Imrich Kružliak: 100! Legenda slovenského krajanského sveta a jeho svedomia sa v Mníchove dožil skvostného životného jubilea

hlavná foto

Novinár, historik, básnik a exilový pracovník Imrich Kružliak, ktorý počas svojho mimoriadne plodného a pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale i doma na Slovensku, bol činmi svojho žitia a bytia na tomto svete obrovským prínosom a zajedno i inšpiráciou,  sa v pondelok 8. decembra dožil vzácneho životného jubilea. Jeho tortu oslávenca ozdobilo v Mníchove jedinečné číslo: 100! Imrichovi Kružliakovi, jednej z najvýraznejších osobností slovenského krajanského života v 20. storočí i na prelome dvoch tisícročí, ktorý zastával pre rozvoj našich krajanov dôležité posty (bol čestným predsedom Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí, predsedom kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov, členom Slovenského ústavu v Ríme, členom PEN Centre of Writers in Exile a v slobodných pomeroch v rokoch 1992-1995 členom Predsedníctva Matice slovenskej...), priamo v Mníchove zaželali v spoločnosti ďalších gratulantov v „trojcifernom narodeninovom priestore“ legende slovenského krajanského sveta i svedomia všetko to najlepšie Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vilma Prívarová, poradkyňa predsedu ÚSŽZ.

 

Slovensko-nemecký kultúrny klub v spolupráci s Generálnym konzulátom Slovenskej republiky v Mníchove usporiadal v pondelok 8. decembra 2014 slávnostný večer pri príležitosti 100. narodenín PhDr. Imricha Kružliaka. Program sa začal premietaním časti biografického filmu o Imrichovi Kružliakovi. Viera Hroch, predsedníčka Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu, pozdravila hostí a Ján Mráz ich privítal hrou na fujare. K jubilantovi sa prihovoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Berlíne Igor Slobodník, ktorý tlmočil aj pozdrav a blahoželanie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku. Pozdravný list Imrichovi Kružliakovi poslali k jeho vzácnej „stovke“ aj Joachim Gauck, prezident Nemeckej spolkovej republiky, ako aj kardinál Jozef Tomko.

Dlhoročný priateľ pána Imricha Kružliaka, Ján Mojto, vo svojom príhovore zablahoželal jubilantovi v mene všetkých zúčastnených: „Môcť povedať pár slov o storočnom jubilantovi, storočnom priateľovi, je živote zriedkavé a v tomto prípade aj veľkou cťou a radosťou. Všetci dnes tu prítomní pociťujeme obdiv, úctu, vďaku – a aj trošku závisti – pri pohľade na tých prežitých 100 rokov, na ktorých konci stojí duševne a telesne nezlomený muž – vzácny človek a snažíme sa nájsť odpoveď na otázku, odkiaľ čerpal v živote silu.”

Večerom sprevádzala pianistka Daniela Varinská a atmosféru doplnil prednes básní z pera Imricha Kružliaka a básne Anabáza, ktorú svojho času venoval oslávencovi Milan Rúfus. Veľkú radosť urobil Imrichovi Kružliakovi aj príchod jeho rodiny a priateľov nielen zo Slovenska, ale aj z Kanady či ďalších krajín. Medzi gratulantmi boli okrem iných aj Marián Tkáč, predseda Matica slovenskej či Ján Šufliarsky, primátor Detvy - rodiska pána Imricha Kružliaka.

 

Jubilanta Imricha Kružliaka oslovil pri príležitosti jeho stých narodenín aj Miroslav Lajčák, podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Je pre mňa cťou osloviť Vás pri príležitosti Vášho výnimočného životného jubilea,“ píše v osobnom liste - prívete jubilantovi s dátumom 8. decembra 2014 -  šéf rezortu zahraničia a myšlienkami načiera do pestrej histórie aktivít oslávenca na prospech krajanského sveta: „Nie je to tak dávno, čo sme so vzrušením počúvali Váš hlas a Vaše príspevky vo vysielaní Rádia Európa. Po páde železnej opony sme sa zase mohli zoznamovať s Vašou rozsiahlou literárnou, odborno-historickou, publicistickou a prekladateľskou tvorbou, ktorá sprevádzala Vašu prácu redaktora stanica Slobodná Európa v Mníchove a aktivity vo Svetovom kongrese Slovákov.

