Dôstojný 70-ročný Folklórny súbor SPIŠ z Novej Belej

hlavná foto

V novembri sa bývalí i súčasní členovia FS Spiš zúčastnili významnej slávnosti 70. výročia fungovania FS Spiš v Novej Belej. V sobotu 10. novembra 2018 v popoludňajších hodinách sa centrum obce stalo strediskom miestnych folkloristov. Z každej strany obce sa schádzali malí i veľkí oblečení do krojov ľudia, ktorí sa ponáhľali do miestneho chrámu sv. Kataríny na ďakovnú svätú omšu v slovenskom jazyku, aby sa spoločne poďakovali za 70-ročné pôsobenie folklórneho súboru, ktorý je nositeľom nielen tradícií, ale aj súčasťou života mnohých rodín.

Počas bohoslužby farár vdp. T. Korczak vyzdvihol tradíciu, spev, tanec i ľudovú hudbu ako súčasť evanjeliového poslova, ktoré v tom prípade prenáša z generácie na generáciu súbor a je významným nositeľom kultúrnych hodnôt v miestnom spoločenstve. Následne sa krojovaný sprievod presunul do centra slovenskej kultúry, kde bol pripravený galaprogram. Zhromaždeným divákom sa predstavili viaceré generačné zložky FS Spiš. Nechýbali ani gratulácie a pozdravné listy od hostí i inštitúcií. Medzi hosťami boli o. i. konzul SR v Krakove Slavomír Nagy, podpredseda SSP Dominik Surma, vdp. T.adeusz Korczak, riaditeľka Gminého kultúrneho strediska v Łopusznej Józefa Kuchta, poslane Gminnej rady Gminy Nowy Targ Paweł Długi a ďalší.

Svieži vánok zamagurského folklóru priniesol FS Maguranka zo Spišskej Starej Vsi. Jubilantovi gratulovala i miestna dychová hudba dekana Františka Móša. Viacerí zaslúžili členovia FS Spiš boli vyznamenaní medailami za zásluhy pre Spolok Slovákov v Poľsku. Po kultúrnom programe bola ľudová veselica pre všetkých prítomných. Bol priestor na spomienky, stretnutia po rokoch i neutíchajúci veselý spev slovenských ľudových piesni i tanec.

 

Z histórie folklórneho súboru

Pojem folklór sa spája so súborom kultúrnych javov realizovaných formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobno-speváckej komunikácie, pričom sa môže realizovať v mnohých podobách. Jeho nositeľom a rozširovateľom je kolektív, pričom v rámci týchto kolektívov nachádzame profesionálne i amatérske zoskupenia. Práve takýmto amatérskym zoskupením je folklórny súbor Spiš z Novej Belej, ktorý pôsobí pri Miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku a má svoje sídlo v novovzniknutom miestnom Centre slovenskej kultúry.

História FS Spiš sa začala písať v roku 1948, krátko po založení Miestnej skupiny Spolku Čechov a Slovákov v Novej Belej. Bolo to veľmi spontánne, keď sa skupina nadšencov rozhodla, že chcú mať súbor, ktorý bude zastupovať obec na rozličných kultúrnych i spoločenských podujatiach doma i na okolí. V ich záujme bolo, aby sa tradovali zvyky, ktorými voľakedy život na dedine oplýval. Uvedomovali si, že keď odídu starší ľudia, mladá generácia sa nebude mať od koho dozvedieť, ako to voľakedy bývalo, napr. pri páračkách, so svadobnými zvykmi, ale aj ako vyzerá miestny kroj, pretože rastúce tempo života už skoro vytlačilo tradičný odev z ich šatníka.

Boli to základné pohnútky, ktoré viedli k zorganizovaniu súboru. Iniciatíva vznikla a bolo ju potrebné uviesť do života. Postarali sa o to krajania František Chalúpka a Ján Cervás. Na začiatku im pomohol tamojší učiteľ Koloman Sopko, ktorý pochádzal zo Slovenska. On im poradil ako začať s organizáciou, nácvikmi a všemožne ich v tomto úsilí podporoval. Najskôr sa obrátili s oznamom o možnosti zapísať sa do novovznikajúceho súboru na miestnych obyvateľov. Záujem bol pomerne veľký a krajania i mládež prichádzali na nácviky veľmi radi. Nácvik prebiehal v klubovni. O kroje nebola núdza, veď každý mal doma svoj vlastný.

