V impulzoch vzácnych výročí roku 2018 posilňujme krajanskú spolupatričnosť, počas sviatkov Veľkej noci želá ÚSŽZ Slovákom vo svete pohodu a spokojnosť

hlavná foto

Milí krajania, v závere prvého štvrťroku sa začínajú aj Veľkonočné sviatky spojené s ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, čo sa v kresťanskej podobe premieta do konca zimy a začiatku jari, symbolu prebúdzania sa nového života. Preto by som v prvom rade chcel zaželať všetkým spokojné a podľa našich dlhodobých (regionálnych) zvyklostí a tradícií pohodové prežitie veľkonočných sviatkov. Nech sa zámery šibačov i kúpačov vo vzťahu k dievčatám, devám a ženám materializujú do ich vzájomných želaní a pozitívne sa premietnu do posilnenia nášho krajanského života a spolupatričnosti - stretnutia rodinných príslušníkov i priateľov počas (tradičných) sviatkov na to poskytujú vždy vítanú príležitosť. V tomto roku sme zároveň vstúpili do niektorých jubilejných výročí, ktoré sa stali míľnikmi na ceste k realizácii svojbytnosti slovenského národa - štvrťstoročnice vzniku demokratickej Slovenskej republiky a storočnice Československa, jej predchodkyne.

 

Výročný rok štátnosti ako klenot aj impulz

1.januára 2018 si Slovenská republika pripomenula 25 rokov od svojho zrodenia ústavným spôsobom z lona Českej a Slovenskej federatívnej republiky, čím vyústil do štátnosti proces demokratického sebaurčovacieho práva slovenského národa. Od 1. januára 1993 sa Slovensko, napriek všetkým boľačkám a problémom, zaradilo medzi dynamicky sa rozvíjajúce krajiny a zastáva dôstojné miesto medzi demokratickými štátmi Európy a sveta. Neľahké historické podmienky, ktoré viedli (pre mnohých) k samozrejmému dnešku, nech ostávajú inšpiráciou k stmeľovaniu Slovákov doma i v zahraničí okolo Slovenska, ktoré ostáva prirodzenou pevnosťou i záštitou jazyka, kultúry i zvykov našich predkov.

Je to klenot, ktorý nám nespadol z neba a ani sme ho nedostali zadarmo a preto je o to väčšia naša zodpovednosť, aby sme si ho jednotne chránili pre ďalšie generácie. Predchádzala mu po storočia v národe driemavá a národom udržiavaná slovenskosť podopretá jazykom/jazykmi našich predkov, živená od IX. storočia cyrilometodskými kresťanskými hodnotami a plynutím dejín odhaľovaná (duchovnou i svetskou) inteligenciou, ktorá cestou vzdelávania i výchovy a za podpory vlastenecky orientovaných priemyselníkov, agrárnikov a obchodníkov, navigovala národ medzi Tatrami a Dunajom k realizácii samobytnosti. Rokom 1993 sa na pleciach našej zodpovednosti začala etapa budovania vlastnej štátnosti.

V októbri 1918 vzniklo Československo na rozvalinách I. svetovej vojny. Desaťročia trvajúce manželstvo Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, počas ktorého obidva národy prešli aj zložitými historickými skúškami, nás naučilo vzájomne komunikovať a spolupracovať, radovať sa i smútiť. Spoločná štátnosť, blízkosť jazyka a kultúrna spätosť nepochybne napomohli tomu, že „plyšový štátny rozvod“ vyústil do nadštandardnosti našich vzájomných vzťahov po rozdelení. Preto som rád, že v mnohých krajinách vo svete ešte fungujú spolky a združenia Slovákov a Čechov z obdobia existencie spoločného štátu. Udržiavajú a prezentujú naše jazyky a kultúrne hodnoty vo svojich domovských prostrediach a zároveň demonštrujú kultúru nášho priateľského spolunažívania. Osobitne ma teší, keď takáto súčinnosť a solidarita sa prejavuje pri formovaní mladej generácie tým viac, že spoločnými silami možno lepšie čeliť výzvam súčasného globalizovaného a informačne presýteného sveta.

 

Slovo v knihách a médiách –

tvorivá esencia slovenskosti

A teraz už k sumarizovaniu štvrťročnej (ne)všednej práce Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v I. štvrťroku roku 2018, ktorá prispieva k posilňovaniu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a ich väzieb s materským Slovenskom.