Tieto aktivity a Vaša spolupráca s exilovými periodikami Most a Rozhľady, dvadsať rokov činnosti vo funkcii šéfredaktora Horizontu, aktivity v PEN-klube, ale aj výnimočné zásluhy na zorganizovaní ojedinelej medzinárodnej konferencie „Mier v slobode pre Európu!“ v Mníchove, ktorá sa konala v roku 1983, sú vyjadrením neuveriteľnej energie poprednej exilovej osobnosti a neutíchajúcej lásky k slovenskému národu.

Dovolím si vyzdvihnúť Váš návrat do vlasti po páde komunistického režimu, keď Vás láska k slovenskému národu motivovala sprostredkovať a odovzdávať svoje vedomosti, skúsenosti a politický rozhľad v prospech mladej Slovenskej republiky.

Ako jeden z najvýznamnejších exilových pracovníkov ste doma pokračovali vo svojej kultúrnej, spoločenskej a politickej misii pri hľadaní ciest k demokracii a modernej občianskej spoločnosti v európskom kontexte. S vďakou preto spomíname na Vaše pôsobenie po boku prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča v duchu národnej a kresťanskej tradície, ktorá sa ako základná hodnotová platforma vinie celým Vašim pôsobením od skorej mladosti, čo výrazne dokumentujete aj vo svojej knižke Úteky z tiesne.

Sme nesmierne hrdí, že sa tieto úteky a podobné utrpenie zmenili na vytúžený návrat na rodné Slovensko, čo potvrdzujúc aj početné politické, spoločenské a kultúrne uznania orámované Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, ktoré Vám v roku 1995 udelil prezident Slovenskej republiky, ale aj Cyrilo-metodská medaila v Dullikene z roku 1996 a Čestné občianstvo rodnej Detvy udelené pri príležitosti Vášho 80-ročného životného jubilea.

Dovoľte. vážený pán Kružliak, aby som Vám z úprimného srdca poďakoval za Váš celoživotný vklad do dejín slovenského národa, rozvoja jeho historického sebavedomia a poprial mnoho zdravia, osobného šťastia, radosti a lásky v kruhu svojich najbližších.

                        

                       So srdečným pozdravom

 

                                                                                                                                      Miroslav Lajčák

 

 

Medaila ÚSŽZ - pocta za statočnosť

a krajanský prínos

Okrem priamej gratulácie Petra Prochácku, podpredsedu ÚSŽZ a Vilmy Prívarovej, poradkyne predsedu ÚSŽZ, priamo v Mníchove na milej slávnosti, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí poctil dosah aktivít i a tvorivého života Imricha Kružliaka na prospech krajanov a Slovenska aj Igor Furdík, predseda ÚSŽZ. Ešte počas vlaňajšej pracovnej cesty v novembri 2013 v Mníchove ocenil zásluhy Imricha Kružliaka Medailou ÚSŽZ.  

V laudatiu, ktoré pri tejto príležitosti 15. novembra odznelo, Igor Furdík vyzdvihol jeho záslužnú  dlhodobú činnosť v  Mníchove a v Nemecku, najmä však publicistickú tvorivosť, aktívnu prácu v prostredí slovenského politického exilu. Vo svojom prívete ocenil literárnu a esejistickú tvorbu, žurnalistickú i ľudskú angažovanosť Imricha Kružliaka pri riešení problémov a potrieb Slovenska, angažovanosť v organizáciách krajanov Nemecku, v západnej Európe, ale aj na Slovensku, už v rokoch po novembri 1989.

Vážený pán Kružliak,

dovoľujem si Vás s úctou, obdivom a zajedno i pokorou osloviť pri príležitosti udelenia Pamätnej medailou predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Kúsok symbolickej vďaky odliatej do kovu na večnosť, nech by bola akokoľvek ligotavá, je vo Vašom pútavom až dramatickom životnom príbehu intelektuála, nespochybniteľne sa zapísavšieho významným prínosom novinára, literáta, esejistu a krajanského aktivistu do celého polstoročia slovenského exilu, vskutku len epizódou, pozastavením a zamyslením sa na Vašej tvorivej púti dvoma stáročiami.

