Fenomén Dolnej zeme skrze národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov - Ján Labáth, Anna Rău-Lehotská a Anna Tomanová Makanová poctení Cenou Ondreja Štefanka 2017 v Nadlaku

hlavná foto

Ak v poradí deviate stretnutie osobností vedecko-výskumného, kultúrno-literárneho a umeleckého života slovenskej Dolnej zeme snúbiace vo viacrozmernosti sociálno-historických duchovno-etických cenností a posolstiev malo v dňoch 17.-18. marca 2017 v Nadlaku ambíciu prezentovať okrem iných závažných programových cieľov jednej z kľúčových oblastí slovenského krajanského sveta aj odbornú erudovanosť a ľudskú esenciu dolnozemských elít vrátane ich prístupu k slovensko-slovenskému dialógu, potom Cena Ondreja Štefanka 2017 a medzinárodná konferencia  Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov potvrdila tieto motívy vskutku v reprezentatívnom formáte.

Účastníci nadlackého národopisného časozberu a pripomienky Ondreja Štefanka skrze osobnosti zveľaďujúcimi svojimi počinmi oddanosť slovenskosti v duchu vznešených tradícií dolnozemcov a ich priľnavosti k materskej krajine - Slovensku privítali medzi sebou viacero významných osobností politického a spoločenského života Rumunska i Slovenska, čím podujatie nadobudlo z pohľadu slovenskej menšiny v ich domovskej krajine aj hodnotný rámec obojstranne prospešného rumunsko-slovenského dialógu.

Do posledného miesta zaplnená sála Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorý nadlacké stretnutie organizoval spoločne s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku, s vďakou prijala prítomnosť a viaceré pozdravné úprimné príhovory Antona Hrnka, poslanca NR SR a predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Lukáša Parízeka, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, J. E. Jána Gábora, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Rumunsku, Jarka Furika, poslanca DZSČR v Parlamente Rumunska, Iustina Cioncu, predsedu Župnej rady v Arade (președinte al Consiliului Județean Arad), Jána Varšu, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Igora Furdíka, generálneho konzula SR v Békešskej Čabe, Annu Tomanovú-Makanovú, poslankyňu Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ioana Mărgineana, primátora mesta Nadlak, Vladimíra Skalského,  predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Adriana Miroslava Merku, predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Katarínu Melegovú-Melichovú, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku a predsedníčku Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Tatianu Štefankovú, dcéru Ondreja Štefanka, ako aj ďalších hostí z prostredí Dolnej zeme a z inštitúcií Slovenskej republiky a Rumunska.

V úvodnej slávnostnej časti podujatia odovzdali organizátori z Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Svetového združenia Slovákov v zahraničí Cenu Ondreja Štefanka trom významným osobnostiam mimoriadne čulého a neustálymi prínosnými aktivitami pulzujúceho spoločensko-intelektuálneho, kultúrno-literárneho a národno-organizátorského života na prospech utvrdzovania, zviditeľňovania a zveľaďovania slovenskej stopy a tvorivej prítomnosti Slovákov v priestore Dolnej zeme.

Za cenný vklad do rozvoja slovenskosti Cenu Ondreja Štefanka za rok 2017 udelili za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete Jánovi Labáthovi zo Srbska a Anne Rău-Lehotskej  z Rumunska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete bola cenou poctená Anna Tomanová Makanová zo Srbska. Jednotlivé laudátiá na ocenených predniesli Katarína Melegová-Melichová, Patrik Šenkár a Michal Babiak. Vzhľadom na to, že pán Ján Labáth sa pre aktuálny zdravotný stav nemohol aktu ocenenia osobne zúčastniť, Cenu Ondreja Štefanka 2017 mu organizátori odovzdajú pri vhodnej príležitosti v Srbsku.