Začal by som médiami, ktorých pôsobenie nielen podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí patrí medzi jeden z nosných prvkov šírenia slovenského jazyka a slovenskosti medzi Slovákmi doma i v zahraničí. V rozhovore s redaktorkou RTVS Ingrid Slaninkovou v úvode roka som zablahoželal Radiu Slovakia International k 25. výročiu začatia jeho vysielania, ktoré cez éter významne prispieva k informovaniu našich občanov i priateľov Slovenska na Slovensku a po celom svete o živote, úspechoch i výzvach Slovákov žijúcich v zahraničí. Médiá, elektronické i tlačové, vo všeobecnosti (prostredníctvom slovenského jazyka) v každom prípade zohrávajú dôležitú úlohu v domovských krajinách najmä tým, že v rozhodujúcej väčšine konštruktívne prispievajú k udržiavaniu národného povedomia i angažovanosti krajanského sveta pri prezentovaní slovenských charakteristík v oblasti vzdelávania, našich duchovných a svetských tradícií i umeleckej tvorby. Preto by som rád poďakoval všetkým „kompaktným mediálnym nosičom slovenskosti“, ktoré svojím obsahom napomáhajú posilňovať spolupatričnosť v krajanskom svete propagáciou Slovenska a krajanského života v domovských prostrediach. Osobitne chcem oceniť prístup RTVS, že aj do druhej folklórno-súťažnej série Zem spieva, ktorá má vysokú divácku sledovanosť, zaradila krajanských ľudových umelcov. Nepochybne si to zaslúžia nielen preto, že súťaži dodávajú atraktívnosť, spestrujú a obohacujú jej dramaturgický zámer, ale hlavne preto, že aj ich výstupy sú súčasťou našej ľudovej klenotnice, hoci sú už aj „šmrncnuté“ prostredím ich zahraničného domovského prostredia.

Od médií je len na skok ku knihe. Mesiac marec je v našich podmienkach od čias spoločného Československa vyhlásený za Mesiac knihy od roku 1955 s cieľom podporiť trvalý záujem o knihu. Je to aj na počesť vzdelanca a buditeľa Mateja Hrebendu, ktorý sa v XIX. storočí zapísal do slovenskej histórie ako popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Aj v krajanských prostrediach pôsobia nakladateľstvá a vydavateľstva, ktoré vydávajú (aj ilustrované) literárne diela v slovenčine z dramatického, poetického, či prozaického života slovenského krajanského sveta. Som rád, že aj na Slovensku sú v ostatnom období pravidelne na novembrových medzinárodných knižných veľtrhoch Bibliotéka v Bratislave prezentované literárno-umelecké diela slovenských autorov najmä z Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska aj vďaka podpore ÚSŽZ.

Propagáciu knižnej tvorby s krajanskou tematikou zabezpečuje aj Matica slovenská v Martine. V tejto súvislosti sa mi žiada spomenúť, že koncom minulého roka Matica slovenská vydala Pavlovi Pollákovi, právnikovi a kronikárovi prezidentov I. Gašparoviča a R. Schustera, dielo „Vyznávač kráľovstva ľudského Imrich Kružliak“. Monografia vypovedá o živote hrdého rodáka z Detvy a výrazného národovca slovenskej emigrácie po II. svetovej vojne v Svetovom kongrese Slovákov v Mníchove, v tomto roku už 103-ročného Imricha Kružliaka. Je dôležité, aby sme aj prostredníctvom takýchto dokumentárno-publicistických diel skladali mozaiku osudov Slovákov a prostredníctvom nich slovenského národa aj v zlomových historických obdobiach.

 

Keď si vzdelanosť s cnosťami ruky podávajú

Od knihy je zasa skok k pedagógom. V predvečer Dňa učiteľov (28.03.2018) odovzdala ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martina Lubyová v Bratislave medaily sv. Garazda a ďakovné listy 61 pedagógom za ich neoceniteľný podiel na výchove a vzdelávaní nášho dorastu. ÚSŽZ môže len tešiť, že medzi ocenenými Veľkou medailou sv. Gorazda boli opäť zástupcovia pedagógov z radov Slovákov žijúcich v zahraničí. Svetlana Zolnjanová, v súčasnosti pôsobiaca v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny v Srbskej republike, bola dlhoročnou riaditeľkou Základnej školy so slovenským vyučovacím jazykom vo vojvodinskej Selenči a Pavel Hlásnik, I. podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zasa dlhodobo pôsobí v oblasti vzdelávania v krajanskom prostredí.

