobami bez štátneho občianstva, hlásia sa však k slovenskej národnosti a majú záujem a zásluhy na rozširovaní, alebo udržiavaní slovenskej národnosti v zahraničí. Sú to však aj  osoby, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti po svojich príbuzných v priamom rade. Podľa platnej právnej úpravy možno týmto osobám na základe žiadosti priznať postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a vydať im osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí.

Okrem uvedených osôb však v zahraničí žijú dlhodobo, prípadne trvalo aj osoby, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky a takisto sú Slovákmi žijúcimi v zahraničí. V tomto prípade ide o slovenských štátnych občanov, na ktorých sa vzťahujú všetky všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky a z nich vyplývajúce práva a povinnosti voči Slovenskej republike. Podľa platného zákona č. 474/2005 Z. z. ide tiež o Slovákov žijúcich v zahraničí, pokiaľ sa neprihlásia na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

Podľa ustanovenia §33 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a súčasne ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine a nadobudla podľa právnej úpravy niektorého cudzieho štátu jeho štátne občianstvo, zostala aj slovenským štátnym občanom, ak z vlastnej vôle, osobitnou žiadosťou, nepožiadala o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Z titulu svojho slovenského štátneho občianstva môže požiadať o slovenský cestovný pas, respektíve o občiansky preukaz, ak splní podmienky na jeho vydanie.

Deti, narodené rodičom, z ktorých – hoci len jeden – má slovenské štátne občianstvo, nadobúdajú po ňom taktiež slovenské štátne občianstvo, bez ohľadu na to, že podľa práva štátu, na území ktorého sa narodili, ako aj bez ohľadu na to, že podľa druhého rodiča – cudzieho štátneho občana – môžu nadobudnúť aj iné, cudzie štátne občianstvo alebo cudzie štátne občianstva. Tento princíp platí od účinnosti zákona č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky (podľa dovtedy platných právnych predpisov bolo potrebné požiadať v zákonom určenej lehote príslušný ustanovený úrad o súhlas s ponechaním si slovenského štátneho občianstva).

Pokiaľ ide o samotné právne postavenie Slováka žijúceho v zahraničí na Slovensku a jeho práva a povinnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, treba pri ich plnení a uplatňovaní zistiť, či ide o slovenského štátneho občana dlhodobo žijúceho v zahraničí, alebo o osoby, ktoré si uchovávajú národné povedomie a buď ony, alebo ich ascendenti (predkovia) v priamom rade mali alebo majú slovenskú národnosť.


II. Práva a povinnosti držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí (preukazu zahraničného Slováka) podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky

– Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. je základným zákonom upravujúcim podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí (Hlava I., čl. 7a);

– zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tento zákon zrušil zákon č. 70/1997 Zb. o zahraničných Slovákoch) je špeciálnym zákonom, ktorý upravuje postavenie Slováka žijúceho v zahraničí;

– § 29 v spojení s § 31 až 33 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že policajný útvar udelí prechodný pobyt príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vydané Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí do 30 dní od podania žiadosti, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti; po udelení prechodného pobytu má právo podnikať;

§ 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ustanovuje pre osoby s postavením zahraničného Slováka, respektíve Slováka žijúceho v zahraničí možnosť udeliť im štátne občianstvo Slovenskej republiky, ak majú nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej tri roky, ktorý bezprostredne predchádza podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky;

– § 22 ods. 7 písm. e/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách, zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje, že povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje u cudzinca, ktorý je zahraničný Slovák, respektíve Slovák žijúci v zahraničí;

– § 4b ods. 2 písm. e) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov ustanovuje príspevky za kompenzáciu, opatrovanie a právo na poskytovanie sociálnych služieb;

– § 3 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje nárok na pomoc v hmotnej núdzi;

§ 3 ods. 2 písm. l) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona          č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovuje právo byť prijímateľmi sociálnych služieb;

– § 146 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje nárok na výchovu, vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách za tých istých podmienok ako občania Slovenska;

– § 82a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovuje prevod dôchodkových práv v rámci EÚ;

– zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadväzuje aj na zákon č. 5/2004 Z. z., ak nelegálnou prácou je práca cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie (zahraničný Slovák, respektíve Slovák žijúci v zahraničí má prechodný pobyt povolený vydaním preukazu zahraničného Slováka alebo osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí);

– § 19a ods. 1 zákona č. 202/1995 Z. z. devízový zákon v znení neskorších predpisov ustanovuje, že cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku okrem výnimiek podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, citovaný zákon v § 19a ods. 2 ustanovuje, že:
cudzozemec nemôže nadobudnúť vlastnícke právo:

a/ k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce; toto obmedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre cudzozemca, ktorý je:
1. občanom Slovenskej republiky,
2. štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie a má na základe registrácie právo na prechodný pobyt, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodári najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii,
 b/ k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi, ktorými sú najmä:
– zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov,
– zák. č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),
– zák. č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
– zák. č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
– zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,
– zák. č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení neskorších predpisov;

– § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovuje, že fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (v zákone ďalej uvádzaná ako „zahraničná osoba“) môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby; na účely tohto zákona sa slovenskou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky;
podľa § 5 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. sa bydliskom na území Slovenskej republiky na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (podľa zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), prípadne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zák. č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov);

– zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov nadväzuje na vydanie živnostenského oprávnenia v prípade založenia obchodnej spoločnosti, v ktorých sa pre ustanovené funkcie pre fyzické osoby vyžaduje povolenie pobytu na území Slovenskej republiky;

– § 33 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov upravuje kolízne ustanovenia aj k právnemu postaveniu osôb, ktoré majú okrem slovenského aj iné cudzie štátne občianstvo;

– § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov vláda môže navrhnúť, aby osoby, ktoré preukázali mimoriadne zásluhy o udržanie národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a úsilie spojené s upevňovaním väzieb medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou, boli ocenené zapožičaním štátnych vyznamenaní.


Tento materiál bol spracovaný na základe platnej právnej úpravy v Slovenskej republike. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ho bude postupne dopĺňať a aktualizovať podľa prijatej novej alebo novelizovanej platnej právnej úpravy v oblasti týkajúcej sa Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

 

Počet zobrazení: 19522x