Ján Varšo: Vklad krajanov do národného dedičstva sa zhodnocuje aj na letných kultúrnych a zážitkových vrcholoch na Slovensku

hlavná foto

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí („ÚSŽZ“) vstúpil do I. štvrťroku 2017 tradične plnením svojich dvoch hlavných zákonných pôsobností: administrovania žiadostí o udelenie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí („osvedčenie“), ktorých počet stále narastá (najmä zo Srbska a Ukrajiny), a spracovávanie žiadostí krajanských spolkov o podporu projektov na posilňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. V obidvoch prípadoch žiadatelia o osvedčenie alebo žiadatelia o dotáciu očakávajú pozitívnu a rýchlu odpoveď. Napriek enormnému nárastu počtu žiadostí o osvedčenie ÚSŽZ ich spracováva podľa zákona č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zákonných lehotách. V prípade žiadostí o podporu projektov dotačné subkomisie a komisia prerozdeľujú financie tak, aby sa do praxe premietla štátna politika Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom v zmysle prijatej koncepcie vlády Slovenskej republiky (21.10.2015) a záverov Stálej krajanskej konferencie v Bratislave (29.-30.10.2016). Je evidentné, že najmä v druhom prípade sú (ne)spokojní „ne/uspokojení žiadatelia“.

Zvýšený záujem o získanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí zo strany našej krajanskej komunity v Srbskej republike sa už dlhodobejšie premieta aj do výrazného odchodu vojvodinských Slovákov na Slovensko, hlavne za prácou, ako sa vyjadrujú mnohí z nich. Naši krajania zo Srbska túto možnosť vítajú a Slovensko zasa získava - v súlade s legislatívou - kvalifikovanú pracovnú silu. Druhá stránka tejto mince sa prejavuje v tom, že srbská Vojvodina pociťuje „odslovenčovanie“ v školách, v národnostných i iných inštitúciách a v kultúrno-umeleckých spolkoch, ktoré sú hlavnými nositeľmi slovenského národného povedomia v Srbsku. V konečnom dôsledku sa však vojvodinskí Slováci obojsmerne pohybujú po moste, ktorý z historického pohľadu prirodzeným spôsobom spája ich domovskú krajinu s materským Slovenskom.

V procese podpory projektov na posilňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí väčšina žiadateľov oceňuje, že Slovenská republika podporuje krajanské aktivity. Sú však aj nespokojní neuspokojení žiadatelia, ktorí sa dožadujú navýšenia podpory. ÚSŽZ neustále pripomína, že podpora zo strany Slovenska je doplnkovou vo vzťahu k tej, ktorú národnostným menšinám v súlade s medzinárodnými štandardmi a vnútroštátnou legislatívou poskytuje domovský štát, ako aj k vlastným zdrojom krajanských spolkov a združení.

O oboch ťažiskových agendách hodlá ÚSŽZ informovať Radu vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky („Rada“) s cieľom „strategického usmernenia“ pri realizácii štátnej politiky v oblasti osvedčení a poskytovania dotácií na podporu krajanských aktivít. Možno len pripomenúť, že Radu zriadila vláda Slovenskej republiky v septembri minulého roku a jej predsedom je Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Súčasnými členmi Rady sú Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý je zároveň podpredsedom Rady, Oľga Nachtmanová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ivan Sečík, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR, Rudolf Urbanovič, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR, Dana Meager, štátna tajomníčka Ministerstva financií SR a predseda ÚSŽZ. V januári 2017 sa predseda ÚSŽZ stretol so všetkými štátnymi tajomníkmi rady, aby si s nimi vymenil názory na programovú a koncepčnú činnosť rady a jej členov pri podpore krajanských aktivít na Slovensku aj v zahraničí. Možno oceniť, že o spoluprácu pri podpore krajanských komunít prejavujú záujem v súlade s programovým vyhlásením vlády SR.