Napriek tomu Vám ju z úprimnosti duše odovzdávam práve tu, na kúsku slovenskej pôdy v Mníchove, dlhoročnom pôsobisku Vášho úctyhodného životného, ľudského i profesionálneho novinárskeho vkladu. Aj vďaka svojmu vlasteneckému presvedčeniu ste skrze svoju tvorbu i národný zástoj s odhodlaním nepokorenej viery a nádeje  približovali práve tu v časoch ľútych Slovákov a Slovensko do spoločenstva národov a štátov vyznávajúcich slobodu mysle a ľudskosť bytia. 

Vaše životné postoje nespreneverujúce sa kánonu etiky, esejistická a literárna tvorba obrodzujúca ducha morálky, po ktorej dnes slovenský svet doma i v zahraničí doslova žízni, ako aj životná múdrosť popretkávaná skúsenosťami, osudmi, poznaním i dilemami zo stretnutí s tisíckami ľudí, v rôznej miere vplývajúcich tak na Váš životný náhľad, ako aj filozofiu posolstiev rodoľuba predchnutého vrúcnou slovenskosťou detvianskeho rodáka v cudzom svete, Vás v tom najlepšom predurčili byť a nadlho zostať prímerom v utvrdzovaní národného sebavedomia a v ochote k nezištnej príčinlivosti v slovenskej veci.

Prijmite preto, prosím, s touto medailou, symbolicky vyjadrujúcu vďaku Vášho i nášho spoločného Slovenska a celého krajanského sveta, s ktorým náš úrad komunikuje, uznanie za Váš celoživotný vklad pri presadzovaní myšlienok, postojov a osobnej statočnosti, predurčujúcich Slovensko v jubilejnom roku jeho dvadsaťročnej štátnej samostatnosti do rodiny seberovných kultivovaných štátov a národov sveta.

                 

                             S úctou

                                                                                                                     

                                                                                                                                    Igor Furdík

 

 

KTO  JE  IMRICH  KRUŽLIAK

Narodil sa 8. decembra 1914 v Detve, na univerzite v Bratislave vyštudoval históriu a sociológiu. Ako novinár pracoval najmä v Národných novinách. Cez vojnu pôsobil v Slovenskej lige a v Úrade pre tlač. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Po vojne vstúpil do politiky, pokúsil sa založiť kresťansko-republikánsku stranu. Neskôr sa dal k Demokratickej strane a úspešne viedol jej volebnú kampaň v roku 1946. Po obvinení z protištátneho sprisahania v roku 1947 ho uväznili a rok vyšetrovali. Po prepustení ilegálne prekročil hranice a odišiel do exilu. V neprítomnosti ho odsúdili na 15 rokov. V roku 1951 bol medzi prvými redaktormi Slobodnej Európy. V rokoch 1972-1992 redigoval a vydával v Mníchove exilový časopis Horizont. Od roku 1971 bol jedným z podpredsedov Svetového kongresu Slovákov. Do vlasti sa mohol vrátiť až koncom roku 1989.  

V rokoch 1938-1945 pracoval I. Kružliak v Slovenskej lige v Bratislave, najskôr ako literárny tajomník a redaktor, neskôr ako správca a generálny tajomník. Počas rokov 1940-1943 ho zo Slovenskej ligy uvoľnili a pracoval v HSĽS ako organizátor sčítania ľudu (1940), potom ako tajomník Prípravného výboru Memorandových slávností (1941) a napokon ako šéf slovenskej tlače (1941-1943). V roku 1944  I. Kružliak na mobilizačnú vyhlášku narukoval do Banskej Bystrice, kde prežil revolučné časy SNP. Pracoval najprv v redakcii Bojovník, potom v redakcii Národných novín a ako pomocný technický redaktor Pravdy. Do leta 1946 pracoval ako šéfredaktor Národných novín.

V povojnovom politickom živote ako známy politický odporca Hitlerovho nacizmu spolupracoval I. Kružliak s katolíckou skupinou, ktorá sa usilovala založiť kresťansko-demokratickú stranu. Po uzavretí dohody s Demokratickou stranou I. Kružliak viedol volebnú kampaň katolíckeho krídla. Po víťazných voľbách DS roku 1946 pracoval na Povereníctve výživy. Pri masovom zatýkaní katolíckych pracovníkov DS ho v tzv. sprisahaní proti republike na jeseň 1947 zatkli. Prešiel tortúrou nátlakového vyšetrovania. Po dočasnom prepustení z väzenia pracoval v obchodnej spoločnosti Svojchémia, pričom sa musel pravidelne hlásiť na polícii.

