Slováci v Rumunsku slávili 200. výročie osídľovania Novej Huty ich predkami z Oravy, Kysúc, Zemplína, Šariša, Gemera, Zvolena, Trenčína a ďalších oblastí z niekdajšieho Horného Uhorska

hlavná foto

Slováci v Rumunsku tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenského krajanského sveta v časti juhovýchodnej Európy. Pre ich historiografiu a vývoj je príznačné, že stopy prirodzenej migrácie a ekonomicko-sociálneho vysťahovalectva ich zaviedli stáročiami do dvoch kľúčových ohnísk, v ktorých už viac ako 250 rokov udržujú kultúrno-duchovné dedičstvo svojich slovenských predkov a s patričnou vervou a národným odhodlaním zveľaďujú nielen reč slovenskú, ale aj zvyky, tradície, ľudovú kultúru v harmónii so vzdelávaním najmladšej generácie v duchu odkazu primknutia sa k slovenskosti. V takejto konštelácie vznikli spomínané dve oblasti, určujúce a ovplyvňujúce štruktúru i ľudský pohyb slovenskej menšiny v Rumunsku a jej existenciu i perspektívy v spolužití s väčšinovým rumunským národom a ďalšími menšinami - prvá v župe Arad s vplyvným a motivujúcim kultúrno-spoločenským centrom Nadlak, kým druhá v župe Bihor, v ktorej píšu príbehy rody a rodiny Slovákov v niekoľkých generáciách usadivších sa v roztrúsených mestečkách, obciach a osídleniach v čarokrásnom kopcovitom rázovitom kraji, sa zasa vpísala do slovenskej stopy v Rumunska ako najpočetnejšia komunita našich krajanov v Rumunsku.

Aktuálny oslávenec s pyšnou číslicou 200 rokov od svojho vzniku - Nová Huta, svojou históriou, ľudským potenciálom, vzdelanostným aspektom základného školstva, ale aj neobyčajne nadčasovou duchovnosťou, o ktorú sa starajú príkladnými aktivitami nielen obecný úrad, pedagogický kolektív základnej a materskej školy, ale aj miestny zbor rímsko-katolíckej cirkvi, patrí v bihorskom súkvetí Slovákov k najpozoruhodnejším. O tom, prečo tomu tak bolo i je, hoci aj v Novej Huti a okolitých satelitných obciach a usadlostiach, čeliacich v súčasnosti citeľnému odlivu mladých ľudí kvôli ekonomickej zábezpeke, sa snažia rôznym spôsobom motivovať Slovákov, aby si cenné územie ochránili a zveľaďovali ho aj na prospech ďalšej resuscitácii slovenskosti, sa presvedčili hostia jedinečnej udalosti - osláv 200. výročia usadenia sa Slovákov v obci Nová Huta (Sinteu).

Podujatia slávnostného víkendu sa uskutočnili v dňoch 19.-20. augusta v Dome kultúry a miestnom rímsko-katolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda v Novej Huti. Na pozvanie starostu obce pána Lašaka Benedeka Huťanov a hostí pozdravili svojou prítomnosťou aj zástupcovia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí - Milina Sklabinská a Ľudo Pomichal . Prirodzene, že udalosťou žila nielen Nová Huta (rum. Sinteu), Stará Huta (Huta Voivozi), Huta Sočet ( Socet), alebo aj Zachotár a Židáreň (Valea Tirnei) - teda štyri časti tvoriace od 30. rokov 20. storočia celú Novú Hutu - jednu z najstarších a najpočetnejších obcí  (okolo 1200 obyvateľov) s vysokou pridanou hodnotou mozoľnatých rúk aj patričného vzdelanostného intelektu, ale s Huťanmi sú "cez kopce" ruka v ruke spojení aj Slováci v Čerpotoku, Bodonoši, Gemeľčičke a ďalších bihorských prostredí.  O slávnostné podujatie k 200. výročiu osídľovania obce Nová Huta vinúcu sa cestou - parádnou asfaltkou - až naprieč 12 kilometrami roztrúsených usadlostí a spomínaných štyroch osád (zakladali ich predkovia tunajších Slovákov, najmä z prostredí Oravy, Kysúc, Zemplína, Šariša, Gemera, Zvolena, Trenčína a ďalších oblastí z niekdajšieho Horného Uhorska), bol aj z tohto a iných aspektov medzi našimi krajanmi v Bihore značný záujem.

X                                     X                                       X

Osídľovanie oblasti obývanej v súčasnosti najväčším počtom Slovákov v Rumunsku (v lokalite Bihor s centrami ako Nová Huta, Čerpotok, Bodonoš, Gemeľčička, Borumlak a v ďalších obciach žije v súčasnosti do 6000 príslušníkov slovenskej menšiny) patrí v Huti, v ktorej štyroch častiach tvoriacich obec žije v súčasnosti do 1200 obyvateľov, k jednej ku kľúčovým historicko-sociálnych a z pohľadu zachovania slovenskosti aj kultúrno-spoločenských udalostí v živote Slovákov v Rumunsku.