Z domácej kuchyne treba našu krajanskú verejnosť informovať, že činnosť ÚSŽZ podlieha kontrole orgánov Slovenskej republiky. V prvom polroku minulého roku Odbor generálnej inšpekcie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vykonal kontrolu zameranú na zákonnosť poskytovania a vyúčtovania prostriedkov na podporu krajanských projektov. V tomto polroku zasa audit Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR posudzuje racionalizáciu využívania rozpočtových prostriedkov. Pripomínam tým žiadateľom o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí a žiadateľom o poskytnutie dotácie, že ÚSŽZ podlieha zákonnej kontrole z vykonávania svojej zákonnej pôsobnosti vo vzťahu ku krajanom, čo, pochopiteľne, vyžaduje aj od krajanských fyzických alebo právnických osôb.

Z krajanských aktivít na území Slovenska v I. štvrťroku 2017 by som rád ilustračne zmienil aspoň dve. V januári zorganizovala v Bratislave Bibiana vo svojich priestoroch v spolupráci s Galériou Babka zo srbskej Kovačice výstavu insitnej maliarky Kláry Babka. Výstavu spoluorganizovali inštitúcie z materskej a z domovskej krajiny a bratislavskej verejnosti opäť raz priblížili kovačickú insitu. V druhom prípade v priestoroch Galérie Slovenského rozhlasu v Bratislave začiatkom februára 2017 vzbudila pozornosť početného bratislavského publika výstava výtvarného umelca Martina Oscitého, bratislavského rodáka a mníchovského krajana, pod názvom „Cesta života...“. Tiež ju spoluorganizovali subjekty z materskej a domovskej krajiny - Galéria Slovenského rozhlasu RTVS s prispením ÚSŽZ a Slovensko-nemecký kultúrny klub v Mníchove. Budovanie priamych vzťahov a kontaktov medzi inštitúciami zo Slovenska a krajanmi z ich domovských štátov v oblasti kultúrnej, vzdelávacej, vedeckej, edičnej, či médií vytvára infraštruktúru, prostredníctvom ktorej môžu byť stavané trvalo udržateľné väzby Slovenskej republiky s krajanmi.

Podľa hesla „keď sa ťa leto opýta, čo si robil v zime“, ak otočíme garde známeho príbehu o (huslistovi) svrčkovi a (usilovných mravcoch), ÚSŽZ začal so zimnou organizačnou prípravou svojich ťažiskových letných podujatí. Uskutočňujú sa pracovné stretnutia k 44. Krajanskej nedeli a 4. ročníku Krajanského dvora v rámci 52. folklórnych slávností pod Poľanou v Detve (06.-10.07.2017). Na Krajanskom dvore sa opäť budú prezentovať gastronomické špeciality a remeselná zručnosť našich krajanov v tradičných ľudových remeslách. Tohtoročnou témou Krajanskej nedele sú zasa „Masky a maškary v ľudovej kultúre“. Možno len laicky pripomenúť, že pod maskou sa rozumie „plastické zobrazenie tváre alebo hlavy ľudskej, zvieracej, mytologickej či démonickej bytosti“ a ak je „doplnená kostýmom zahaľujúcim postavu, označuje sa ako maškara.“.

Hoci tematické plánovanie folklórneho zamerania Krajanskej nedele z dlhodobejšieho hľadiska sa stretáva s rozdielnymi názormi, nepochybne poskytuje krajanským súborom možnosť si svoje vystúpenia pripraviť v dostatočnom časovom predstihu. Verím, že na základe vzájomnej komunikácie medzi odborníkmi sa nájde riešenie (tematický alebo skladačkový program), ktoré na základe zásady rotácie vytvorí možnosti pre prezentovanie sa čo najširšieho okruhu súborov a hlavne predstaví pestrú škálu krajanských predstavení pre radosť a potešenie detvianskej a slovenskej verejnosti. So zástupcami obce Dulovce v okrese Komárno a jej nadšenými organizátormi ÚSŽZ súbežne zabezpečuje tiež prípravu XXI. ročníka Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností v Dulovciach (30.06.-01.07.2017). V športovom slovníku môžeme dulovské podujatie pokojne nazvať „juniorkou“ Krajanskej nedele v Detve, keďže na ňom vystupujú mladí krajanskí folkloristi.

