Slováci v Maďarsku oslávili po prvý raz v Budapešti svoj hrdý národný deň

hlavná foto

Každoročne od roku 1995, keď reprezentatívna národnostná organizácia Slovákov v Maďarsku - Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku - vyhlásila Deň Slovákov v Maďarsku myšlienkou, obsahom programom i účasťou Slovákov zo všetkých žúp, v ktorých v krajine nášho  južného suseda žijú, za jedinečný a najväčší sviatok slovenskej menšiny, sa do jeho dejiska schádzajú stovky tých, ktorí s vervou a odhodlaním nesú zástavu reči ich predkov, úctu k pokoleniam Slovákov v Maďarsku a nádej na zotrvanie v slovenskosti. A to v prostrediach, ktoré zo slovenských menšín, diaspór a komunít azda najväčšmi boli vystavení rôznym formám asimilácie a s ňou nielen jazykovým, ale aj kultúrno-mentálnym splynutím s väčšinovým maďarským národom. Nebolo tomu inak ani v sobotu 1. júla2017, keď svoj najväčší sviatok zorganizovala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) po prvý raz na území Budapešti - v jej XVII. obvode, v kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, v Kerestúri (Rákoskeresztúr). Na celodennom podujatí s pestrým a hodnotným programom sa zúčastnil aj Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na spoločné oslavy pricestovali stovky Slovákov z Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej i Peštianskej župy. Materskú krajinu im pripomenula výstava 24 farebných fotografií Laca Struhára Magické Slovensko, ktorú otvorili v Osvetovom stredisku S. Vigyázóa. Po ekumenickej pobožnosti v miestnom evanjelickom kostole odovzdali vyznamenania CSSM Za našu národnosť dvom tohtoročným laureátom - dlhoročnej spolkovej aktivistke, kultúrnej pracovníčke a pedagogičke z Budapešti Zuzane Hollósyovej a za prínos v zachovávaní kultúrneho a duchovného dedičstva Ženskému speváckemu zboru z  Kerestúra.

Po slávnostnej recepcii dejiskom ekumenickej pobožnosti bol Kostol kerestúrskeho evanjelického cirkevného zboru a. v., Slovo Božie kázali dištriktuálny biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku Slavomír Sabol a biskup Evanjelickej cirkvi a. v. v Maďarsku Tamás Fabinyi. Slávnostné zhromaždenie spolu s nimi požehnal katolícky kňaz z Černovej Stanislav Brtoš, ktorý roky pôsobil medzi slovenskými katolíkmi v Maďarsku.

Po slávnostných prejavoch vedúcich predstaviteľov našej komunity a pozvaných hostí z rúk predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej prevzali vyznamenanie Za našu národnosť tohtoroční laureáti. Prestížnemu oceneniu Slovákov v Maďarsku sa môže tešiť bývalá slovenčinárka viacerých generácií v Sejdi a v budapeštianskej slovenskej škole, osvetárka, folkloristka, zakladajúca, dlhoročná predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti, v súčasnosti Slovenskej národnostnej samosprávy v XIII. obvode Budapešti, Zuzana Hollósyová. Ďalším tohoročným vyznamenaným na radosť hostiteľov veľkolepého sviatku je Slovenský ženský spevokol v Kerestúri, ktorý vlani oslávil 20. výročie svojho založenia. 

Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku aj v tomto roku pripravil tematický galaprogram s názvom „Kerestúrske hrdje ďjouke“, hlavným motívom ktorého tento krát boli Priadky, ako aj prehliadku ľudových odevov pripeštianskeho regiónu. Počas celodenného podujatia návštevníci si mohli vybrať aj z rôznych sprievodných podujatí, akým boli napríklad interaktívna výstava o zachovávaní tradícií v Kerestúre, alebo ľudovoumelecká a gastronomická prezentácia regionálnych stredísk ÚKSM, ako aj predstavenie činnosti inštitúcií CSSM.

