Deň zahraničných Slovákov si krajania uctili v Sade Janka Kráľa

hlavná foto

Už tradične sa symbolika 5. júla – sviatku Cyrila a Metoda spája od roku 1994 (za Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí bol prijatý zákonom z 20. októbra 1993) aj pripomienkou a zároveň i holdom všetkých krajanov žijúcich naprieč piatimi kontinentmi v okolo 50 krajinách sveta. Od roku 2000, keď bol v petržalskom Sade Janka Kráľa 5. júla osadený našimi krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, sa práve tento, tzv. základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva, stal akýmsi pútnickým stredobodom slovenského krajanského sveta v sviatočný deň Slovákov žijúcich v zahraničí v hlavnom meste našej spoločnej vlasti.

V sobotu 5. júla 2014, hoci sa na pripomienke zišli síce v neveľkom počte dvoch desiatok (krajania tu mali zastúpenie z Českej republiky, Rakúska, Srbska, Sýrie, Talianska a Ukrajiny), avšak s o to väčším zanietením a odhodlanosťou odzneli v troch príhovoroch myšlienky o reálnom oživení zámeru výstavby pamätníka slovenského vysťahovalectva. Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa v Sade Janka Kráľa s uznaním vyslovil o prezentácii štúdie vytvorenia tohto pamätníka, kým Claude Baláž, predseda Nadácie Národného pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorá spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí zárodok projektu uviedla nedávno na pôde Národnej rady SR (záštitu nad prezentáciou štúdie prevzali podpredsedníčky NR SR Jana Laššáková a Erika Jurinová) vyjadril nádej, že sa postupnými krokmi podarí vytvoriť súborné dielo – monument osadený na potenciálnom námestí a v parku na ľavom brehu Dunaja aj v kontexte so zamýšľanou stálou múzejnou a informačnou expozíciou slovenského vysťahovalectva v takej podobe, aby sa pre všetkých Slovákov mohol prezentovať ako živá a interaktívna národná kultúrna pamiatka.

V duchu tradície sv. Cyrila a Metoda v deň ich sviatku, pripomínajúc, že im vzdávame svoju úctu najmä pre ich vzdelanostný a kultúrno-duchovný rozmer, ktorý na územie súčasného Slovenska priniesli zo zahraničia, čím sa s nimi hodnotovo symbolicky stotožňujú aj všetci naši krajania, sa prítomným prihovoril aj Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. V mene organizácie, združujúcej najväčší počet krajanských spolkov a inštitúcií, vyslovil presvedčenie, že sa Slováci žijúci v zahraničí raz dočkajú okamihu zhmotnenia a slávnostného odhalenia pamätníka slovenského vysťahovalectva, pre ktorý je jeho symbolický základný kameň v Petržalke zatiaľ ešte stále v polohe a posolstve vlasteneckým citom k Slovensku motivovaného krajanského impulzu.

Počas slávnostného aktu, keď po položení kytíc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetového združenia Slovákov v zahraničí odzneli aj poetické sekvencie v prednese poslucháča VŠMU v Bratislave Mareka Luptáka, oslovil prítomných krajanov a hostí Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ. Okrem iného zdôraznil, že „vzťah mladej Slovenskej republiky k svojim rodákom, ktorí sa po stáročia vytrácali v rôznych historických etapách do všetkých strán sveta, hnaní nádejou na lepší život, túžbou po naplnení snov, ale, žiaľ, často aj ako jedinou možnosťou úniku z biedy, útlaku a neslobody, je integrálnou a dôležitou súčasťou nášho národno-štátneho života.“  P. Prochácka vyzdvihol aj skutočnosť, že stretnutia pri základnom kameni budúceho pamätníka v Sade J. Kráľa „nikdy neboli stereotypné, ich kolorit niesol pečať rôznych súbežných výročí, noviniek v krajanskom svete, posolstvá osobností a historických udalostí.“

Ak sa pristavil pri tom, že „práve tu si pripomíname nielen úspechy, ale aj straty v radoch našich krajanov, ktorí obohacovali a okysličovali kultúrny metabolizmus nášho národného organizmu doma a v zahraničí“, potom nemožno zabudnúť na bolestný odchod veľkých osobností – pramene slovenskosti v radoch našich krajanov. P. Prochácka s pietou pripomenul Annu Ištvánovú z Békešskej Čaby, Kvetu Benkovú z Báčskeho Petrovca, ako aj aktivistu a folkloristu Dušana Parajku z Zurichu. Zajedno vyzdvihol i tých, ktorých krajanská aktivita i umelecký vklad boli v uplynulom období ocenené štátnymi vyznamenaniami udelenými prezidentom Ivanom Gašparovičom – Annu Ištvánovú (in memoriam) z Maďarska, predsedu Zväzu Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa a umeleckého sklára z Francúzska Jána Zoričáka. Nuž a práve odtiaľto, z miesta preniknutého symbolikou vytrvalosti a nezlomnosti krajanov, pozdravil jednu z legiend Slovákov žijúcich v zahraničí: „Dovolím si upriamiť pozornosť na blížiace sa jubileum Imricha Kružliaka, jedinečného človeka, ktorý v decembri tohto roku sa chystá osláviť úctyhodných 100 rokov. Z tohto miesta mu prajeme zdravie, energiu a chuť prispievať k rozvoju slovenského života v Mníchove,“ zaželal na diaľku výnimočnej osobnosti slovenského krajanského sveta podpredseda ÚSŽZ.

Keď Peter Prochácka vo svojom prívete ocenil úzku spoluprácu úradu s reprezentatívnymi organizáciami krajanov v západnej Európe, ako aj s predstaviteľmi slovenských národnostných menšín v strednej a východnej Európe, vzdal patričný hold aj krajanom, nesúcim zástavu slovenskosti v prostrediach Dolnej zeme, budujúc tu v priebehu troch storočí autonómnu slovenskú subkultúru  neopakovateľného koloritu. V kontexte témy však neobišiel ani jej chúlostivý aspekt: „Vopred sa ospravedlňujem, ale musím práve tu v rámci pamätného dňa pripomenúť, že sú jedinci, respektíve malá skupina zahraničných Slovákov, ktorí slovenskú autochtónnu kultúru z Dolnej zeme a jej nositeľov hanlivo pomenúvajú ako „Slovákov z povolania“. Jedinou vetou v listoch rozosielaných osobnostiam politického života na Slovensku, napríklad prezidentovi republiky, dehonestujú celé generácie ojedinelej, takmer 300-ročnej slovenskej kultúry. Autori týchto invektív zrejme nechápu, že sa jedná o nositeľov a tvorcov miestnej a regionálnej slovenskej kultúry spoločenstiev, ktoré sú v časopriestore vzdialené od slovenskej zeme a matičnej kultúry takmer 300 rokov, pritom uchovávajú a obohacujú, generačným prenosom rozvíjajú slovenskú kultúrnu identitu. Domáce majoritné obyvateľstvo si našich krajanov za tieto schopnosti hlboko váži a považuje ich za významný faktor kultúrneho a spoločenského života daných štátov.“

 

FOTO: ĽUDO POMICHAL

Galéria

Počet zobrazení: 1271x