Cieľom memoranda je vzájomná spolupráca, zosúladenie postupu a koordinované hľadanie možností pri vybudovaní Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave, ale aj spolupráca v iných oblastiach s cieľom udržiavať a rozvíjať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.

Memorandum o porozumení a spolupráci ÚSŽZ a NNPV v Centrálnom registri zmlúv:
https://www.crz.gov.sk/zmluva/9422303/

Pamätník bude dôležitým symbolom budovania povedomia o osudoch Slovákov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli opustiť územie Slovenska a začať svoj život v cudzine, zároveň by slúžil ako dôstojné miesto stretávania sa zahraničných Slovákov v Bratislave – najmä počas Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý si Slovenská republika pripomína na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda, 5. júla. Momentálne sa slávnostné ceremónie s týmto účelom konajú v centre Sadu Janka Kráľa pri tzv. základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Ide o 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, dar Slovákov z Maďarska. Osláv sa každoročne zúčastňujú predstavitelia štátnych inštitúcií aj neziskových organizácií venujúcich sa krajanskej problematike, Slováci z Dolnej zeme a potomkovia slovenských vysťahovalcov do zámoria, reprezentanti autochtónnych komunít za hranicami Slovenska aj ďalší zástupcovia slovenských komunít z celého sveta vrátane tzv. novej diaspóry.

Viac informácií o tohtoročnom ceremoniáli Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí nájdete tu:
https://www.uszz.sk/den-slovakov-zijucich-v-zahranici-si-verejnost-pripomenie-5-jula-2024-aj-v-bratislave/

Spolupráca bude zameraná bude predovšetkým na podporu a zabezpečenie podmienok na zachovanie a rozvoj vzdelávania v slovenskom jazyku v rámci vzdelávania realizovaného Univerzitou Mateja Bela, ale aj na podporu UMB pri posudzovaní a vypracovaní odborných materiálov a podkladov z oblasti problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí a zdieľanie dostupných databáz s problematikou Slovákov žijúcich v zahraničí. Predsedníčka úradu Dagmar Repčeková a rektor UMB v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský sa spoločne zhodli na potrebe zvýšenia povedomia o slovenských menšinách v zahraničí u slovenského obyvateľstva, najmä u žiakov a študentov na Slovensku, čo bude aj jedným z dôležitých cieľov spolupráce oboch strán v najbližšom období.

Dohoda o spolupráci medzi ÚSŽZ a UMB v Centrálnom registri zmlúv:
https://www.crz.gov.sk/zmluva/9422449/

Zdroj fotografií: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Projektová dokumentácia je zverejnená na stránkach: https://metais.vicepremier.gov.sk/detail/Projekt/d92724bc-0873-4c72-9b71-8846aabd2fa0/cimaster?tab=projectDocumentsForm a je dostupná na verejné pripomienkovanie podľa vyhlášky č. 401/2023 na zabezpečenie transparentnosti (https://metais.vicepremier.gov.sk/help).
Svoje pripomienky môžete zaslať e-mailom na adresu: miroslava.liskova@uszz.gov.sk

Pripomienkový formulár:
Pripomienkový formulár – verejné pripomienkovanie (.xlsx)

9. KRAJANSKÝ DVOR

Krajanský dvor už deviatykrát srdečne pozýva všetkých záujemcov ochutnať tradičné slovenské jedlá, ktoré podľa receptúr svojich predkov pripravujú zahraniční Slováci žijúci v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a Srbsku. Ako je tu zvykom, nebude chýbať ani dobrá nálada pri muzike a pútavý program na jarmočnom javisku.

KRAJANIA NA JARMOČNEJ SCÉNE
12.7.2024 17.00 – 18.00 Otvárací program 9. Krajanského dvora
13.7.2024 12.00 – 12.45 Škola dolnozemských tancov
13.7.2024 15.00 – 16.00 Nakuknite do kuchyne a dvora krajanov
14.7.2024 11.30 – 13.00 Tradície Slovákov žijúcich v zahraničí
14.7.2024 17.00 – 17.30 Odovzdávanie Ďakovných listín v Krajanskom dvore

DVANÁSŤ STÁNKOV PLNÝCH SLOVENSKÝCH TRADIČNÝCH POCHÚŤOK
Slováci združení v Únii slovenských organizácií v Maďarsku predstavia gastronómiu zo Slovenského Komlóša, z Veľkého Bánhedeša, Pitvaroša a Békešskej Čaby. Na dvore pripravia svoje naďaleko známe kvasienke, no nebude chýbať ani povestná suchá klobása či čerstvo pripravované klobásky, birkacia kapusta a birkací perkelt, čabianske haluške či studenie kífle.
Nadlackí Slováci z Rumunska sú stálicou Krajanského dvora. Podobne ako po minulé roky, aj teraz pripravia jedlá, ktoré sa jedia lyžicou – nadlacký tarhoňový paprikáš či nadlackú kapustu s mäsom. Ponúknu aj švarkovie bagáne a na Dolnej zemi veľmi dobre známe nadlackie kysnutie haluške.
Krempašské gazdinky z Poľska prídu na Krajanský dvor druhýkrát a pre hostí pripravia gurmánske špeciality typické pre Slovákmi obývané Krempachy, osobitne praženicu s bôčkom.
Vojvodinskú komunitu Slovákov budú v tomto ročníku reprezentovať účastníci z obcí Pivnica, Kysáč, Selenča (Báčka), Stará Pazova (Sriem) a Padina (Banát). Slováci zo Srbska budú ponúkať slané a sladké pochúťky: parené makové buchty, rejteše, herovke, šišky, lepníky, kífle, slané a sladké pampúšky, domáci med… Pivničania rozvoňajú Krajanský dvor pljeskavicami a Miestny odbor Matice slovenskej Selenča a Stará Pazova zasa svadobnou kapustou a gulášom.