V osobnostiach laureátov Ceny Ondreja Štefanka vyzdvihli autori slávnostných prívetov o. i. ich neutíchajúci zástoj vo vzťahu k slovenskosti v celej jej prítomnej i nadčasovej komplexnosti a v šírke jej prejavov, vďaka ktorým sa traja noví ocenení stali v očiach celej Dolnej zeme, ale aj širšieho krajanského sveta rešpektovanými, literárne, intelektuálne a organizátorsky uznávanými osobnosťami, príkladne motivujúcimi svojimi počinmi k vznešeným cieľom v záujme rozvíjania slovenskosti, slovensko-slovenského kultúrneho dialógu, v neposlednej miere však aj k dobrým vzťahom slovenských menšín v Srbsku a Rumunsku vo vzťahu k väčšinovým národom ich domovských krajín. (Plné znenia príhovorov na počesť ocenených tak ako odzneli v Nadlaku priebežne pridáme v prílohách k spravodajskej informácii z podujatia na tomto mieste.)

 

X                       X                         X

 

Okrem odborníkov v danej oblasti z krajín slovenskej Dolnej zeme - Srbska, Maďarska a Rumunska, odzneli v piatich pracovných častiach dvojdňovej konferencie príspevky, referáty, polemiky aj dišputy či glosované faktické poznámky s dobre mieneným až vtipne ladeným "uvoľňujúcim sarkazmom" etnológov, etnografov, národopiscov či historikov, ale aj popredných dolnozemských literátov a ďalších osobností krajanského života z oblasti kultúry či umenovedy tak z prostredí Dolnej zeme, ako aj renomovaných odborníkov - etnológov, pedagógov a kultúrno-organizátorských  špecialistov zo Slovenska.

Rozšírený vstupný odborný pohľad k téme prezentoval prof. Ján Botík, jeden z najuznávanejších etnológov na Slovensku zaoberajúcich sa výskumom Dolnej zeme, vlaňajší laureát Ceny Ondreja Štefanka. Jeho téma k Prínosom a podlžnostiam národopisného záujmu o dolnozemských Slovákov načrtla nielen šírku problematiky, ale si zobrala pod drobnohľad aj perspektívy a najmä permanentnú schopnosť nových poznaní, objavov aj porovnávaní bádaní v oblasti, ktorá je nepochybne nielen iba z aspektu etnológov, etnografov a národopiscov, ale aj z pohľadu skúmania národnej súvzťažnosti a celistvosti disciplíny potvrdzujúcej nedeliteľnosť kultúrneho bohatstva a dedičstva Slovákov vo svete, v tomto prípade v historickom, teritoriálno-geopolitickom ako aj sociálno-kultúrnom časopriestore slovenskej Dolnej zeme, jedným z najpodnetnejších predmetov bádania v celej jeho komplexnosti a aj vedeckej príťažlivosti.

Následne sa zasadačkou DZSČR už niesli referát za referátom tematicky, faktograficky i myšlienkovo podnetne, neraz až nevšedne spracované a prezentované príspevky, nadčasovo, ale aj priamo lokálne či detailne v rámci predmetne nastoleného segmentu skúmania korešpondujúce s históriou i súčasnosťou života Slovákov v priestranstvách Dolnej zeme. Prínosnou črtou podujatia bola aktívna účasť mladej generácie etnológov, a to tak z príslušných fakúlt univerzít na Slovensku, ako aj nastupujúcej odbornej krvi zaoberajúcej sa kontextom národopisných reálií dolnozemských Slovákov priamo z prostredí ich domovských štátov, teda Maďarska, Rumunska a Srbska.