ÚSŽZ pripravuje aj tradičný „Pamätný deň zahraničných Slovákov“ (05.07.2017) s folklórnym krajanským programom na Hlavnom námestí v Bratislave, ktorý pripravuje opäť v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom. Minulý rok v príjemnom letnom podvečere vystúpili za bohatej účasti publika vrátane náhodných turistov Bratislavy, ako aj priaznivcov ľudového hudobného, tanečného a speváckeho umenia, viaceré krajanské súbory a interpreti z krajanských prostredí Európy ba i zámoria. Dopoludnia položili zástupcovia ÚSŽZ kvety k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Pripravuje sa tiež letné stretnutie s krajanskými novinármi, ktorí svojou publicitou výrazným spôsobom prispievajú k šíreniu slovenskosti v krajanských komunitách, ako aj v rámci ich domovskej krajiny.

Krajanskí amatérski divadelníci sa zasa majú možnosť zúčastniť na národnej súťažnej prehliadke ochotníckych divadelných súborov v Čadci, ktorej jubilejný 50. ročník sa tohto roku koná (24.-30.04.2017) pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja, primátora mesta Čadca a starostu obce Raková. V Nových Zámkoch zasa budú (02.06.2017) oceňovaní mladí literáti v rámci 25. ročníka súťaže „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“, ktorej hlavnými organizátormi sú Štátny pedagogický ústav pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a mesto Nové Zámky. ÚSŽZ veľmi teší, že sa tejto súťaže zúčastnia aj krajanskí budúci románopisci a básnici. Žiaci a študenti zo základných a stredných škôl, ktorí sa tohto roku súťaže zúčastnili, priviali do slovenského literárneho políčka semienka zo svojich školských miest a obcí z Nikózie (Cyprus), Iloku, Našic, Punitovcov (Chorvátsko), Békešskej Čaby, Budapešti, Dabašu, Nížu, Sarvaša, Slovenského Komlóšu (Maďarsko), Bodonoša, Nadlaku (Rumunsko), Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Erdevíku, Jánošíka, Kovačice, Kysáča, Padiny, Pivnice, Selenče, Starej Pazovy (Srbsko), Lindenu (New Jersey v USA) a Londýna (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), čím sa prozaicky prirodzeným spôsobom zaradili do mladého slovenského jazykového, umeleckého a kultúrneho prostredia.

V plnom prúde je aj príprava letných detských a mládežníckych táborov na Slovensku, ktoré krajanskí žiaci a študenti obľubujú a pedagógovia oceňujú. Žiaci základných a stredných slovenských škôl a vzdelávacích centier zo zahraničia spoznávajú slovenskú krajinu, zvyky, tradície, komunikujú v slovenskom jazyku a nadväzujú nové priateľstvá. Minulého roku sa pobytu v táboroch zúčastnilo v troch 14-dňových turnusoch 213 detí a sprevádzajúceho pedagogického dozoru z Anglicka, Česka, Francúzska, Chorvátska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Talianska, Ukrajiny a USA. ÚSŽZ pri ich organizácii spolupracoval s partnerskými inštitúciami - Maticou slovenskou v Martine, Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Akadémiou vzdelávania v Martine.

Aj v I. štvrťroku 2017 sa predseda ÚSŽZ stretol s krajanmi v zahraničí. Navštívil Českú republiku, Slovinsko, Chorvátsko a Maďarsko (Nové Mesto pod Šiatrom), v Rumunsku sa zúčastnil v Nadlaku na dolnozemskej konferencii, ktorej súčasťou bolo aj oceňovanie laureátov Ceny Ondreja Štefanku a bol členom delegácie MZVaEZ SR na čele so štátnym tajomníkom Lukášom Parízkom v Srbskej republike.

V Českej republike sa predseda ÚSŽZ zúčastnil (23.02.2017) v Slovenskom dome v Prahe na odovzdávaní Ceny M. R. Štefánika prezidentovi Českej republiky Milošovi Zemanovi a bývalému prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi, ktoré im udelilo Svetové združenie Slovákov v zahraničí za zásluhy o vznik Slovenského domu v Prahe; ocenenia obom štátnikom odovzdal predseda združenia Vladimír Skalský.

