Bibliotéka 2017: pohladenie knihou aj vďaka Slovákom z Dolnej zeme

hlavná foto

Jubilejný 25. ročník knižného veľtrhu v bratislavskej Inchebe, ktorý sa konal v dňoch 9.-12. novembra 2017, potvrdil povesť najprestížnejšej knižnej žatvy a prezentácie písaného i hovoreného slova, múdrosti, myšlienok, dišpút, dilem a debát o knihe a s knihou s autormi, vydavateľmi i inšpiratívnymi hosťami. Napokon, priebeh nabitého programu štyroch dní, ktorý vyvrcholil až v nedeľu popoludní, bol veru aj hoden ligotavých prívlastkov. Tak pre vážnosť, ale aj ľahkosť slova, príbehu či verša, ktoré odzneli v moderovaných neformálnych rozhovoroch s autormi, počas prezentácií literárnych diel s účasťou spisovateľov, literárnych kritikov, publicistov a vedcov.  K pozoruhodným a pravidelným účastníkom "jesenného knihobrania" na pravom brehu Dunaja v Petržalke už tradične patria naši krajania, dolnozemskí Slováci s ich vydavateľstvami a oddanosťou veci slovenskej príčinlivými autormi. V optimistickej kondícii sa predstavili už v prvý deň Biblotéky, keď do Incheby zavítal vo štvrtok podvečer medzi nich aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Počas víkendového programu v zaplnenej Inchebe prijal zasa pozvanie do "hniezda literárneho krajanského slovenského slova" aj Anton Hrnko (SNS), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

 

ŠTVRTOK:

Detské múzy s bardmi slovenského kumštu

 

Prvá prezentácia spomedzi slovenských dolnozemských vydavateľstiev patrila Slovenskému vydavateľskému centru v Báčskom Petrovci. Jeho riaditeľ Vladimír Valentík priblížil pestrú činnosť jedného z kľúčových nositeľov významného literárneho vkladu a spisovateľskej obce vojvodinských Slovákov v rámci kultúry slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Každoročne sa objaví v produkcii tohto vydavateľstva niekoľko pozoruhodných titulov. V spoločnosti recenzenta - slovenského vojvodinského spisovateľa a režiséra Martina Prebudilu - vo veľkom štýle, pričom s hosťovskými legendami, predstavila doslova vyfintenú slovenskú ľudovú slovesnosť pre slovenské deti v Srbsku Katarína Mosnáková Bagľašová. Jej Enike benike krikel bé pôsobí nielen na detskú dušu a oči aj na dospelého čitateľa objavne, sviežo a najmä láskavo, ale najmä tvorivo,  myseľ i fantáziu rozvíjajúco. Návratom do detstva v prostredí Slovákov vo Vojvodine dodáva patričný šmrnc tak rukopis a atmosféra kresieb grafika a maliara Miroslava Cipára, ako aj elegantné slová viacrozmernosti Ľubomíra Feldeka, ktorými vskutku originálne a dôstojne obohatil v predslove doslova výpravnú detskú knihu tohto druhu na cestu k čitateľovi. Detské, ako aj dospelácke oči po nej nepochybne magnetovo neodolajú. Napokon, už aj samotný originálny krst knihy, keď ju prítomní na pódiu spontánne vypravili do života dúhovo-ligotavými pozdravmi čitateľom "fúkaným" návratom do detstva cez rámiky bublifukov, pôsobil aj na publikum viac ako povznášajúco, úprimne radostne.

O význame a aj stále živšom srbsko-slovenskom kultúrnom vzťahu svedčí aj preklad diel Ľubomíra Feldeka so srbského jazyka. S gracióznosťou, zachovajúc a zvýrazniac pri tom originálnosť jazyka nášho barda slova, sa na to podujal už spomínaný Martin Prebudila. A tak sa i preto prínosne i s poklonou vyjadrili o prítomnosti dvoch prekladových diel vo vzájomných superlatívoch obaja aktéri - tak Ľubomír Feldek, ako aj Martin Prebudila. Tak srbský aj slovenský čitateľ v Srbsku môže bez váhavosti, že by si neobohatil svoju nadčasovú, ale aj zakorenenú  jazykovú výbavu, siahnuť po dvoch tituloch Ľubomíra Feldeka v preklade do srbčiny: Nasmejani otac (poézia) a Bajka o Andersenu a dunavskoj vili (poviedky pre deti).