Prvé vystúpenia mali členovia súboru v Novej Belej, kde po prvýkrát ukázali, čo sa naučili. Následne sa už začala odvíjať niť ďalších vystúpení po okolitých obciach. Po niekoľkých rokoch sa súbor dopracoval k vysokej úrovní, vďaka čomu sa neskôr stal súčasťou reprezentačného súboru Obvodného výboru Spoločnosti Čechov a Slovákov na Spiši. K zakladateľom tohto zoskupenia patrili o. i. krajania František Chalúpka a Ján Cervás z Novej Belej, Alojz Galuš z Krempách, Vojtech Mačičák z Jurgova a ďalší. Vedúcim súboru, ktorého členmi boli Novobeľania, Krempašania a Jurgovčania, ostal naďalej Ján Cervás a pod jeho vedením sa súbor pripravoval na vystúpenia doma i na Slovensku. Členovia súboru sa vždy schádzali v niektorej zo spomenutých spišských obcí a nacvičovali, kde nacvičovali.

Na toto obdobie si krajania spomínajú veľmi radi, pretože to bola zároveň príležitosť stretnúť sa a porozprávať sa o mnohých otázkach tykajúcich sa krajanského hnutia v jednotlivých obciach. Tým bol jednak zaistený kontakt krajanov a jednak sa vytváral pocit spolupatričnosť, čo prospelo i krajanským otázkam.

V roku 1972 prebral vedenie tohto súboru Jánov syn Emil Cervás. Počas jeho vedenia sa súbor zúčastnil na Podpolianskych slávnostiach v Detve, čo bolo pre všetkých členov veľkým vyznamenaním a zadosťučinením. Neskôr prišli spoločnému krajanskému folklórnemu zoskupeniu do cesty ťažkosti s dochádzkou na spoločný nácvik a to spôsobilo, že sa súbor začal postupne rozpadávať. Najskôr sa odpojila krempašská skupina. V úlohe vedúceho súboru vystriedal v roku 1976 Emila Cervása krajan František Kurnát, ktorý bol jeho vedúcim do roku 1983. Na začiatku osemdesiatich rokov minulého storočia mal súbor pomenej vystúpení, keďže viacerí členovia odišli za prácou mimo obce, čo sťažovalo nácviky i jeho chod.

Spoločné nácviky sa opäť rozprúdili až v roku 1983. Vedúcim súboru sa v tom čase stal Jozef Majerčak. Do roku 1985 Novobeľania vystupovali ešte spolu s Jurgovčanmi, pričom novobeľanskú skupinu viedol Jozef Maječak a jurgovskú skupinu Anna Mačičáková. V roku 1985 sa jurgovská časť súboru odpojila a Novobeľania už ďalej pokračovali sami. Pred folklórnym súborom nastalo obdobie, kedy sa nevyhnutnou stala generačná výmena členov. Mládenci a devy sa poženili a povydávali, a tak bolo potrebné získať za nich náhradníkov. Nebolo to jednoduché, pretože si dorast žiadny nevychovali. Ak chceli súbor zachovať, tak museli urobiť všetko preto, aby sa im podarilo prilákať mládež i deti.

Preto vedúci J. Majerčak založil spolu so sestrou Annou detský folklórny súbor Malí Beľania, do ktorého sa im podarilo získať mladých nádejných folkloristov. Prvé vystúpenia absolvovali v Novej Belej pri rozličných príležitostiach. Postupne sa dostali aj na rôzne podujatia mimo obce a z Malých Beľanov tak vyrástol dorast pre FS Spiš. Detský súbor už v tom čase zápasil s nedostatkom krojov a obuvi. Členovia mali na vystúpenia síce vlastné kroje, ale stále sa objavovala otázka ako to bude v budúcnosti, či sa podarí zadovážiť nové kroje a vytvoriť lepšie zázemie pre nácvik, najmä v zime.

V momente vzniku detského folklórneho súboru sa zdalo, že už nikdy nebude núdza o dorast pre FS Spiš, ale ako sa časom ukázalo táto, nebolo to tak. Keďže sa nekonali ďalšie kolá zápisov pre deti, už v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, po odchode starších členov, FS Spiš opäť chýbal dorast. Keď už to vyzeralo tak, že sa súbor rozpadne a pekná tradícia niekoľkých generácií zanikne, podarilo sa získať niekoľkých záujemcov a postupne sa opäť činnosť rozhýbala. Podmienky pre nácvik neboli najlepšie, ale zanietenosť mladých ľudí pre folklór bola veľká, preto ich nič nedokázalo odradiť. Vďaka tomu už po niekoľkých rokoch práce FS Spiš opäť začal vystupovať.

