Do Detvy na Krajanskú nedeľu s maskami, na Krajanský dvor s apetítom a zvedavosťou

hlavná foto

Rok sa stretáva s rokom, a tak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoločne s mesto Detva opäť pozývajú Slovač naprieč celým svetom na Folklórne slávnosti pod Poľanou. Tak krajanov zo všetkých kútov Európy i z ďalekého zámoria, ako aj milovníkov ľudovej kultúry, zvykoslovia, gurmánskych chutí i vôní zo Slovenska, v žičlivej družnosti radi privítame od piatku do nedele 7. - 9. júla 2017 v areáli amfiteátra, kde sa krajanské folklórne súbory prezentujú už 44. Krajanskou nedeľou, a obďaleč v haravare jarmočnej scény, kde sa koná 4. ročník Krajanského dvora - gurmánsky, remeselnícky a zvykoslovno-kultúrny festival Slovákov zo siedmich krajín Európy. Záštitu nad 44. Krajanskou nedeľou prevzal Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Detva s okolím, celé folkloristické Slovensko a vďaka Krajanskej nedeli a Krajanskému dvoru, pod ktoré sa organizátorsky úspešne a tvorivo podpisuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aj slovenský svet  za hranicami našej vlasti bude intenzívne žiť a so slasťou, ba priam pôžitkársky si bude vychutnávať 52. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Symbol slovenského zvykoslovia, obyčajov a pevne zakorenených folklórnych tradícií, spevu, tanca, piesne a hudby sa znovu vyparádi do slávnostného šatu. Všetci sa tomu náramne tešíme.

Bude sa na čo dívať a čomu aplaudovať, obdivovať. A akáže by to bola folkloristika na Slovensku, ak by k spevu, tancu a hudbe sa nepridala aj súca poživeň, osvieženie. Napokon, folklóru nepristanú škŕkajúce žalúdky... Na čo všetko sa môžu v tomto roku návštevníci aj vďaka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä však zásluhou našich účinkujúcich krajanov, ktorí sa zídu vskutku zo všetkých kútov Európy ba i zámoria, tešiť? Pekne po poriadku, pretože ponuka 44. Krajanskej nedele a 4. ročníka Krajanského dvora je pestrá, farbistá a kvalitná.

 

Masky a maškary

v príbehoch tancov a spevov

Na scéne detvianskeho amfiteátra, ktorá patrí medzi najpôsobivejšie v prírode, odznie počas troch dní viacero scénických programov. Ich základom je najmä tradičná ľudová kultúra stredného Slovenska, jej hudobno-spevné, tanečné prejavy a zvykoslovie. Pre návštevníkov slávností sú pripravené aj početné sprievodné podujatia akými sú ukážky zo salaša, škola hry na fujaru, posedenie pri heligónke, škola podpolianskych tancov, ako aj škola tancov z Dolnej zeme, jarmok tradičných ľudových remesiel, rezbársky dvor, národopisné výstavy, výstavy výtvarných umelcov, fotografov a iné. Každoročne tu počas festivalového víkendu vystúpi okolo 1500 účinkujúcich.

Nepochybne jedným z vrcholov slávností pod Poľanou bude dramaturgia 90-minútového programu 44. Krajanskej nedele. Už samotná tematika sľubuje objavnosť, zážitkovosť, prekvapenia. Masky a maškary v zvykosloví, tradíciách, poverách či rôznych pripomienkach opakujúcich sa obyčají zostali v mysliach generácií uchované, v spomienkach stáročí resuscitované, v etnografických bádaniach zdokumentované...

A čo teda viac sa mohlo tvorivo "prisniť" Vlastimilovi Fabišikovi, autorovi a režisérovi programu Krajanskej nedele ako to, že s fantáziou jemu vlastnou skĺbil dovedna príbehy a patinu zvykoslovného čara s výrazom a kreatívnosťou masiek a symbolov s tanečno-hudobnými variáciami a javiskovou esenciou tak, aby sa pred divákom objavili obrazy z detstva: zaklínači, strigy a strigôni, čary a povery, mágia s nadprirodzenou mocou, kúzla zázrakov a čaro (ne)chceného... Ba ešte viac. Napokon, autorský kolektív, dramaturgia akiste tradične horúceho nedeľňajšieho detvianskeho krajanského popoludnia, folkloristické efekty i žánrové objavy - to všetko bude zárukou nielen nespochybniteľného zážitku, ale aj umeleckej kvality.