Vydavateľstvo Ivan Krasko v Nadlaku sa na Bibliotéke rok čo rok prezentuje zaujímavými titulmi, a to najmä z hodnotovo ušľachtilej umeleckej literatúry, najmä básnických zbierok "nadlackého fenoménu". Takto trefne nazval šesť Nadlačanov vo Zväze rumunských spisovateľov Ivan Miroslav Ambruš, s obdivuhodnou pokorou skromný predseda vydavateľstva a už v súčasnosti legenda slovenskej umeleckej spisby v rodnom hniezde slovenskosti v Rumunsku, ktoré vystlali túžbami i úfaním slovenským literárnym slovom v nezmazateľnej a chytľavej stope tak klasik príslovečnej zemitej usadenosti tamojších Slovákov Jozef Gregor Tajovský, ako aj búrlivák súcich slovenských nádejí, zmien a premien v prelínaniach dneška Ondrej Štefanko. A bol to aj I. M. Ambruš, ktorý publikum, v mozaike ktorého na "dolnozemskej prezentačnej scéne"  nechýbali viacerí poprední slovenskí literáti i z materskej krajiny našich krajanov, potešil svojim novou sviežou básnickou zbierkou Šelestenie slov. Namieste je pripomenúť si príjemnosť šelestu hoci jeho veršami v strofách Najkrajšie básne:

Moje najkrajšie básne

rastú v záhrade

zapustili korene do zemi

dýchajú naplno

v predponách dažďa

Sfarbené do zelena

naučili sa aj báť

čakajú len na dotyk motýľa

Najkrajšie moje básne

sa dokážu samé napísať

Mimoriadne potešila aj prezentácia doplnenej vedeckej monografie prof. PhDr. Ladislava Lenovského, PhD. Naši vo svete - Slováci južne od hranice Slovenska. Významný   vedec - etnológ, podujavší sa svojho času na neľahký, no vzácne pútavý príbeh približovania slovenských prostredí a zákutí na celej Dolnej zemi - teda od Maďarska cez Rumunsko a Srbsko až po oblasti Chorvátska, doplnil svoje bádania so žijúcou nadčasovosťou už do trilógie, si zaslúžil poklonu od recenzenta "par excellence"  doc. PhDr. Michala Babiaka, PhD. Zakaždým je poslucháčskym zážitkom vhĺbiť sa do jeho šacovania vyžadujúceho si elixírnu vnímavosť s pozornosťou pobadať, odlíšiť a najmä zafixovať si aspoň kúštik z esencie jeho odborného merkovania. Nezabúdajúc, ba potvrdzujúc pri tom úchvatnosť výrazovej osobitosti a pôvabu nášho ušľachtilého jazyka a reči slovenskej. Priľnavá súvislosť dvoch významových hĺbok tu zapôsobila s eleganciou obsahu i vkusu, keď váha recenzovaného diela sa prevteľovala do línie prívlastkov, epitet až pozvoľného, zmyslovo vyšperkovaného krasorečnenia. S náležitým racionálnym jadrom a cieleným vedecko-autorským rešpektom i obdivom, na aký sme si v prípade Michala Babiaka s príjemnosťou poslucháčskej "poddanosti" sťaby oddane v súznení s jeho myšlienkovými i emotívne podfarbenými prúdmi zvykli. A nebolo tomu inak ani tentoraz. Vďaka.

Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa prihovoril tvorcom i publiku, ocenil úsilie a aktivity slovenských vydavateľstiev v krajanskom národnostnom prostredí Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Zároveň vyzdvihol aj kvalitu vydávanej produkcie a motivačné aspekty vzbudiť záujem o krajanskú beletristickú i vedeckú literatúru v očiach a dotykoch čitateľskej verejnosti na Slovensku. Predseda ÚSŽZ akcentoval tvorivý záber, ktorý v lone dolnozemskej slovenskosti v tradičných knižných baštách (Báčsky Petrovec a Nový Sad, Nadlak, Békešská Čaba a Budapešť, Našice...), ale aj v zdanlivo ešte neobjavených prostrediach vytvára priestor nielen pre osvedčených ťahúňov slovenských literárnych prejavov, ale zároveň, odkazujúc na tradície slovesných krajanských počinov, poskytuje aj adekvátne možnosti pre prejavenie sa nových talentov. V týchto a ďalších súvislostiach nezanedbateľnej súčasti slovenského krajanského sveta, pričiňujúceho sa aj literárnym slovom o rozvoj slovenskej vzdelanosti, kultúry a vo fundamentálnom aspekte najmä živej, súčasnej a spisovnej slovenčiny, ocenil význam samostatnej prezentačnej dramaturgie slovenskej dolnozemskej literatúry, ako aj samotný stánok slovenských vydavateľstiev z krajanského zahraničia tešiaceho sa vo výstavnom Babylone Incheby obľube a hojnej návštevnosti. Ján Varšo vzdal vďaku zároveň aj vytrvalosti a typickej dolnozemskej pozitívnej zaťatosti Pavla Hlásnika, prvého podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorý sa stal hnacím motorom prezentácie slovenských vydavateľstiev z Dolnej zeme na Bibliotéke.

 

PIATOK:

Slováci z Maďarska v írečitých podobenstvách

 

Slováci z Maďarska sa prezentovali v piatok podvečer naozaj v osobnostne reprezentatívnom a obsahovo  mohutnom štýle viacerými titulmi s atribútmi núkajúcimi tematickú aj žánrovú rozmanitosť produkcie z tradičného dolnozemského výskumného centra v Békešskej Čabe až po etnologicko-beletristickú stále sa rozvíjajúcu a Slovákov v Maďarsku obohacujúcu vydavateľskú kreativitu spoločnosti SloakUm. Celú prezentáciu odborných publikácií Slovákov v Maďarsku, ktorú moderovala Mária Katarína  Hrkľová, uviedli za účasti niekoľkých autorov a odborných recenzentov.

Podujatie pozdravila aj Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorá zvýraznila dôležitosť vydavateľských aktivít tak z aspektu odborno-vedeckej, ako aj beletristickej literatúry. Slovenská reč v tvorivom písomnom prejave bola, je a zostane jedným z určujúcich vkladov a snažení CSSM a jej kultúrno-vedeckých a vydavateľských inštitúcií v rámci permanentnej resuscitácie slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku aj v oblasti vydávania a šírenia literárnych diel Slovákov v Maďarsku, pripomenula o. i. predsedníčka CSSM.

Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Tünde Tušková následne zhrnula 27-ročnú činnosť inštitúcie, ktorá vydala už 25 samostatných zväzkov a bol spoluvydavateľom  viac ako 25 publikácií, z ktorých tri - aj recenzným pohľadom významného slovenského etnológa Miroslava Kmeťa, predstavila v Bratislave. Na margo knihy dlhoročnej výskumnej pracovníčky VÚSM Alžbety Uhrinovej s názvom Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989, ako píše týždenník Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY, Miroslav Kmeť poznamenal, že "mimoriadne dôležité sú bibliografické diela zohrávajúce kľúčovú úlohu vo vedeckých výskumoch. Veľakrát počuť, že slovenská komunita v Maďarsku je suchá ratolesť. Aj z tohto diela je vidno, že to nie je pravda.  V ostatnom období sa v Maďarsku zrodilo veľa slovenských publikácií, aje to, veru, ťažká a náročná práca. Podľa tematiky sú to historické, kultúrno-historické, národopisné diela, učebnice, odborné a neodborné periodiká a zoznam CD a DVD publikácií. Anna Uhrinová k tomu dodala, že jej inšpiráciou a motiváciou v 90. rokoch, keď písala doktorskú prácu, bola kniha Júliusa Dedinského."