Vyznamenanie krajanských pedagógov je prejavom uznania za prácu všetkých našich pedagógov vo svete, ktorí šíria slovenský jazyk vo svete aj skrze našu históriu a kultúru. Obidvom oceneným blahoželám a využívam túto príležitosť, aby som poďakoval aj našim učiteľom slovenčiny na všetkých stupňoch a druhoch škôl a zamestnancom školských i mimoškolských zariadení v zahraničí za ich aktivity na poli slovenskosti v ich domovských krajinách. Keď sme dreli školské lavice mali sme veľmi radi tento deň, lebo za malú kytičku z vlastnej záhrady sme si od nich kúpili „neskúšanie“. Hlavne sme však tým vyjadrili vďaku za všetko úsilie, ktoré vyvíjajú na poli naplňovania našich mozgových buniek vedomosťami, ale zajedno aj vypudzovaním zlozvykových pokušení podmienených našou mladíckou nerozvážnosťou. Už len pripomínam, že Svetový deň učiteľov (World Teachers' Day) je sviatok, ktorý si pripomínajú učitelia po celom svete 5. októbra. Bol zaň vyhlásený organizáciou UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedú a kultúru) v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov, odporúčania o postavení učiteľov, ktorá bola podpísaná práve v tento deň v roku 1966.

Od školy a vzdelávania i výchovy je zasa už len krôčik k ženám, ktoré sú stavebným kameňom formovania budúcich generácií v domácnosti bez toho, aby sa v tomto smere nedoceňovala úloha mužského potomstva. V slávnostnom marcovom reťazci si preto nemožno nepripomenúť Medzinárodný deň žien, ktorý je spojený s 8. marcom. V minulosti kultový karafiát, ktorý dedkovia, otcovia, partneri, spolupracovníci, priatelia, synovia, či vnuci venovali (s láskou) babičkám, mamám, manželkám, partnerkám, „kamaláskam“, priateľkám, či dcéram alebo vnučkám, symbolizoval pokus o vykúpenie sa z našich celoročných mužských hriechov. Jeho kľúčové citové posolstvo ale spočívalo v prejave ocenenia rozhodujúceho podielu ženy každej doby a každého veku na formovaní rodiny – nezameniteľného fundamentu spoločnosti.

Modernizovaná technológia odbremeňujúca práce v domácnosti vytvára širší priestor aj pre sebarealizáciu a angažovanosť ženy v pracovnom a spoločenskom živote. Preto by som tiež chcel vyjadriť vďaku všetkým ženám, ktoré pôsobia na roli krajanskej a usilujú sa o to, aby pri rodinných krboch stále plápolala slovenčina a udržiavali sa slovenské tradície a zvyky aj ďaleko od materského Slovenska.

Len si pripomeňme, že korene Medzinárodného dňa žien (tradičné MDŽ) siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Deň 8. marec sa za MDŽ ustálil po I. svetovej vojne a prvý sviatok MDŽ v Československu sa konal v roku 1921. O rok neskôr nadobudol už masový charakter, a hoci rinčanie zbrani II. svetovej vojny sviatok žien umlčali, po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený. Organizácia Spojených národov v roku 1977 vyhlásila MDŽ za oficiálny sviatok, vyzvala každú krajinu na svete, aby venovala jeden deň v roku na oslavy práv žien a medzinárodného mieru. Na plenárnom zasadnutí 16. decembra 1977 Valné zhromaždenie OSN požiadalo v rezolúcii 32/142 všetky štáty sveta, aby sa usilovali vytvoriť priaznivé podmienky na odstránenie diskriminácie žien a na ich plnú účasť na spoločenskom rozvoji na základe rovnosti.

 

Kumšt a duchovno krajanov

povzbudzujú k zblíženiam

V oblasti krajanskej kultúry môžeme v tomto štvrťroku s potešením konštatovať zvýšenú frekvenciu výstav krajanských výtvarných umelcov na Slovensku, predovšetkým zo srbskej Vojvodiny. V januári mal vernisáž v bratislavskej Staromestskej Galérii Zichy významný slovenský akademický maliar a grafik Pavel Čáni zo srbskej Vojvodiny. Vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave tiež v januári prezentoval vojvodinské „Lesy a roviny“ ďalší akademický maliar slovenského pôvodu zo Srbska, výtvarný pedagóg a publicista Michal Ďurovka.

