Slováci vo svete: Husársky kúsok maršala Andreja Hadika Maršal  Andrej Hadik, ktorý sa narodil v roku 1710 v Dunajskom Klatove a zomrel v roku 1790 vo Viedni, zastával v období vlády Márie Terézie a Jozefa II.  významné vojensko-politické funkcie. Dokonca aj post funkcie hlavného veliteľa cisárskych vojsk a prezidenta Dvorskej vojnovej rady, čo by sme v súčasnosti mohli pomenovať aj ako minister vojny. Svoju vojenskú kariéru začal pritom  ako 22-ročný kornet – teda zástavník - v  husárskom pluku. Okrem toho sa s ním spája aj  výraz  „husársky kúsok“, keď sa mu podarilo počas sedemročnej vojny obsadiť Berlín. A v čom tkvie ten husársky kúsok?  V pravidelnom cykle Radia Slovakia International RTVS

Navrátiť úctu a spomienku na Andreja Hadíka, legendárneho slovenského maršala, chce v srbskom Futogu okrem vojvodinských Slovákov aj ÚSŽZ Keď v roku 2004 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na pomenovanie Národnej akadémie obrany v Liptovskom Mikuláši po maršalovi Andrejovi Hadíkovi, bolo to symbolické gesto. Slovenská verejnosť a osobitne Ozbrojené sily SR a ich príslušníci sa ním prihlásili k historickému významu a odkazu slovenského rodáka, ktorý patril medzi najslávnejších a najschopnejších európskych vojvodcov druhej polovice 18. storočia. Maršal a gróf Andrej Hadík (1710 – 1790) patrí totiž medzi najvýznamnejšie osobnosti uhorského obdobia nielen slovenských, ale aj dolnozemských a srbských dejín. Táto skutočnosť, ako

Slováci vo svete na RSI: Husársky kúsok maršala Andreja Hadika Maršal Andrej Hadik, ktorý sa narodil v roku 1710 v Dunajskom Klatove a zomrel v roku 1790 vo Viedni, zastával v období vlády Márie Terézie a Jozefa II. významné vojensko-politické funkcie, vrátane funkcie hlavného veliteľa cisárskych vojsk a prezidenta Dvorskej vojnovej rady. Dnes by sme, aj podľa  Ingrid Slaninkovej, redaktorky Radia Slovakia International RTVS, mohli jeho poslanie pomenovať aj ako funkciu ministra vojny. Pritom svoju vojenskú kariéru začal Andrej Hadik ako 22-ročný kornet – teda zástavník,  v husárskom pluku. Okrem toho sa s ním spája aj výraz „husársky kúsok“, keď

JÁN KIŠGECI: 75! Rytier s neustálym pohľadom za horizont, alebo „MNOGA LJETA“ rešpektovanej osobnosti spomedzi Slovákov v Srbsku Epitetom v titulku, vyjadrujúcim životnú hodnotovú i človečenskú esenciu váženého jubilanta – pána profesora Jána Kišgeciho, výnimočnú osobnosť spomedzi Slovákov v Srbsku, Ľubica Sýkorová, autorka vinšu k jeho 75. narodeninám, na portáli týždenníka HLAS ĽUDU len zdupľovala desaťročiami pozitívne oscilujúcu črtu charakteru petrovského rodáka. Pretože viacrozmerné vrstevnice nadhľadového vnímania sveta a spoločnosti (vrátane tej, v ktorej ukotvenie slovenskosti v nadčasovosti bytia a žitia tvorivým opojením vzácneho jubilanta neprestajne a príjemne provokačne nabáda, osviežuje a výzvami presviedča o užitočnosti človeka, ktorý chce a vie byť na pulze času, jeho potrieb i darov...) sú neodmysliteľnými aspektmi

Čo pestujú slovenskí farmári na Dolnej zemi? Počúvajte Rádio Regina RTVS. V putovaní Rádia Regina RTVS po rôznych lokalitách v posledný augustový deň nás redaktor Martin Jurčo zaviedol trošku ďalej. No celkom ľahko sa tam dohovoríte po slovensky. Na Dolnej zemi, teda najmä v Srbsku, na juhu Maďarska, Rumunska a v časti Chorvátska dodnes žijú celé komunity Slovákov. Napríklad vo Vojvodine nájdeme celé slovenské dediny ako je Báčsky Petrovec alebo Selenča. Je to však aj poľnohospodárska oblasť. Tamojším farmárom sa darí najmä v plodinách, ktoré potrebujú teplo, ako sú obilniny alebo pestovanie ovocia. No tento rok ich sucho potrápilo viac

V Mojtíne požehnajú sochu „večnému vojakovi“ Ladislavovi Škultéty Gábrišovi Rímskokatolícka cirkevná farnosť sv. Cyrila a Metoda Mojtín a obec Mojtín pozývajú k slávnosti požehnania sochy LADISLAV ŠKULTÉTY GÁBRIŠA, najdlhšie slúžiaceho vojaka v histórii vojenstva na svete, mojtínskeho rodáka a charizmatickej osobnosti, významne sa zapísavšej do kroniky cisárskeho vojska v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Slávnosť požehnania sochy Ladislava Škultéty Gábriša sa uskutoční v sobotu 16. augusta 2014 o 10.00 h v Mojtíne. V spomínanú hodinu sa začína svätá omša v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Cyrila a Metoda, ktorú bude celebrovať Mons. Tomáš Galis, diecézny biskup Žilinskej diecézy. Po svätej omši bude nasledovať obrad požehnania sochy. Sochu, ktorú vyhotovil akad. sochár Mgr. Juraj Brišák zo

Cisársky „večný vojak“ Ladislav Škultéty - Gábriš spočinul v rodnej zemi Mojtína Symbolika a výročia zvyknú pôsobiť magicky až tajuplne. Až po 182 rokoch od smrti, avšak presne v deň 275. výročia narodenia – a ešte navyše v deň, keď v kalendári je meno Ladislav, uložili vo štvrtok 27. júna 2013 s vojenskými poctami v podhorskej obci Mojtín v Púchovskom okrese do rodnej zeme telesné pozostatky cisárskeho „večného“ vojaka Ladislava Škultéty - Gábriša. Na významnej historicko-spoločenskej udalosti sa zúčastnil aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Legendárnemu husárovi – vlajkonosičovi, ktorý sa stal nielen fenoménom vzťahu k služby svojej vlasti, ale aj večným poslom

V Mojtíne uložia ostatky Ladislava Škultéty-Gábriša, najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete Obec Mojtín sa pripravuje na nezvyčajný a vo vojenskej histórii Slovenska výnimočný okamih.  Vo štvrtok 27. júna 2013 o 10.30 h rímskokatolícka farnosť Mojtín srdečne pozýva na akt slávnosti uloženia ostatkov Ladislava Škultéty-Gabriša, jedinečnej vojenskej osobnosti z čias Rakúsko-Uhorska, ktorá ja považovaná v kontexte svetovej vojenskej histórie za najdlhšie slúžiaceho vojaka v aktívnej vojenskej službe. Mojtín bol rodnou obcou Ladislava Škultéty-Gábriša, ostatky ktorého preniesol na Slovensko vojenský letecký špeciál pred niekoľkými týždňami z Rumunska, kde jeden z najslávnejších slovenských vojakov spočíval od svojej smrti v roku 1831 v hrobe v Arade. Práve v tomto rumunskom meste v miestnom cintoríne 21. mája