V programe "Masky a maškary v ľudovej kultúre" sa v nedeľu 9. júla od 13.30 h predstavia krajanské folklórne súbory, skupiny a sólisti: NÁDEJE - Paríž, Francúzsko, SÁLAŠAN - Nadlak, Rumunsko, TURYANSKA DOLINA - Turie Remety, Ukrajina, Tanečný súbor KOMLÓŠ - Slovenský Komlóš, Maďarsko, Slovenský kultúrno-umelecký súbor BRATOV BANASOVCOV - Josipovec, Chorvátsko, Kultúrno-osvetový spolok JEDNOTA - Hložany, Srbsko, Folklórna skupina PIŠPEK - Püspökhatvan, Maďarsko, Kultúrno-umelecký spolok PETROVSKÁ DRUŽINA - Báčsky Petrovec, Srbsko, Slovak Folklore Ensemble LUČINA - Cleveland, Ohio, USA, sólisti folklórnej skupiny ROZMARÍN - Rudabányácska, Maďarsko.

Program pripravili: Vlastimil Fabišik, Andrej Bartoň, Stanislav Bednář, Pavla Dostálová, Lucie Fabišiková, Katarína Karkus, Martin Kopor, Marijan Pavlov, Dan Rosenberg, Jan Vrbka

Odborná spolupráca: Daniel Luther, Katarína Király

Garant uvedenia: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Realizátor uvedenia: Folklórny spolok Púčik Brno

 

Krajanská nedeľa tradične objavná

Od roku 1974 sa v rámci programu Krajanská nedeľa každoročne prezentujú aj folklórne súbory a skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí. Pre týchto Slovákov je možnosť vystúpiť na slávnostiach v Detve najväčšou odmenou za ich činnosť a zároveň veľkým povzbudením k ešte intenzívnejšiemu zachovávaniu slovenskej ľudovej kultúry a slovenskej identity v zahraničí. Zahraniční Slováci vnímajú toto podujatie ako možnosť byť súčasťou veľkej slovenskej rodiny. Mnohí z nich sa práve vďaka tomuto podujatiu na Slovensko dostali po prvýkrát. V programoch Krajanskej nedele sa tak na scéne vystriedali generácie Slovákov z Dolnej zeme (Srbska, Rumunska, Maďarska) tiež Chorvátska, Ukrajiny, Poľska, Česka.  Slávnosti si podobne obľúbili aj krajania z ďalekej Austrálie, USA, Kanady a tiež folklórne súbory a umelci z krajín západnej Európy, najmä Francúzska a Veľkej Británie.

 

Krajanský dvor: za nostalgiou chutí -

vhupnúť doň, okoštovať, zanôtiť si ...

Odkazy predkov v esencii gurmánskych chutí a vôní, ako aj umelecké a remeselné posolstvá kultúrneho dedičstva predostierajú Slováci z Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny.

 Kulinárskym kumštom, remeselníckym fortieľom, folkloristicko-zvykoslovnou, výtvarno-umeleckou a vydavateľsko-edičnou jedinečnosťou vás oslovujú naši krajania. Zahrnú vás priehrštiami gurmánskych dobrôt, oku lahodiacimi artefaktmi, duchovnou poživňou a zvukomalebnosťou írečitej slovenčiny.

Z Krajanského dvora i pódia aj tentoraz zaznie nádherný spev i hudba jeho účastníkov, ako aj tematické rozhovory s krajanmi. Priblížime ich život, radosti, ale aj sem-tam trápenia. Teda všetko to, čo patrí k našej dennodennosti bytia a žitia na svete, v ktorom nás tak prenádherne všetkých spája slovenský duch – naša vzácna a všetkým nám drahá slovenskosť: tradície, ľudová pieseň, folkloristika, kultúrne dedičstvo, najmä však slovenský jazyk, naša reč, ktorou sa v našej spoločnej vlasti – na Slovensku, ale aj všade vo svete, kde Slováci žijú, identifikujeme.