Cestou za krajanmi v Chorvátsku sa predseda ÚSŽZ stretol v Slovinsku (27.02.2017) na pôde veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ľubľane s lektormi a poslucháčmi slovakistiky Katedry slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity v Ľubľane, ktorá po niekoľko desaťročnom pôsobnosti lektorátu na univerzite už 14 rokov zabezpečuje štúdium slovenčiny a slovenských reálií. Bolo príjemné si v tomto prostredí pohovoriť s desiatkou po slovensky dobre hovoriacich slovinských študentov. Aj bez organizovaného spolkového života tešia individuálne aktivity a dobrá povesť Slovákov v Slovinsku, na ktorej sa podieľajú podnikatelia i krajania, ktorí tu pracujú, či tu našli svoje rodinné zázemie.

Počas trojdňovej návštevy v Chorvátsku (28.02.-02.03.2017) sa predseda ÚSŽZ stretol s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny (pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 4753 ľudí, ale podľa odhadu krajanov je ich až do 10-tisíc) a tiež s predstaviteľmi ústredných, regionálnych a miestnych orgánov, do ktorých agendy spadá aj spolupráca s predstaviteľmi slovenskej komunity v Chorvátsku. Ťažisko návštevy tvoril „okrúhly stôl“ na pôde Zväzu Slovákov v Chorvátsku v Našiciach s predstaviteľmi 15 organizácií Matice slovenskej v Chorvátsku, zástupcami najvýznamnejších slovenských kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií i médií v Chorvátsku. Za prítomnosti predsedu zväzu Mirka Vavru odovzdal predseda ÚSŽZ „Pamätnú medailu ÚSŽZ“ Andrejovi Kuricovi, dlhoročnému predsedovi Zväzu Slovákov, pedagógovi a niekdajšiemu šéfredaktorovi časopisu Prameň, za jeho činnosť na prospech zachovania slovenskosti, podpory národného povedomia a zveľaďovania kultúrnej identity Slovákov v Chorvátsku, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 10. výročia vzniku ÚSŽZ.

Počas svojho pobytu v Chorvátsku sa predseda ÚSŽZ - na stretnutiach so zástupcami Matice slovenskej v Záhrebe, v Našiciach na Základnej škole i v Ústrednej knižnici Slovákov v Chorvátskej republike, Základnej škole a Matice slovenskej v Markovci Našickom, Jelisavci, Josipovci, Jurievci, Iloku a priľahlej obci Radoš - oboznámil so vzdelávaním a spoločensko-kultúrnymi aktivitami, hlavne v oblasti folklóru. V Iloku navštívil aj faru a rekonštruovaný Evanjelický kostol augsburského vyznania. Celkove možno povedať, že slovenská menšina sa usiluje pod vedením Zväzu Slovákov v Chorvátsku udržiavať, prezentovať a rozvíjať slovenskosť v oblasti vzdelávania, duchovnej a svetskej kultúry, vydavateľskej činnosti i médií s podporou chorvátskych, vnútroštátnych národnostných orgánov a za doplnkovej podpory Slovenskej republiky. Predstavitelia slovenských komunít v prostrediach svojho pôsobenia navzájom komunikujú a počúvajú sa a v tomto duchu aj kanalizujú podporu na priority. Zaiste, aj slovenská menšina v Chorvátsku má svoje starosti a problémy vrátane vysťahovávania Slovákov na Slovensko alebo do iných krajín EÚ, ale Zväz Slovákov v Chorvátsku v súčinnosti so svojimi materskými matičnými organizáciami sa snaží udržiavať slovenský život na školách (slovenčina ako voliteľný predmet), v oblasti kultúry (najmä folklór), vydavateľskej činnosti (hlavne o histórii a súčasnosti Slovákov v Chorvátsku) i médiách tlačených (vydávanie mesačníka „Prameň“) i elektronických. Verím, že poznatky z Chorvátska môžu byť príkladom aj pre ďalšie slovenské národnostné menšiny, ktoré pôsobia v analogických podmienkach.

Predseda ÚSŽZ navštívil (03.03.2017) v Maďarsku Nové Mesto pod Šiatrom, kde pred dvoma rokmi oslávila Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola (jedna z piatich škôl s vyučovacím jazykom slovenským v pôsobnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku) a priľahlý internát 65. výročie svojho založenia. Je veľmi sympatické, že škola ťaží zo svojej zemepisnej výhody (zhruba 500 metrov južne od slovenských hraníc) na turisticko-exkurzívne poznávacie cesty na Slovenska, počas ktorých si žiaci môžu overovať svoje jazykové a vedomostné znalostí nadobudné v škole so slovenskou realitou. Tiež tu treba oceniť súčinnosť všetkých zainteresovaných inštitúcií na pôsobení tejto školy.