Vedúci poučený predchádzajúcimi skúsenosťami dbal aj o dorast, ktorý zaručoval kontinuitu súboru. V druhej polovici roku 2008 zveril Jozef Majerčak vedenie detského folklórneho súboru Malí Beľania dcére Dominike, ktorá sa mu, už ako skúsená členka folklórneho súboru Spiš venuje aj v súčasnosti. Prvýkrát sa so svojimi zverencami prezentovala na Fašiangoch v Krempachoch v roku 2009 s programom Detské hry na pasienke. Chuť do práce mladej folkloristke nechýba. Detský dorast je pre folklórny súbor Spiš veľmi potrebný, pretože v každom okamihu môžu z neho odísť nejakí členovia a náhradníci musia byť v zálohe. Od jesene 2018 detský súbor nacvičuje Maria Majerczak-Bylina. Prvýkrát sa s deťmi predstavili na oslavách 70-výročia FS Spiš.

Za všetky tie uplynulé desaťročia sa v súbore vystriedalo niekoľko generácií krajanov, ktorí mali veľké srdce pre folklór a s radosťou sa mu venovali. Často účasť v súbore prechádzala z otca na syna a z matky na dcéru. Niektorých členov spojil FS Spiš na celý život. Folklór sa stal totiž neodlúčiteľnou súčasťou ich života. Napriek viacerým povinnostiam si vždy našli čas na nácvik a vystúpenia. Aj keď mnohí z nich už dnes nepôsobia v súbore, ostali im pekné spomienky a zážitky, ako aj v srdciach láska k folklóru, preto vždy s radosťou uvítajú každú príležitosť pozrieť si jeho vystúpenie. Ako niektorí z nich hovoria, keď súbor tancuje, nohy sa im samé hrnú do tanca a v okou sa zaskvie aj slzička so spomienkou na obdobie, keď v ňom pôsobili.

Pri príležitosti predchádzajúceho okrúhleho výročia si celý kolektív súboru prial najmä lepšie podmienky pre nácvik a možnosť získať prostriedky na výmenu už opotrebovaných krojov, obuvi, klobúkov, ako aj choreografa, ktorý by ich naučil nové programy. Po uplynutí desiatich rokov môžeme konštatovať, že sa im splnili dva priania – súbor má v Centre slovenskej kultúry v Novej Belej lepšie podmienky pre nácvik a podarilo sa im tiež s pomocou Spolku Slovákov v Poľsku zakúpiť nové kroje a čiastočne aj obuv. Naďalej však ostáva otvorená otázka choreografa. Možno aj to sa časom splní. V súčasnosti v súbore pôsobí 32 členov.

 

Repertoár Folklórneho súboru Spiš

FS Spiš má vo svojom repertoári tance a spevy zo severného Spiša. Základnými tancami sú: čardáš, polka, skrížená polka, goralská polka, „mazur“, valašský tanec. Vo svojom programe má súbor aj zvykoslovné pásma ako ohrávanie májov, páračky, priadky, svadobné piesne, čepčenie nevesty, pytačky a podobne. Súbor sa zapája do obecných slávností, spoločne s miestnymi požiarnikmi udržiava tradíciu ohrávania májov v obci, svoje umenie prezentuje obyvateľom pri rozličných príležitostiach, zúčastňuje sa na hodoch či cirkevných sviatkoch. So svojím programom poteší publikum aj počas podujatí organizovaných Spolkom Slovákov v Poľsku a spestruje vždy taktiež oblátkové stretnutie miestnej skupiny, kde je vrelo vítaný.

Počas svojej existencie sa FS Spiš zúčastnil mnohých významných podujatí doma i v zahraničí, okrem iného, Zamagurských folklórnych slávnosti v Červenom Kláštore, Podpolianskych folklórnych slávnosti v Detve, Dní zahraničných Slovákov, kde FS Spiš účinkoval už viackrát a v roku 2000 sa mu podarilo prezentovať sa aj na doskách Slovenského národného divadla v Bratislave. Členovia súboru sa zúčastnili tiež Festivalu Jánošíkov dukát v Českej republike, Podrohačských folklórnych slávností, Folklórnych slávností na Kysuciach, Festivalu národov na Hore sv. Anny na Sliezsku, Festivalu v Ursuse, Goralského karnevalu v Bukowine Tatrzańskej, Spišskej zimy, Zamagurského plesu v Bratislave, Stretnutí s kultúrou v Červenom Kláštore a ďalších regionálnych i nadregionálnych podujatí. Viackrát prezentovali slovenský a spišský folklór na Krakovskom rínku, Dňoch slovenskej kultúry v Malopoľsku, Fašiangoch-Ostatkoch v Krempachoch, Prehliadkach krajanských dychoviek a iných akciách Spolku Slovákov v Poľsku. Svoje umenie predviedli tiež skupinám Američanov, ktoré prichádzali do Novej Belej, kde hľadali svoje korene a chceli aj prostredníctvom domáceho súboru zažiť atmosféru, aká vládla voľakedy na veseliciach, o ktorých počuli od svojich predkov.