Do tretice, Ján Bačúr, ikonický insitný maliar z Padiny (namaľoval takmer 2 800 obrazov) vystavoval v januári v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave a na ďalších miestach Slovenska (Nitra, Dolná Strehová - odkiaľ odchádzali jeho predkovia na Dolnú zem v XIX. storočí, - Pôtor). Minuloročnému osemdesiatnikovi Jánovi Bačúrovi, ktorý vo svojej tvorbe materializuje každodenný i sviatočný život rodnej Padiny (najslovenskejšia obec v srbskej Vojvodine), udelil vo februári tohto roku prezident Srbskej republiky Aleksandar Vučić štátne vyznamenanie Srbskej republiky za jeho celoživotné umelecké dielo.

V Krajanskom centre umenia Slovákov v zahraničí a študentov umenia (KALAB) vystavoval svoje diela bratislavskej verejnosti mladý Miroslav Hraško, „insitný minimalista“ z Hajdušice. V Galérii Fontána mohli Piešťanci v marci obdivovať krásu diela bratislavského rodáka a všestranného umelca z emigrácie po roku 1968 Martina Juraja Oscitého, ktorý v roku 2000 založil výtvarný umelecký smer Visionart. V súčasnosti žije a tvorí v Mníchove a aktívne sa zapája aj do činnosti Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu našich krajanov.

Dosah všetkých takýchto výtvarných podujatí je prinajmenšom trojosožný - umelci majú možnosť prezentovať svoju tvorbu v materskej krajine, slovenská verejnosť sa má možnosť oboznámiť s touto tvorbou, ktorá z definície tvorí súčasť (aj) nášho kultúrneho dedičstva („po meči i po praslici“) a v neposlednom rade je tu inštitucionálne prepojenie našich galérií a galeristov s krajanským umeleckým svetom, čo vytvára predpoklady na formovanie trvalých vzájomných väzieb.

Za každou výstavou je popri umelcovi dôležité aj personálne zázemie tej-ktorej galérie, resp. inštitúcie. V Zichyho galérii to bol galerista Ľuboslav Moza, v KALAB-e riaditeľ inštitútu Vlado Dolinay, v Univerzitnej knižnici v Bratislave generálna riaditeľka  Silvia Stasselová, v piešťanskej galérii kustód Peter Ronec a riaditeľka Marta Jurčová, na UKF v Nitre vedúci katedry Boris Michalík a perspektívne vo vzťahu k Pisztoryho palácu v Bratislave vedúca oddelenia kultúry bratislavského Starého mesta Ľubica Janegová.

V tomto štvrťroku som sa tiež zúčastnil na 10. ročníku udeľovania Ceny Ondreja Štefanka v rumunskom Nadlaku, ktorá je tradične spojená s konaním konferencie dolnozemských Slovákov na vymedzenú tému. V prvom rade chcem zablahoželať laureátkam tohtoročných cien, ktoré udelila porota na čele s predsedom Kultúrno-vedeckej spoločnosti Ivana Krásku v Nadlaku, básnikom Ivanom Miroslavom Ambrušom. Ceny získali Alžbeta Uhrínová Hornoková z Békešskej Čaby, hlavná vedecká pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a popredná predstaviteľka vedeckého výskumu a vzdelávania Slovákov v Maďarsku za ostatné desaťročia a Vieroslava Timarová z Nadlaku, inšpektorka pre národnostné školstvo rumunského Ministerstva školstva.

Na konferencii s témou Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov, ktorá poskytla príležitosť na stretnutie profesijne spriaznených pedagógov, vedcov a civilných i duchovných činovníkov rôznych vekových skupín z oblasti krajanskej problematiky vrátane účastníkov zo Slovenska, zaznelo takmer 50 príspevkov (už tradične vyjdú spracované v zborníku). Vystúpenia demonštrovali determinujúcu úlohu cirkvi a kresťanskej viery pri uchovávaní slovenského jazyka a kresťanských tradícií po osídlení dolnozemských priestorov Slovákmi pred takmer 300 rokmi. Význam náboženstva a úloha cirkvi pre slovenskosť sa nezmenili ani v súčasnosti a spolu so vzdelávacími inštitúciami a kultúrnymi združeniami tvoria pilier i nádej na uchovanie slovenských ostrovov mimo materského Slovenska.