Dôležitou súčasťou Krajanského dvora je prezentácia duchovnej kultúry zahraničných Slovákov na jarmočnej scéne. V programoch krajanov v tomto roku vystúpia známe hudobné a spevácke osobnosti, ako sú Ondrej Maglovský – virtuóz na harmonike a vedúci orchestra v zložení Pavel Tomáš – husle, Ivan Šandor – husle, Jozef Kováč – kontra, Vladimír Kolárik – kontrabas, tiež speváčky sólistky Anna Berediová a Ľudmila Berediová Stupavská. Tradičné staropazovské piesne na harmonike zahrá Igor Žolnaj zo Starej Pazovy a tradičné piesne z Pivnice zaspieva mužská spevácka skupina z tejto obce, ktorá na Krajanskom dvore odprezentuje aj svoje nové CD Mám ja ženu mladú. Na jarmočnej scéne vystúpi tiež mládežnícky folklórny súbor Naša fajta zo Storožnice z Ukrajiny a Folklórny súbor Šarvanci z Prahy z Českej republiky. Miestny odbor Matice slovenskej Selenča a Stará Pazova obecenstvu ponúkne zmes slovenských svadobných piesní a odobierku nevesty. V programoch nebude chýbať ani prezentácia tradičných sviatočných a pracovných odevov zo slovenských dolnozemských obcí.

Všetkým návštevníkom prajeme príjemne strávené chvíle medzi zahraničnými Slovákmi. Želáme si, aby boli stretnutia v Detve obohacujúce pre všetkých, tak pre účastníkov, ako aj pre návštevníkov, a aby aj naďalej posilňovali slovenské cítenie a utvrdzovali identitu našich krajanov.

Milina Sklabinská, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

ŠKOLA DOLNOZEMSKÝCH TANCOV
Sobota 13. 7. 2024, 12.00 hod.
Škola dolnozemských tancov sa na FSP v Detve uvádza od roku 2011. Založil ju Martin Urban, tanečný pedagóg, choreograf a znalec krajanskej tanečnej kultúry. Jej cieľom je poukázať na jedinečné tanečné prejavy, ktoré sa zachovali na území Dolnej zeme, teda medzi Slovákmi v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, a zároveň propagovať túto oblasť ako ďalší slovenský tanečný región. Doposiaľ sa napr. vyučovali tirpácke tance z Maďarska, logováš z Aradáča, džupuňa z Kysáča a Hložian, staropazovský trasený čardáš, tance zo Slankamenskych Vinohradov, po dvoje z Pivnice, tapantoše z Vojlovice, ilečkový z Jánošíka (Srbsko), ilocký čardáš a ciganka z Iloku (Chorvátsko), tance Slovákov z Bihoru a Nadlaku (Rumunsko) a pod. Od roku 2022 Školu dolnozemských tancov zastrešuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na 57. ročníku FSP v Detve sa bude vyučovať vojvodinská beseda (Srbsko) a novodobé tance Slovákov z Nadlaku – hopcipolka a šloufox (Rumunsko).
Lektori: Ivan Slávik a Dorin Ovidiu Popa
Pripravila: Katarína Mosnáková Bagľašová

KRAJANIA NA SCÉNE ZA POTOKOM
Piatok 12. 7. 2024, 18.15 – 19.00 hod.
Sobota 13. 7. 2024, 14.00 – 14.45 hod.
Scéna Za potokom vznikla v roku 2023 ako interaktívny priestor na spoločnú zábavu návštevníkov a účastníkov festivalu. Krajania tak dostali ešte jednu príležitosť ukázať verejnosti, ako si vedia pri muzike zaspievať a spontánne sa zabaviť. Účinkujú: ĽH Furmanka z Zürichu (Švajčiarsko), ĽH Ondreja Maglovského a SKOS Detvan, mužská spevácka skupina z Pivnice, Ruženka Ďuríková a Liduška Kolárová z Erdevíka, ĽH Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu, sólisti Ivan Slávik, Tatiana Jašková (Srbsko), Anna Hradsky z Kalifornie (USA), ženská spevácka
skupina zo Zokovho Gaja a z Jurjevca (Chorvátsko), ĽH FS Sálašan z Nadlaku so sólistkou Andreou Fábriovou (Rumunsko), ĽH FS Šarvanci z Prahy (Česká republika)
Pripravila: Katarína Mosnáková Bagľašová