FS Spiš získal za svoje vystúpenia mnohé ocenenia, pamätné diplomy, ktoré sú dôkazom vynakladaného úsilia vedúceho i všetkých členov.

 

Ľudová hudba ako elixír Slovákov v Poľsku

Folklórny súbor nemôže existovať bez ľudovej hudby, ktorá je jeho dôležitou zložkou. Keďže v Novej Belej bolo veľa nadaných muzikantov, v čase založenia FS nebola núdza o ľudovú hudbu, pretože títo muzikanti radi prijali ponuku spolupráce so súborom. Dlhú dobu prihrával FS Spiš Jozef Mirga, ktorý bol výborným primášom.

Z huslistov treba spomenúť Františka Ščureka a Severína Kurnata. Na akordeóne hral Jozef Kurnat, Jozef Majerčák a na base Alojz Dluhý. Po určitom čase však mladšia generácia prestala mať záujem o prezentáciu ľudovej hudby a nastalo obdobie, že súbor musel na vystúpenia žiadať o pomoc hudobníkov z okolia, čo sa prirodzene spájalo s ďalšími nákladmi, ktoré boli pre súbor záťažou, pretože nemal k dispozícií prostriedky na úhradu. Bývalo aj také obdobie, keď súboru do tanca a spevu hral len Jozef Majerčak na akordeóne. V poslednom desaťročí sa však podarilo, s finančnou pomocou Spolku Slovákov v Poľsku, dvakrát uskutočniť školenie pre huslistov. K ľudovej hudbe sa potom pridala jedna huslistka.

Vedúci súboru J. Majerčak si uvedomoval tento nedostatok, a keď sa naskytla príležitosť získať prostriedky na školenie mladého dorastu pre ľudovú hudbu, využil ju. V roku 2012 prebehlo v Novej Belej školenie hry na husliach, base a akordeóne, teda na ľudových nástrojoch príznačných pre obec Nová Belá, ktorého sa zúčastnila miestna mládež a deti. Školenie sa uskutočnilo v rámci projektu realizovaného z európskych fondov so spolufinancovaním Spolku Slovákov v Poľsku. Účelom školenia bolo zadovážiť kontinuitu ľudovej hudby FS Spiš a predísť situácii, keď nebudú náhradníci pre ľudovú kapelu. Vďaka tomu, by mal FS Spiš mať k dispozícií viac hudobníkov z radov mladej generácie. V rámci projektu pre školenie nadanej mládeže boli nakúpené aj ľudové nástroje - basa, akordeón a husle, ktoré môžu mladí hudobníci využívať.

V súčasnosti hrá ľudová hudba FS Spiš v zložení: primáš Paweł Pietraszek, husle Daniel Wojeński, basa Alojz Dluhý a akordeón Jozef Majerčak.

Folklórny súbor Spiš sa v priebehu uplynulých rokov pretĺkal rôznymi úskaliami. Najdôležitejšie je však to, že sa mu darilo ich prekonávať a ísť ďalej. Jeho poslanie určené na začiatku činnosti je stále aktuálne a chráni miestnu tradíciu a zvyky pred upadnutím do zabudnutia. V istom zmysle je práve tento súbor článkom spájajúcim mnohé generácie Novobeľanov v priebehu posledných sedemdesiatych rokov. Odvíja medzi nimi generačnú niť, na ktorú postupne nadväzujú mladší a mladší členovia. Okolo súboru sa sústreďuje kultúrne dianie v obci, ale aj dianie v miestnej skupine SSP.

Z dejinného vývinu je zrejmé, že každé obdobie bolo zápasom o udržanie existencie súboru či už z hľadiska členskej základne, ľudovej hudby, krojového vybavenia alebo priestoru na nácvik. Vždy sa však našli ľudia, ktorí napriek všetkým prekážkam mali záujem o zveľaďovanie tradícií a svojím účinkovaním v súbore vyjadrovali obdiv pre ľudové umenie, ľudové piesne a tance, ktoré vychádzajú zo spišského temperamentu a ktoré zdedili po svojich predkoch.

 

AGÁTA JENDŽEJČÍKOVÁ

FOTO: AGÁTA JENDŽEJČÍKOVÁ, DOROTA MOŚ

 

Na titulnej fotografii:

Foklórny súbor Spiš v tanečnom nasadení a plnej paráde.

 

 

 

Galéria

Počet zobrazení: 76x