V marci som sa na ÚSŽZ stretol aj s predsedom Matice slovenskej z Martina Mariánom Gešperom (do funkcie zvolený v novembri 2017), aby sme si vymenili názory na možnosti spolupráce vo vzťahu ku krajanom v rámci pôsobnosti našich inštitúcií. Kontakty medzi predstaviteľmi Matice slovenskej a ÚSŽZ nepochybne prispejú k zmysluplnému previazaniu aktivít na prospech posilnenia spolupatričnosti Slovákov. Existuje partnerská spolupráca medzi matičnými organizáciami a krajanmi v rámci kultúrno-spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí. Máme rovnaký cieľ, ktorým je posilňovanie národného povedomia Slovákov, pričom Matica slovenská primárne orientuje svoje aktivity na Slovensko a ÚSŽZ vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Zhodli sme sa na tom, že máme možnosti pre koordinovanú spoluprácu, najmä vo vzťahu k deťom, mládeži a dorastu, ako napr. účasť krajanských detí na letných detských táboroch spolu s deťmi zo Slovenska a pod.

Naša najmladšia generácia, krajanský dorast, práve v tomto období vstupuje do druhého polčasu svojho školského roku (aspoň na severnej pologuli). ÚSŽZ aj v roku 2018 zabezpečuje organizovanie detských letných táborov v Slovenskej republike, ktorých cieľom je prehlbovať poznatky detí vo vekovej kategórii 7 až 15 rokov o materskej Slovenskej republike, pestovať v nich pocit spolupatričnosti k slovenskému národu a praktizovať komunikáciu v slovenskom jazyku. Tieto deti a školáci sú tak vo vedomostnom i duchovnom spojení so Slovenskom a v domovských krajinách udržiavajú slovenské tradície a zvyky na potešenie svojich rodičov, starých rodičov i nás všetkých. Vedú ich k tomu ich mladí rodičia - patrioti, ktorí si za to zaslúžia uznanie i podporu. Tábory sú preto zároveň odmenou žiakom za celoročnú výučbu slovenčiny i motiváciou na ich zapájanie sa do aktivít v rámci posilňovania slovenského národného povedomia (napr. folklór, divadlo, či iné umenie a pod.). Tohtoročné tábory rozsahom nadviažu na predchádzajúce tri úspešné ročníky pre celkový počet 250 účastníkov. Jeden týždenný a tri desaťdňové tábory sa uskutočnia v Tatranskej Lesnej, Ždiari (Belianske Tatry) a v Terchovej (Vrátna dolina), pričom o ich odbornú gesciu sa postarajú (práve aj) Matica slovenská (Martin), Akadémia vzdelávania (Martin) a Metodické centrum Univerzity Mateja Bela (Banská Bystrica).

 

Organizátorské úsilie ÚSŽZ

sa prelína s kľúčovými úlohami

ÚSŽZ už v tomto období  pripravuje ťažiskové kultúrno-spoločenské podujatia v roku 2018. Kultúrny program počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov (5.7.2018) na Hlavnom námestí v Bratislave, Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor (6.-8.7.2018) v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 (25.-27.10.2018) v Bratislave, Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti (29.-30.6.2018) v Dulovciach a ďalšie. Osobitná pozornosť je venovaná organizácii detských letných prázdninových táborov na Slovensku (júl - august), na ktoré sa krajanské deti z celého sveta veľmi tešia. ÚSŽZ pripravuje (aprílové) zasadnutie Rady vlády pre krajanské otázky a tiež zákonom uloženú Správu o štátnej politike Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom na zasadnutie vlády SR a Zahraničného výboru NR SR.

Napokon, ÚSŽZ zabezpečoval aj v tomto prvom štvrťroku svoju zákonom danú rutinnú agendu v oblasti vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a v procese spracovávania a posudzovania žiadostí o podporu krajanských projektov na rok 2018.

V agende vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí niet nič nové pod jarným slnkom roka 2018. Aj v prvom štvrťroku pokračuje trend narastania žiadostí o ich vydanie, stále s najväčším záujmom zo strany Slovákov žijúcich v Srbskej republike a na Ukrajine. Len za prvé dva mesiace bolo prijatých 358 žiadostí a vydaných 427, pričom na porovnanie možno uviesť, že za celý rok 2013 bolo vydaných 674 osvedčení, za rok 2014 to bolo 718 a minulý rok 2017 ich ÚSŽZ vydal už až 2 025.