V rámci osláv 200. výročia osídľovania Novej Huty pripravila miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku hodnotný kultúrno-spoločenský program pre domácich obyvateľov - miestnych Slovákov i Rumunov a hostí. Počas sobotňajšieho i nedeľňajšieho popoludnia vystúpilo v novom miestnom prírodnom amfiteátri viacero kvalitných folkloristických formácií a ľudových telies. Folklór bol dominantnou súčasťou osláv, ktoré z aspektu kultúry Huťanov potvrdili ich príklon k dedičstvu predkov. Počas slávnostných dní dominovala pripomienke slovenčina, v rámci pozitívnych vzájomných vzťahov slovenskej menšiny k väčšinovému rumunskému národu a z úcty k návštevníkom moderátori podujatia konferovali program dvojjazyčne, čo prispelo žičlivej atmosfére osláv.

Ich súčasťou bolo aj úvodné podujatie výročného slávnostného víkendu - vernisáž výstavy Slovacia - Slovensko, ktorú v rámci Tvorivej dielne  Sinteu - Nová Huta v roku 2013, aj s vtedajšou finančnou podporou ÚSŽZ, realizovali študenti VŠVU - Katedry fotografie a nových médií v Bratislave. Kurátori výstavy Pavel Choma a Martin Kleibl prijali pozvanie organizátorov a mimoriadne podnetnú umelecko-dokumentárnu fotografickú výstavy spoločne s ďalšími piatimi účastníkmi Tvorivej dielne slávnostne prezentovali obyvateľom Novej Huty a hosťom slávností.

Udalosť poctili aj politickí a štátni predstavitelia žúp Salaj a Bihor, zástupcovia samospráv okolitých obcí, dôstojný rámec oslavám dodala aj prítomnosť pozvaných hostí zo Slovenska - starostov partnerských obcí z Terchovej, Igramu a Kráľovej pri Senci. Významným aktom počas sobotňajšieho programu bolo odhalenie pamätnej tabule dokumentujúcej príchod prvých Slovákov do súčasnej lokality Novej Huty pred 200 rokmi. Tabuľa je pôsobivo zakomponovaná do kamenného monolitu pred miestnym Domom kultúry.

Domáci organizátori prezentovali centrum kultúry Huťanov v novom šate, keďže aj vďaka fondom získaných z EÚ je zrekonštruovaný a vynovený, pripravený slúžiť kultúrno-spoločenskému vyžitiu sa Huťanov. Po odhalení pamätnej tabule sa účastníkom osláv prihovoril Adrián Miroslav Merka, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Vo svojej reči upriamil pozornosť na kontext historického významu príchodu Slovákov do tejto oblasti v nadväznosti na úsilie mnohých generácií, vrátane súčasnej, o zachovanie dedičstva predkov a rozvíjanie slovenskosti vo všetkých jej formách a prejavoch.

Počas kultúrno-spoločenského programu, ktorí domáci organizátori z obce Nová Huta (pozornosť si zasluhuje vklad nového starostu Benedeka Lašaka, ktorý vo funkcii od júna 2016 vystriedal mimoriadne príčinlivého a pre obec záslužného rímsko-katolíckeho farára miestnej farnosti Gustáva Alberta) s obetavosťou pripravili na patričnej spoločenskej i umeleckej úrovni, vystúpili o. i. aj generálny konzul SR v Rumunsku p. Jabloncsik zo Salonty, ktorý predniesol pozdravný list JE Jána Gábora, veľvyslanca SRv Bukurešti, ako aj pracovníčka ÚSŽZ Milina Skalbinská, ktorá pozdravila účastníkov slávnosti aj v mene predsedu ÚSŽZ Jána Varša.

V nedeľu, v druhý deň osláv, sa konala v miestnom rímsko-katolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda sviatočná sv. omša, ktorú celebroval miestny farár Gustáv Albert. Do posledného miesta zaplnený Boží chrám bol potvrdením skĺbenia života tunajších Slovákov s cirkvou, zohrávajúcou aj skrze osobnosť Gustáva Alberta mimoriadne dôležitú rolu v rámci zveľaďovania slovenskosti v Novej Huti a okolí. Slávnosti vyvrcholili v nedeľu popoludní skrátenou verziou kultúrneho programu z predchádzajúceho dňa.

Udalosť pripomienky 200. výročia osídlenia Novej Huty Slovákmi z Horného Uhorska mala významný ľudsko-emotívny a sociálno-spoločenský význam pre slovenskú menšinu v Bihore. Podujatia boli organizované aj vzhľadom na objektívne podmienky, ktoré Huťania na tieto príležitosti majú, na vysokej úrovni, aj vďaka neúnavnému kultúrnemu pracovníkovi v obci Štefanovi Calamarovi a miestnej organizácii DZSČR.

 

X                            X                                X

 

Do Rumunska prišli Slováci v dvoch etapách. V prvej sa usadili v roku 1778 v okolí Nadlaku, v druhej v roku 1782 prišli do Župy Bihor a Salaj. Podľa sčítania v roku 1890 žilo na území dnešného Rumunska 38 624 Slovákov, v roku 1910 to bolo už 42 674. Po druhej svetovej vojne mnoho Slovákov (asi 21-tisíc) sa vrátilo do Československa. Dnes žijú ako kompaktne osídlená menšina v župách Arad, Bihor a Salaj. Je ich zhruba - podľa odhadov Slovákov v Rumunsku -  okolo21-tisíc, podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva v roku 2002 ich bolo 17 226. Najviac ich žije pritom práve v hornatej župe Bihor, okolo 6000.

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

Galéria

Počet zobrazení: 1306x