Osviežením a zajedno aj pripomenutím sa rešpektovaného autora (okrem viacerých bádateľských počinov s puncom objavnosti má aj ako maďarský autor prenikavý úspech na monografii Ľudovíta Štúra "maďarsko-uhorskými očami v historicko-spoločenskom kontexte súžitia dvoch národov a kultúr...) bola publikácia Józsefa Demmela Slovenský kňaz, maďarský historik - Listy a denník Ľudovíta Haana. J. Demmel zostavil sťaby memoárový denník zo spisov a listov Ľ. Haana, významného slovenského kňaza pôsobiaceho v Békešskej Čabe. Mimochodom, kniha je dostupná aj na webovej stránke www.korridor.eu.

Významná slovenská etnologička v Maďarsku a riaditeľka Ústavu slovenskej kultúry v Maďarsku Katarína Király sa prezentovala ďalším z radu výskumno-poznávacích knižných titulov, ktorý odlíšila už samotným názvom potvrdzujúcim originalitu slovenčiny, aká sa používala v obci Kestúc v Pilíšskej oblasti. "F kestúckem šírem poli..." - je čosi viac ako iba zbierka autorkou dovtedy nepoznaných kestúckych piesní a koloritu dediny, ktorá v posolstvách piesní, uspávaniek, najmä však írečitého nárečia, je významným príspevkom do klenotnice slovenskej etnografie v Maďarsku. Príznačným bolo, že knihu pokrstil kvapkami perlivého vína Gregor Papuček, mlynský rodák spod Pilíšu, teda krajan Katky Király.

Ďalšie sklíčko do mozaiky literárnych a výskumných počinov Slovákov v Maďarsku pridala Tünde Tušková, riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Publikácia Slovenský jazyk v univerzitnom bilingválnom prostredí predstavuje postoje slovenských študentov v Maďarsku k slovenskému jazyku, a to aj na analýze, odpovedí a poznaní respondentov - študentov štyroch katedier vysokých škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje - v Budapešti, Ostrihome, Sarvaši a Segedíne. Autorka vyzdvihla, že dielom a výskumom chcela rozšíriť postoj sociolingvistov zmapovaním jazykovej situácie u poslucháčov slovenčiny, z ktorých rovných 30 má slovenský pôvod a maďarskú štátnu príslušnosť.

Večer Slovákov z Maďarska na Bibliotéke 2017 vyvrcholil excelentnou bodkou v jedinečne originálnej prezentácii najnovšieho dielka barda slovenskej poézie spod Pilíša a Budapešti, na budúci rok jubilujúceho básnika, spisovateľa a publicistu Gregora Papučka (1938). Rodák z Mlynkov nemohol nájsť v osobnostnom pôvabe akurátnou, zato decentne nadelenou pozitívnou iróniou lepšieho podkutého recenzenta jeho Hviezdnych nebies - Stošesťdesiat haiku zablyšťalo sa - ako rovnako Mlynčana Imricha Fuhla, konateľa spoločnosti SlovakUm. Imro, ako sa jeho povesti zdatného znalca slovenskej pôvodnej tvorby v Maďarsku patrí, knižočku krehkých múdrostí napasovaných v rytmike japonskej matematickej veršoslabičnosti do jemne až sugestívne zmyslovo presvitajúcej kože pravdivej osudovosti Slovače v Maďarsku, o ktorej Gregor Papuček svedčí, smúti, provokuje i chlácholí, vypravil knihu k čitateľom v pútavej debate s jej autorom. O samotnej zbierke, ktorej knižný vstup Imrich Fuhl obstaral, sa s obdivom vyjadril už aj pre autorský prístup Papučka brilantne zvládnuvšieho haiku - žáner japonskej poézie pozostávajúci zo 17 slabík v troch veršoch v rytme 5+7+5 mór, tentoraz však na slovenskú nôtu: "Na prvý pohľad by sa zbežnému pozorovateľovi mohlo zdať, že na takom malom priestore sa nedá nič vysloviť. Veru že sa dá všeličo, ba takmer všetko," píše Fuhl a dodáva: "Akoby všetky veľké pravdy boli na tri riadky. Stošesťdesiat haiku zaradených do tejto knižočky svedčí tiež o tom."  Niektoré pripomenul priamo v rámci krstu literárny vedec a kritik Patrik Šenkár, my na tomto mieste uveďme niekoľko z nich:

"Ó Bože svätý! / Z kostola nám vymietli /  slovenské vety!"