Predseda ÚSŽZ sa v Nadlaku v Rumunsku zúčastnil (17.-18.03.2017) na odovzdávaní Ceny Ondreja Štefanka a na medzinárodnej konferencii „Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov“. Podujatia poctili svojou návštevou aj poslanec NR SR Anton Hrnko, štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek a predstavitelia rumunských orgánov na republikovej, regionálnej a miestnej úrovni. Ich organizátorom je Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Cena Ondreja Štefanka, prvého predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, sa udeľuje od roku 2009 dvom osobnostiam slovenského zahraničného sveta, resp. občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry vo svete. Tohtoročnú cenu za literatúru získali spisovatelia Ján Labáth zo Srbska a Anna Rău-Lehotská z Rumunska a za organizátorskú činnosť predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová Makanová. Na dvojdňovej konferencii vystúpili, okrem odborníkov z krajín slovenskej Dolnej zeme - Srbska, Maďarska a Rumunska - etnológovia, etnografi, národopisci či historici zo Slovenska. Potešiteľná je skutočnosť, že vystupujúci experti boli generačne vyvážení a teda tu dochádza k plynulému odovzdávaniu národopiseckého štafetového kolíka.

Návštevu Srbskej republiky (27.-29.03.2017) vykonal predseda ÚSŽZ ako člen delegácie štátneho tajomníka MZVaEZ SR Lukáša Parízka. Cieľom návštevy bolo oboznámiť sa s aktuálnou situáciou v slovenskej národnostnej menšine aj vo väzbe na, už vyššie zmieňované, sťahovanie vojvodinských Slovákov na Slovensko. Delegácia sa stretla s predstaviteľmi nosných organizácií a inštitúcií, ktoré sa podieľajú na zachovávaní, prezentovaní a rozvíjaní národného povedomia a posilňovaní kultúrnej identity Slovákov v Srbsku, medzi ktoré patria najmä Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, kultúrne a vydavateľské ustanovizne a inštitúcie, ale aj regionálne orgány v mestách so slovenskou komunitou. Na okrúhlom stole krajanov na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade a na stretnutiach v Starej Pazove, Kovačici, Kysáči, Báčskom Petrovci a v Novom Sade boli prezentované súčasné výzvy so zámerom posilňovať komunikáciu a jednotu v rámci slovenskej komunity s prihliadnutím na pozitíva od príchodu Slovákov do týchto prostredí v polovici XVIII. storočia.

Vo vzťahu k Ukrajine je ÚSŽZ zapojený aj do činnosti Medzivládnej slovensko-ukrajinskej komisie pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru, ktorej XIV. zasadnutia sa uskutočnilo 23. marca 2017 v Bratislave. Spolupredsedami komisie sú štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek a I. námestníčka Ministerstva kultúry Ukrajiny Svitlana Fomenko. V zmysle prijatého protokolu obidve strany zdôraznili význam ďalšej spolupráce medzi orgánmi štátnej správy, orgánmi miestnej a regionálnej samosprávy, občianskymi združeniami, ďalšími inštitúciami Slovenskej republiky a Ukrajiny v otázkach uspokojenia vzdelávacích, kultúrnych a informačných potrieb ukrajinskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike a slovenskej národnostnej menšiny na Ukrajine.

Možno povedať, že ÚSŽZ bude vo svojich obsiahlych a pestrých aktivitách pokračovať aj v II. štvrťroku 2017 s cieľom kontinuálne napĺňať ústavný a zákonný rámec vzťahov medzi Slovenskou republikou a spolkami a združeniami Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pred Veľkonočnými sviatkami mi však dovoľte, aby som všetkým našim krajanom a rodákom poprial pokojné a ničím nerušené prežitie týchto sviatkov, ktoré symbolizujú radosť zo znovuzrodenia a prejavujú sa aj v jarnom prebúdzaní prírody a s ňou aj novej energie do ľudského tela i ducha.

 

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ

Bratislava 12. apríl 2017

Počet zobrazení: 167x