Organizátori pripravili aj tvorivú dielňu, a to nielen pre deti, pritom bola zabezpečená možnosť návštevy Pamätného domu Bélu Bartóka, miestnej národopisnej a historickej zbierky v Dome Reneé Erdősovej, ako aj starého cintorína miestnych Slovákov. Účastníci z rôznych kútov Maďarska sa do večerných hodín zabávali na slovenskom bále, kde do tanca hrala Ľudová kapela Csibaj.

 

Slováci v Kerestúri si napriek

osudu zachovali identitu


Slováci žijúci v Kerestúri (Rákoskeresztúr), kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, ktorá je teraz súčasťou XVII. budapeštianskeho obvodu, si zachovali svoju identitu aj napriek ťažkému osudu. Z komunity jedinej ulice vznikla napokon slovenská samospráva, ktorá existuje dodnes.  Uviedla to bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová.

"Kerestúrski Slováci sa dostali do Budapešti v roku 1950. Predtým to bola dedina, ktorú pripojili k Budapešti, ktorá sa musela rozšíriť. Pripojili sem viacero slovenských osád ako Cinkota a iné, tak sa dostal aj Rákoskeresztúr k Budapešti, čiže k Pešti. Potom o takých 20 rokov tu bola takzvaná 'buldozérová politika' - zbúrali celú slovenskú dedinu, jednu ulicu nechali, ostatných roztrúsili po celej Pešti do panelových domov a tým sa tá slovenská komunita roztrúsila. Slováci, ktorí zostali v tej jednej ulici, sa stretávali. V roku 1995 sme iniciovali, aby si založili slovenskú samosprávu, lebo ak založia, tak budeme mať toľko samospráv v Budapešti, že môžeme založiť samosprávu budapeštiansku," priblížila Zuzana Hollósyová, rodáčka z dolnozemskej obce Pitvaroš,  osud tamojších budapeštianskych Slovákov. Odvtedy podľa jej slov existuje táto komunita. Výrazný podiel na jej zachovaní má hlavne spevácky zbor, ktorý držal spolu všetkých Slovákov.

"Často sme chodievali k nim, ako k takej komunite, ktorá si udržiava zvyky. Prišli sme na zabíjačku, od rána do večera sme tu boli všetci Slováci z okolitých obvodov. Chodili sme sem na Turíce. Raz za rok majú pri tejto príležitosti slovenskú svätú omšu. Oni sú väčšinou totiž katolíci," dodala bývalá predsedníčka samosprávy budapeštianskych Slovákov. Ako pre spravodajcu TASR Ladislava Valacha zdôraznila, v Budapešti sa ešte nikdy nekonal Deň Slovákov, vždy iba v regiónoch. "Veľmi sa tešili, že ho môžu usporiadať, lebo sú hrdí na to, že slovenčina tu ešte žije," dodala.

Pani Zuzana Hollósyová pripomenula, že v Kerestúri museli zriadiť jazykový kurz, aby sa poslanci slovenskej samosprávy dokázali dorozumieť po slovensky. Odporučenie, aby tamojšie deti dávali rodičia do slovenských škôl, sa nepodarilo presadiť, ale založili aspoň tanečný súbor. "To sú potomkovia tých Slovákov, ktorí už nehovoria po slovensky, ale vedia, že patríme k slovenskej národnostnej menšine, vedia to deti a mládež, takže ja som spokojná," podotkla Zuzana Hollósyová.

Podľa jej slov v Peštianskej župe je najmenej 26 obcí, v ktorých sa slovenčina buď vyučuje, alebo majú slovenskú samosprávu. "Oni (Kerestúrčania) patria k tej komunite, kde nie je výučba slovenčiny. Nikdy sa teda neučili v škole slovenský jazyk. Po slovensky hovoria starší ľudia, teda vo veku nad 50 rokov. Mladí ale už nie, oni vedia možno iba to, čo sa naučili spievať a recitovať vo folklóre," uzavrela bývala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová.

 

Fotografie z priebehu

Dňa Slovákov v Maďarsku:

OSLOVMA.HU

https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&album_id=1313659235399716

 

Galéria

Počet zobrazení: 1139x