Na Silvestra 1949 emigroval do zahraničia. Zdržiaval sa najprv v Rakúsku, kde spolupracoval s J. Vicenom vo vysielaní Bielej légie. Zároveň nadviazal spoluprácu s Hlasom Ameriky vo Washingtone a s BBC v Londýne. Už na jeseň 1950 ho Štefan Osuský skontaktoval s pripravovanou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa. Na jar 1951 prešiel do Mníchova, kde vstúpil do služieb RFE a pracoval tam 30 rokov (1950-1980). V roku 1950 emigroval do USA, ale vrátil sa späť do Mníchova. V exile spolupracoval s E. Bohmom v Demokratickom bloku a s časopisom Rozhľady.

Keď po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy založili Svetový kongres Slovákov (1970 v New Yorku), I. Kružliak sa zapojil do práce v kongrese. Pracoval ako predseda kultúrnej komisie, potom dlhé roky ako výkonný podpredseda. V rokoch 1954-1956 spolupracoval s kultúrnou revue Most a so Spolkom slovenských spisovateľov a umelcov. Pracoval aj v medzinárodných organizáciách (exilový Pen-Club, Pan Europa, Chrzesscijanska Služba wyzwolenia narodóv a iných).

Z tvorby – I. Kružliak vydal knihu básní Piesne a smútky (1974), knihu esejí Živé stopy (1975), preklady z maďarskej, poľskej a ruskej poézie odmäku Podaj nám ruku, Európa (1959, na Slovensku 1995), ktorej slovenské vydanie venoval pápežovi Jánovi Pavlovi II., prepašované verše zo slovenských komunistických žalárov Modlitby v putách (1955 v Mníchove, 1995 v Bratislave) a obsiahlu historickú štúdiu Písomné a výtvarné prejavy cyrilometodského kultu u Slovákov, v roku 1985 pripravil na túto tému zborník SS. Cyril and Methodius among the Slovaks a roku 1988 zborník Prvoučiteľ národa slovenského (k 1100. výročiu smrti sv. Metoda).

Na počesť maliara Martina Benku pripravil zborník Rekviem za maliara (1972). V roku 1983 v zastúpení Svetového kongresu Slovákov zorganizoval v Mníchove medzinárodnú konferenciu Mier v slobode pre Európu a v roku 1984 vydal zborník referátov z tejto konferencie. Spoločne s Jánom Okálom autorsky a editorsky pripravil zborník Svedectvo jednej generácie (1990). Niekoľko rokov uverejňoval v časopise Slovák v Amerike Listy z Európy. V zahraničných zborníkoch a časopisoch uverejňoval štúdie o slovenských spisovateľoch a ich literárnej tvorbe po druhej svetovej vojne.

Pozoruhodné sú aj laudatiá pri udeľovaní Národnej ceny Svetového kongresu Slovákov na básnika Valentína Beniaka (1973), na poslanca Európskeho parlamentu Heinricha Aignera (1984), na rakúskeho vicekancelára Gerharda Buseka (1989) a na básnika Milana Rúfusa (1990). Napísal aj obsiahle úvahy (Európa je našou spoločnou vlasťou, Slovenská dilema, Slovanský dar Európe), esej (Akí sme) a veľa kultúrno-historických, literárnych a politologických štúdií.

Početné kultúrno-historické a politologické práce Imricha Kružliaka, ako aj jeho eseje, prózy a básne sú v rukopisoch. Vlastní bohatú korešpondenciu, ktorá znamená kus slovenských dejín.  Za svoju literárnu činnosť dostal viaceré zahraničné i domáce vyznamenania a ocenenia.

 

Na titulnej fotografii:

Imrich Kružliak v spoločnosti Igora Slobodníka, veľvyslanca SR v Nemeckej spolkovej republike.

 

Fotografie vo fotogalérii:

Okamihy počas slávnosti jubilea 100. narodenín Imricha Kružliaka v Mníchove.

 

Fotografie: Martin Oscitý, Veronika Gburíková

Galéria

Počet zobrazení: 1417x