Priehrštia tejto slovenskosti – tak ako ju vnímajú a prežívajú Slováci v krajinách, z ktorých na Krajanský dvor s veľkou láskou k našej domovine prišli po štvrtý raz, aby ich v materskej krajine aj bližšie spoznali, ponúknu Slováci zo siedmich štátov - Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny, pričom až z 18 prostredí, teda miest a obcí, v ktorých utužujú svoje národné povedomie, cibria slovenskú reč a zveľaďujú naše kultúrne i duchovné dedičstvo. Úprimná vďaka a hlboká poklona im za to!

 

Jedlá, chute, vône

Zväz Slovákov v Chorvátsku v roku 25. jubilea prezentujú matičiari z Josipovca, Iloku, Rijeky a Našíc. Ponúkajú chrumkavo upečené prasiatko, kapra na rošte a ďalšie rybie pochúťky, morské špeciality, kotlíkovú fazuľu a guláš, chlebové lepníčke, fajnové ilocké vínko, syry, pršut. Ba ešte oveľa viac...

Slováci z Maďarska očaria harmóniou chutí spod Pilíša a Dolnej zeme. Klobásy, hovädzí guláš, koláče a pálenku ponúknu Slováci z Mlynkov, krajania zo Slovenského Komlóša suché komlóšske klbásy, studenie lekvárové a orechové kifle, makovie a bryndzovie haluške, špricke, aj chýrnu pálenku.

Krajania z poľského Jurgova nachystajú chutnú kapustnicu a pochvália sa originálnymi haluškami, v ktorých okrem iných prísad nebude chýbať kapusta.

Štedrosť Slovákov z Rumunska reprezentujú Nadlačania pod vlajkou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Repertoár od výmyslu sveta: nadlacký tarhoňový paprikáš, nadlacká slivovica, nadlacká suchá klbása, udená slanina, udená šunka, nadlackie škvarke, šiflíčke, brdovce a tarhoňa, nadlackie kysnutie haluške, škvarkovie bagáne, sadlovie kifle, griliáš, herovke...

Slováci zo srbskej Vojvodiny vďaka Matici slovenskej, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ako aj miestnych kultúrnych a občianskych združení sú zastúpení najpočetnejšie – ponúknu chute z deviatich prostredí. Z Báčskeho Petrovca a Pivnice smaženú klobásu a guláš – hovädzí aj baraní z kotla, Kovačičania sa pochvália balkánskou fazuľou, Slováci zo Starej Pazovy sa blysnú pazovskými kifľami a čuftami. Spolok žien z Kysáča pozýva na skvostnú sármu, rôzne koláče, aj múčniky z kysnutého cesta – pampúchy či lepňa. Padinčania prihotovia parené makové buchty, rejteša (závin), herovky, šúšťovníky a lepníky. Slováci zo Silbaša, Erdevíka a Boľoviec očaria chýrnymi sušenými klobásami a statočne vypálenou morušovicou.

Krajania zo Zakarpatska premiérovo prezentujú Slovákov z Ukrajiny, z obce Turie Remety neďaleko Užhorodu prinášajú do Krajanského dvora pochúťkové prekvapenia...

 

Zručnosť, tradície, fortieľ

Remeslo a výtvory šikovných rúk prezentujú krajania rozmanitosťou materiálu a úžitkovosti. Slováci z Nadlaku predvedú ukážky strojovej výšivky (Ján Keleš) a zapletanie z nití, krajanky z Báčskeho Petrovca a Pivnice maľovanie na skle (Anna Legíňová), insitnú maliarsku tvorbu a výšivky  (Zuzana Pudelková) a ručné práce a domáce výrobky (Anna Opavská). V akcii zočíte výrobcu predmetov úžitkového umenia z dreva (Vladko Ďurík z Erdevíka), tkáčku handroviek (Zorica Pavlovová) a výrobcu metiel z metlíňa (Štefan Agársky z Boľoviec). Ručné práce a suveníry ponúknu aj Slováci z Chorvátska.