V I. pracovnej časti konferencie odzneli zásadné prednášky akcentujúce sťaby aj teritoriálne zloženie účastníkov. Postupne referovali Katarína Melegová Melichová (Srbsko), Jaroslav Čukan (Slovensko), Alžbeta Uhrinová (Maďarsko), Dagmar Mária Anoca (Rumunsko), kým prológ o význame a životaschopnosti skúmania života dolnozemských Slovákov z aspektu etnologického zakončila prof. Marta Botíková z Katedry etnológie a muzeológie FiF UK v Bratislave. V II. pracovnej časti konferencie sa so svojimi, pričom nie raz vskutku originálnymi postrehmi i rezultátmi bádaní i odborných postojov, vyznali a konferenciu v niektorých názorových sekvenciách nastoľujúcich stav dilem a užitočnosť kompromisov obohatili Michal Harpáň, Ladislav Lenovský a Katarína Slobodová-Nováková, Michal Babiak (už tradične pútavým obsahom vychádzajúceho z iskrivého názvu "Ten náš ľud pozrime, vrstovníci moji!"), Pater Mičko a Andrej Hruboň, Ľuboš Kačírek, Marta Dobrotková a Miroslav Kmeť. V III. podvečernej časti prvého dňa "vrcholného odborného dolnozemského snemovania" zaujali, k diskusii podnecovali a nové témy nastoľovali Zuzana Drugová, Karol Hollý, Gabriela Harmanová, Boris Michalík a Mária Štefanková, originalitou a objavnosťou nastolených súvislostí, ako to má vo zvyku, osviežil Vladimír Valentík, do mlyna tradičnej folkloristiky i jej nového ponímania v rámci prezentácie autentického dolnozemského folklóru na vrcholných prehliadkach na Slovensku prispeli Vlastimil Fabišik a Mária Katarína Hrkľová, o etnografických výskumoch v Maďarsku a ich následnom využití pri šírení tradičnej kultúry vo folkloristike referovala Katarína Király.

Počas druhého dňa konferencie v jej IV. a V. pracovnej časti odznelo ešte celkom 11 referátov, z ktorých niektoré mali inšpirujúco-osviežujúci charakter. Ako sa opäť potvrdilo, aj tohtoročnému tematickému zameraniu i atmosfére bezprostrednosti, ktorá je pre Nadlak príznačná, takýto tón obsahovo iba prispel a ľudsky prospel vzájomne žičlivej odbornej pospolitosti. V tomto duchu sa od začiatku po posledný potlesk na rozlúčku a zdar konferencie, ktorý zaznel v sobotu popoludní v ozaj nepretržite zaplnenej zasadačke, postupne pri prezentácii svojich tém vystriedali Patrik Šenkár, Pavel Rozkoš, Tamás Pluhár, Michal Kurpaš vedno s Michalom Čukanom, Miroslav Pap, Ján Kukučka či Janko Gubani (posledne dvaja menovaní oživili atmosféru príjemnými kulinárskymi a typicky dolnozemskými témami - Symboly Dolnej zeme: klobása a slivovica v podaní Jána Kukučku, kým Janko Gubani sťaby zakúril v peci a zamiesil cesto, keďže jeho referát mal názov Obraz chleba v jazyku a kultúre Slovákov v Rumunsku). Ani ďalším príspevkom však nechýbala výskumom dosiahnutá interesantná faktografia a súvislosti, ako aj objavovanie novej metodológie a bádateľských postupov. V tomto prejavili plody svojho vedecko-výskumného úsilia Peter Chrastina, Miriama Bošelová, Anna Séčová Pintírová, ale aj Zuzana Pavelcová či Marijan Pavlov.

Počas dvoch dní sa v Nadlaku prezentovalo celkom 40 prednášajúcich, pričom už teraz sa je možno nastrojiť na nepochybne zaujímavo a podnetne zostavený zborník z tohto dolnozemského národopisného časozberu. Je zásadnou pridanou hodnotou podujatia, ktoré nielen jeho priami účastníci označujú za jednu z najreprezentatívnejších odborných aktivít Slovákov na Dolnej zemi v súčinnosti s relevantnými inštitúciami zo Slovenska. S uznaním sa o 9. ročníku tematickej konferencie v rámci Ceny Ondreja Štefanka vyjadril aj Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, ktorý akcentoval jej vysoko odborný a množstvo nových poznaní prinášajúci priebeh.