"Ach, všetci svätí! / Zobrali nám dejiny, / berú nám aj deti!"

"Povedal som hneď: / Z Kohútovho vrchu nech / nie je Kakas hegy!"

"Nečakal na dar. / Kým nezomrel, bol Slovák, / po smrti: Maďar!"

 

SOBOTA:

Slovensko-srbská víkendová vzájomnosť

 

V záverečnej časti bratislavského knižného veľtrhu, na ktorom sa podieľali aj krajania z Vojvodiny, sa v sobotu hovorilo až o piatich knihách autorov zo Srbska. Najprv bola prezentovaná kniha cestopisov Niečo medzi nami a dejinami Miroslava Demáka, ako i autobiografický román Viery Benkovej Tri ženy, dvaja muži a ja..., žiaľ, bez autorkinej prítomnosti.  Po tomto predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik predstavil až tri básnické zbierky troch významných srbských básnikov: Jeremija Lazarevića – Kľúč od rozostavaného domu, Ivana Negrišoraca – Výstava oblakov, a Zorana Djerića – Nové devínske elégie. Uvedené knihy do slovenčiny preložili Miroslav Demák, Martin Prebudila a Zdenka Valentová-Belićová, a veľmi vkusne a pestro ich graficky upravil belehradský dizajnér knižných vydaní Milan Panić.

Knižná žatva v Bratislave zažila aj vďaka skromnému,  ale mimoriadne vľúdnemu a literárne podnetnému príspevku Slovákov z Dolnej zeme krásne jubileum. Incheba otvorila svoje brány všetkým milovníkom kníh už na 25. medzinárodnom knižnom veľtrhu BIBLIOTÉKA, ktorý vlani v rekordnom roku zaznamenal návštevu viac ako 45-tisíc ľudí. Štatistiky za novembrovými štyrmi dňami roku 2017 sa ešte iba spracúvajú, ale kľúčový motív a zajedno aj trend najreprezentatívnejšieho knižného festivalu na Slovensku je nezvratný: znovu a znovu sa iba potvrdil z roka na rok rastúci záujem všetkých generácií o tradičné čítanie a priam dychtivý interes o knižné novinky.

Našich krajanov - vydavateľov a autorov z Maďarska, Rumunska a Srbska, s ktorými sme sa po štyri dni stretali v stánku Dolnozemských vydavateľstiev, o tom presvedčili aj početné návštevy v ich stánku - od návalu školskej mládeže v piatok, keď si tu pedagógovia so žiakmi dali bezprostrednú stretávku z rôznych miest a škôl celého Slovenska, cez čulé debaty s diplomatmi, veľvyslancami a kultúrnymi pracovníkmi kedysi pôsobiacimi v týchto troch krajinách (Rudolf Chmel, Karol Wlachovský, Ján Hovorka) či spisovateľmi a vedcami (Slavomír Ondrejovič,  Mária Anoca, Milan Richter, Jozef Leiktert, Miroslav Demák, Ivan Miroslav Ambruš, Gregor Papuček, Imrich Fuhl...), až po návštevy politikov, vrátane poslanca Národnej rady SR Antona Hrnka (SNS), ktorého zaujali okrem titulov pôvodnej prózy a poézie aj vedecko-výskumné práce historikov, národopiscov a folkloristov z prostredí Slovákov v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku a Chorvátsku.

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: autor

 

Na titulnej fotografii:

Katarína Mosnáková Bagľašová, autorka knihy pre deti Enike benike krikel bé, s bardom slovenskej literatúry, poetiky a prekladu Ľubomírom Feldekom.

Na snímkach vo fotogalérii:

Sekvencie z knihobrania slovenských vydavateľstiev v Srbsku, Rumunsku a Maďarsku tak, ako sa odvíjali na Bibliotéke v petržalskej Inchebe.

Galéria

Počet zobrazení: 101x