 

Kumšt, estetika, tvorivosť

V kultúrnom programe na Krajanskom dvore vystúpi rezká dychovka z Jurgova, členovia speváckej skupiny Pilíšska rodinka a tanečnej skupiny Lipa z Mlynkov zanôtia pilíšske piesne, ľudová hudba Svrčkovci z novohradského Salgotarjánu zaspieva a zacifruje na husliach i cimbale. Katka Menďanová z Iloku privolá hlasom, Katarína Mosnáková Bagľašová a Ivan Bagľaš z Vojvodiny pozvú do Školy dolnozemského tanca.

Premiérovo vystúpi Detský a mládežnícky folklórny súbor Rozmarín z Viedne, Slováci zo Srbska ponúknu hudbu i spev: Padinčan Vladimír Halaj na akordeóne, zo Starej Pazovy sa predstavia speváčky SKUS-u Janka Čmelíka. Nad pódiom budú k obdivu insitné maľby na dáždnikoch umelcov z Kovačice. Poznávací rozmer spestria ukážky kultúry slova z vydavateľskej – časopiseckej a knižnej produkcie krajanov: z Budapešti, Báčskeho Petrovca, Nadlaku a Našíc.

 

NAMIESTO EPILÓGU

 

Duchovno, ktorého sa nikdy nepresýtime

Fenomén slovenskej folkloristiky už dávno pred desaťročiami ba stáročiami prekročil reálne i symbolické hranice. Stal sa nadčasovým kultovým artiklom i pôžitkom, ktorý nášmu životu pridáva miazgu, šťavnatý zmysel pre krásno, citohru pre fantáziu. Slovenský folklór v podaní krajanov je to, čo im ďaleko od ich bývalej vlasti či domoviny predkov navracia do sŕdc všetko vzácne, chytľavé a ľudsky úprimne príjemné. Navyše, v rýdzosti slovenskosti a v podmanivosti slovenskej reči, spevu a tanca originálne, dynamické, a ducha nadchýnajúce, pričom nenapodobiteľné rozsahom, dosahom i významovosťou nášho zvykoslovno-kultúrneho fenoménu.

Slovenská folkloristika pre Slováka žijúceho v zahraničí je stále, už v ikstej generácii, pookriatím duše, pohladením spomienky na predkov. Zajedno je živým ba tancujúcim a spievajúcim snívaním o Slovensku. Je to folklór a všetko, čo je v ňom vžité, zažité a precítené, čo z neho s láskavou prívetivosťou prýšti a oslovuje spontánne a bez akýchkoľvek predsudkov.

Buďme hrdí a pyšní na našu neustále sa rozvíjajúcu a košatejúcu folkloristiku. Ochraňujme si tradície ľudového, múdreho a životaschopného, opravdivého a prirodzenými cestami sa zveľaďujúceho zvykoslovia. Povyšujme a kultivujme naše mravy, odkazy, posolstvá, ale aj dobroty, chute a farby na tanieroch, ktoré pohládzali ešte ruky našich prastarých materí. Nedopusťme, aby sa z nášho života vytratil fortieľ a remeselnícky kumšt, ktorý nám zanechali naši dedovia a otcovia.  A nadovšetko - láskajme, milujme a, preboha, netrýznime a, ako je to, žiaľ, v niektorých slovenských médiách zvykom - neprznime všetkých nás povzbudzujúcu a vzácnu nám duchovnú potravu skrze našu krásnu reč - slovenčinu!

Ak si v tom sami navzájom v svornej žičlivosti a s dobrodušnou mysľou pomôžeme, možno nám aj Boh takejto radosti dopraje a milosťou nás zahrnie...

ĽUDO POMICHAL

 

Úprimne Vás vítame v Detve,

krajania naši milí a vzácni!

 

Na snímkach vo fotogalérii:

Detvianske návraty do roku 2016 - na 43. Krajanskú nedeľu a 3. Krajanský dvor.

Foto: archív ÚSŽZ

Galéria

Počet zobrazení: 1140x