Dotačný systém má svoju schému, ktorá začína podávaním žiadostí o podporu krajanských projektov v náležitom termíne (1.10.-30.11.) na nasledujúci kalendárny rok, ich spracovávaním, komisionálnym posudzovaním a predložením návrhov predsedovi ÚSŽZ na rozhodnutie tak, aby sa schválené a pridelené dotácie mohli čím skôr dostať k ich žiadateľom. Zo 796 prijatých žiadostí o podporu projektov v sume 3 246 961,06 €, bolo schválených 530 projektov za takmer 860 000 €, keď ďalšie desiatky tisíc dotačných prostriedkov sú vyčlenené na letné prázdninové krajanské detské tábory na Slovensku (júl -august) a na Krajanskú nedeľu v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve (júl).

Majákom, ku ktorému podpora smeruje, je stále posilňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti vzdelávania, kultúry, informovanosti a médií. Dotačné subkomisie na základe podkladov vypracovaných ÚSŽZ starostlivo posudzovali žiadosti o podporu projektov podľa jednotlivých krajín, žánrov a ich efektívnosti tak, aby slúžili na motivovanie krajanských subjektov smerom k posilňovaniu spolupatričnosti. Sme si plne vedomí toho, že každé krajanské úsilie a počin vo svete bez ohľadu na to, či ide o južnú, východnú, strednú alebo západnú Európu, severnú či južnú Ameriku, Austráliu alebo krajanov na iných kontinentoch, si zasluhuje ocenenie a podporu. Verím však tiež, že naši krajania na rôznych kontinentoch sú solidárni a rozumejú tomu, že podpora musí byť zemepisne, žánrovo i generačne rozdelená z hľadiska intenzity a množstva aktivít, ktorých cieľom nie je len sebarealizácia krajanského subjektu, ale aj motivácia zapájania sa krajanov a priateľov Slovenska do procesu udržiavania, prezentovania a rozvoja slovenskosti v domovskej krajine a väzieb so Slovenskom.

Využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval za spoluprácu predsedom štyroch dotačných subkomisií. Za vzdelávanie Kataríne Čamborovej (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR), za kultúru Gabriele Madrovej (Ministerstvo kultúry SR), za informovanosť Rastislavovi Machelovi (Ministerstvo kultúry SR) a za médiá Jozefovi Leikertovi (spisovateľ a publicista), ako aj členom týchto subkomisií z iných inštitúcií i z ÚSŽZ za prácu, ktorú odviedli pri príprave a posudzovaní predložených žiadostí a predložením návrhov na rozhodnutie. Tieto návrhy som (po minimálnych korekciách) schválil tak, ako boli zverejnené (9.3.2018) na webovej stránke ÚSŽZ, čím začal proces podpisovania zmlúv.

Pokiaľ ide o objem schválených dotácií na krajanské aktivity, dlho mi budú v pamäti znieť slová dvoch účastníkov zasadnutia krajanských expertov v Bratislave v decembri minulého roku, ktorí kládli úmeru medzi múdrosťou a disponibilnými prostriedkami. Podľa jedného „sme dostatočne múdri a s dobrými nápadmi na krajanské aktivity, ale máme málo prostriedkov na ich realizáciu“ a druhý kontroval položením rečníckej otázky, „či sme dostatočne múdri na to, aby sme naše nápady vedeli vtesnať  do množstva prostriedkov, ktoré máme k dispozícii“.

Som presvedčený o tom, že pokiaľ naše krajanské komunity v jednotlivých štátoch sveta, na ktoré sme všetci právom hrdí, budú trvale demonštrovať, systémový prístup k udržiavaniu slovenskosti a generačne si budú odovzdávať štafetu spolupatričnosti, potom to nemôže nezanechať ani ďalšiu odozvu nielen v domovskom štáte, ale aj v materskom Slovensku. ÚSŽZ, ako zákonný manažér štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom, sa snaží krajanské hnutie nasmerovať na tento kurz a spolu s lídrami krajanských komunít budovať a spevňovať infraštruktúru pre súnaležitú harmóniu v trojuholníku vzťahov „krajania - domovská krajina - materská krajina“ a podpory zmysluplných aktivít krajanských komunít.

Ešte raz, milí krajania: pokojné prežitie veľkonočných sviatkov jari všetkým našim Slovákom a priateľom Slovenska želajú zamestnanci ÚSŽZ!

 

                                                                                 Ján Varšo

                                                                           predseda ÚSŽZ

 

Bratislava 27. marec 2018

 

 

Počet zobrazení: 246x