OBLEČTE SA DO NÁŠHO KROJA
Sobota 13. 7. 2024, 12.00 – 12.45 hod.
Členovia Tanečného spolku Komlóš z Maďarska poukážu na krásu a jedinečnosť tradičného ľudového odevu Slovákov v Maďarsku, ale aj na náročnosť jeho obliekania a nosenia. Návštevníci festivalu si budú môcť vyskúšať kompletný ženský a mužský kroj, urobiť fotografiu a možno aj naučiť sa, ako sa jednotlivé súčiastky odevu volajú.
Príprava a realizácia: TS Komlóš zo Slovenského Komlóša, Maďarsko

VÝSTAVA V HUMNE KRAJANSKÉHO DVORA
Piatok 12. 7. 2024, 17.00 hod. – nedeľa 14. 7. 2024, 15.00 hod.
Už tradične Krajanský dvor dopĺňa aj etnografická výstava. Tentokrát Slovenské kultúrne centrum Našice z Chorvátska prináša výstavu Molovanie – Tradícia nástennej maľby Slovákov v Chorvátsku. Ozdobovanie stien interiéru, ale aj exteriéru rodinných domov používaním papierových predlôh alebo valčekmi bolo v minulosti v chorvátskej Slavónii bežné. Nové techniky zatlačili v posledných desaťročiach toto remeslo do úzadia. V súčasnosti sa tento druh úpravy stien zachoval už len vo vidieckom prostredí a ovláda ho čoraz menší počet žien staršieho veku.

Výstava predstavuje výsledky výskumu molovania – postupu ozdobovania stien interiéru a exteriéru rodinných domov či verejných budov kontinuálnou ornamentikou pomocou valčekov alebo používaním papierových predlôh. Výskum organizovalo a realizovalo Slovenské kultúrne centrum Našice v období rokov 2021 – 2023 v šiestich lokalitách: v dvoch obciach našického kraja Markovci Našickom a Jelisavci, v dvoch obciach djakovského kraja Josipovci Punitovskom a Jurjevci Punitovskom a v dvoch obciach ilockého kraja Iloku a Radoši.

Autorky stvárnili obsah výstavy na desiatich informačných paneloch a dvoch roll up banneroch.
Súčasťou expozície sú však aj praktické ukážky a predmety, ktoré v rámci výskumu pribudli do fondu Slovenského kultúrneho centra Našice.
Autorky: Sandra Kralj Vukšić a Tatjana Seničanin

49. KRAJANSKÁ NEDEĽA

Krajanská nedeľa je najväčším podujatím zahraničných Slovákov na Slovensku. Na FSP v Detve víta krajanov pravidelne od roku 1974. Sila myšlienky jej zakladateľov – Svetozára Švehláka, Stanislava Dúžeka, Ondreja Dema, Jána Siráckeho a iných – pomáha rozvíjať vzájomné vzťahy medzi po svete roztrúsenými Slovákmi a ich materskou krajinou. Toto podujatie už pol storočia neustále obohacuje všetkých účastníkov, pripravovateľov aj divákov, a zároveň vytvára atmosféru plnú emócií, tanca, spevu „od srdca“ a priateľstiev, ktoré nepoznajú hranice.

Tohtoročný program Krajanskej nedele oživuje spomienku na jej zakladateľov, autorov programov, ale aj v zahraničí žijúcich Slovákov, ktorí vystupovali na prvom ročníku. Predstavia sa tanečné kolektívy, spevácke skupiny, muzikanti a sólisti z USA, Veľkej Británie, Chorvátska, Česka, Rumunska, Maďarska, zo Švajčiarska a Srbska. Divákom predvedú tradície predkov v tej podobe, v akej si ich pestujú v súčasnosti.

Privítajme našich blízkych zďaleka.

49. Krajanská nedeľa

FSP v Detve
nedeľa 14. júl 2024, 13.30 hod.
Názov programu: Blízki zďaleka
Námet, scenár réžia: Katarína Mosnáková Bagľašová
Odborný konzultant a metodik: Martin Urban
Odborná spolupráca: Igor Kovačovič a Krajanské múzeum Matice slovenskej v Martine
Gestor: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Realizačný tím: Jaroslav Černák, Tatiana Urbanová, Leonóra a Juraj Súdiovci, Ivana
Svetlíková, Adriana a Ondrej Drugovci
Moderuje: Lukáš Latinák

Účinkujú:
FS Morena z Londýna, Veľká Británia
SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, Srbsko
Ženské spevácke skupiny zo Zokovho Gaja a z Jurjevca, Chorvátsko
TS Komlóš zo Slovenského Komlóša, Maďarsko
FS Šarvanci z Prahy, Česká republika
FS Sálašan z Nadlaku, Rumunsko
FS Kolečko z Zürichu, Švajčiarsko
SKOS Erdevík z Erdevíka, Srbsko
Ľudová hudba Ondreja Maglovského a SKOS Detvan, Srbsko
Sólisti: Ivan Slávik z Kysáča, Srbsko, Andrea Fábriová z Nadlaku, Rumunsko a Anna Hradsky z Kalifornie, USA