Prednášateľov, vedcov, ako aj organizátorov v Nadlaku ocenil Ján Varšo v závere konferencie za prístup, vďaka ktorému má podujatie obsažné a viacrozmerné posolstvo v rámci zveľaďovania vedeckých, bádateľských i praktických poznatkov zo života Slovákov na Dolnej zemi nielen pre našu súčasnosť, ale aj pre budúce generácie tak v priestranstve Dolnej zeme ako i na Slovensku. Potreba prinavracať a cibriť novými poznatkami národu jeho historickú pamäť vedecko-výskumným, ale aj stopu slovenskosti v tomto geopolitickom a kultúrnom priestore popularizačným prezentačným spôsobom je nezastupiteľná. Podľa predsedu ÚSŽZ je pre nás nástojčivejšia o to viac, že pre naše sebauvedomovanie sa v slovenskosti a v potvrdzovaní našej národnej a kultúrnej identity je v súhrne viacerých určujúcich aspektov kľúčové najmä to, aby sme dokázali zhodnotiť doteraz prejdenú cestu v tomto bádaní. Premenené na drobné:  definovať miesto a úroveň, ktorú sme v procese dosiahli, ale zajedno načrtnúť aj kontúry toho,  kam bude naše úsilie v tejto významnej činnosti svedčiacej v nespočetných podnetných vedecko-výskumných poznatkoch či literárnej a dokumentárnej tvorbe o sociálno-spoločenskej, individuálno-osobnostnej, kultúrnej a duchovnej vyspelosti a úrovni predkov Slovákov v priestoroch Dolnej zeme v previazanosti na ich tvorivú prítomnosť ďalej smerovať.

 

X                           X                           X

 

Cena Ondreja Štefanka sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Už teraz sa organizátori nevšedného a podnetného podujatia, ktorému dodáva myšlienkovú a názorovo-odbornú kvalitu tematicky koncipovaná konferencia, zamýšľajú nad jeho budúcoročným jubilejným 10. ročníkom. Poznajúc ambície kľúčových osobností zoskupených v Nadlaku v tímovom odhodlaní okolo Pavla Hlásznika a Ivana Miroslava Ambruša s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou si dovolíme avizovať, že desaťročnica nadlackých snemovaní na počesť Ondreja Štefanka bude ozdobou akademicko-odborných snažení Slovákov na Dolnej zemi v ich permanentnom, a ako sa každým rokom potvrdzuje, aj užitočnom a motivujúcom dialógu so Slovenskom!

 

Laureáti Ceny Ondreja Štefanka (2009 - 2017)

 

- za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete:

Víťazoslav Hronec zo Srbska (2009), Ivan Miroslav Ambruš z Rumunska (2010), Viera Benková zo Srbska (2011), Juraj Antal Dolnozemský z Maďarska (2012), Peter Andruška zo Slovenska, Michal Harpáň zo Srbska (2013), Michal Babiak zo Slovenska (2014), Samuel Boldocký zo Srbska (2015), Ján Botík zo Slovenska (2016), Ján Labáth zo Srbska a Anna Rău-Lehotská  z Rumunska (2017).

- za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete:

Anna Ištvánová z Maďarska (2009), Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska (2010), Etelka Rybová z Maďarska (2011), Imrich Kružliak z Nemecka (2012), Pavel Hlásznik z Rumunska (2013), Nina Holá z USA a Katarína Melegová Melichová zo Srbska (2014) Anna Divičanová z Maďarska (2015), Samuel Vrbovský zo Srbska (2016), Anna Tomanová Makanová zo Srbska (2017).

Ondrej Štefanko bol zakladajúcim a dlhoročným predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zakladateľom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, prvým podpredsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, šéfredaktorom viacerých slovenských časopisov a významný spisovateľ, básnik, esejista, kultúrny dejateľ. Bol stmeľujúcou a mnohokrát aj smerodajnou osobnosťou slovenskej Dolnej zeme a – v určitých momentoch – aj celého slovenského zahraničia.

 

FOTO: ĽUDO POMICHAL, ÚSŽZ

Galéria

Počet zobrazení: 1159x