Krajania vo svete – USZZ

Nová edukačná mapa spája žiakov v Kysáči so Slovenskom

JBrezinova — Thu, 10 Sep 2026 21:47:17 +0000

Začiatok nového školského roka je aj príležitosťou pripomenúť si, že dobrá učebná pomôcka nemusí zostať len pri učebnici či školskom atlase. Na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči pribudla originálna drevená mapa Slovenskej republiky, ktorá žiakom približuje nielen geografiu Slovenska, ale aj príbehy ľudí prepájajúcich Slovensko s vojvodinskými Slovákmi.

Trojdielnu mapu vytvoril bývalý žiak školy Denis Jambrich v spolupráci s učiteľkou slovenského jazyka Ľudmilou Berediovou-Stupavskou. Projekt vznikol z autorovho záujmu o históriu a osobnosti, ktoré v minulosti prepájali Slovensko s krajanskou komunitou vo Vojvodine.

Mapa zachytáva západné, stredné a východné Slovensko. Jej súčasťou sú informácie o významných osobnostiach slovenskej kultúry, histórie a verejného života, ktoré mali väzby na prostredie vojvodinských Slovákov.

Žiaci tak môžu pri mape objavovať napríklad príbeh Igora Branislava Štefánika, brata Milana Rastislava Štefánika, ktorý pôsobil ako evanjelický farár v Báčskej Palanke, Báčskom Petrovci a Novom Sade, či rodinné prepojenie speváka Karola Duchoňa s Báčskym Petrovcom. Mapa pripomína napr. aj pôsobenie Ireny Hodžovej, manželky Milana Hodžu, v Starej Pazove alebo väzby potomkov Jozefa Miloslava Hurbana na túto slovenskú obec.

Zaujímavým detailom je označenie obce Hlboké, ktorá je spojená s kodifikáciou spisovnej slovenčiny a ako jediná je na mape znázornená svojím obecným erbom.

Mapa má za sebou aj zaujímavú cestu. Bola autorom navrhnutá v CAD softvéri a následne vygravírovaná v Ružomberku na Liptove, v regióne, odkiaľ v minulosti prichádzali predkovia časti vojvodinských Slovákov. Do Kysáča potom putovala viac ako 900 kilometrov a v škole nainštalovaná koncom júna 2026.

Vzťah mladých ľudí k Slovensku môže mať mnoho podôb: aj podobu mapy, pri ktorej sa dá nielen učiť, ale aj objavovať vlastné korene a spoločné príbehy.

Mapa v Správach STVR: Správy STVR na Facebooku

Prvý zvonček na Užhorodskom lýceu č. 4

JBrezinova — Tue, 08 Sep 2026 10:03:22 +0000

Dňa 1. septembra 2026 sa na Ukrajine slávil Deň vedomostí, ktorý symbolizuje začiatok nového školského roka. Slávnostné podujatie pri tejto príležitosti sa uskutočnilo aj v Užhorodskom lýceu č. 4, kde sa stretli žiaci, pedagógovia, rodičia a pozvaní hostia. Na lýceu sa vyučuje v slovenskom jazyku – v 1. až 4. ročníku vo všetkých predmetoch a od 5. do 11. ročníka je slovenčina samostatný predmet.

Podujatia sa zúčastnila aj delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri tejto príležitosti sa prihovoril žiakom, pedagógom a rodičom podpredseda úradu Peter Chrastina. Vo svojom príhovore zdôraznil význam vzdelávania a osobité postavenie Užhorodského lýcea č. 4, ktoré je miestom, kde sa stretáva slovenský a ukrajinský jazyk a kultúra:

Dnešný prvý zvonček je viac než len začiatok školského roka. Je to hlas nádeje, ktorý sa ozýva aj v časoch, keď vaša krajina prežíva neľahké chvíle. Je to pripomienka, že vzdelanie je sila, ktorá pretrváva aj tam, kde sa skúša odvaha národov. Táto škola je jedinečná. Je miestom, kde sa stretáva slovenský jazyk s ukrajinským, kde sa kultúry neoddeľujú, ale vzájomne obohacujú. Od piateho ročníka tu spolu s našimi krajanmi vyrastajú aj ukrajinskí žiaci – a práve v tejto každodennej prítomnosti sa rodí prostredie, ktoré dáva silu rásť, učiť sa a rozvíjať sa. Milí žiaci, prajem vám, aby ste sa nebáli pýtať, nebáli hľadať a nebáli rásť. Milí učitelia, ďakujem vám za službu, ktorú vykonávate – často tichú, ale nesmierne dôležitú. Vážení rodičia, ďakujem vám za odvahu, trpezlivosť a dôveru, s akou sprevádzate svoje deti na ceste vzdelávania.

Všetkým žiakom, pedagógom i rodičom želáme, aby nový školský rok priniesol pokoj, nové poznatky a dostatok síl.

ÚSŽZ na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci

JBrezinova — Tue, 11 Aug 2026 11:16:22 +0000

V dňoch 7. až 9. augusta 2026 sa v Báčskom Petrovci vo Vojvodine uskutočnil 65. ročník Slovenských národných slávností. Na podujatí sa za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zúčastnil jeho podpredseda prof. Peter Chrastina.

Program návštevy sa začal slávnostným zasadnutím Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Prof. Chrastina sa následne zúčastnil prijatia delegácií partnerských miest u predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Viery Krstovskej, kde sa zároveň prihovoril prítomným. Súčasťou programu bolo aj stretnutie s honorárnym konzulom Andrejom Hodoličom a slávnostné zasadnutie Matice slovenskej v Srbsku.

Podpredseda ÚSŽZ sa zúčastnil aj otváracieho galaprogramu 65. Slovenských národných slávností s názvom „Čas v nás“. Program slávností počas víkendu ponúkol viaceré kultúrne a spoločenské podujatia, výstavy, prezentácie a vystúpenia slovenských súborov.

V rámci návštevy prof. Chrastina navštívil prezentáciu kníh v Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, vernisáž výstavy „Hlas ľudu očami detí“ a kolektívnu výstavu Združenia petrovských výtvarných umelcov „Čaro štetca“. Zúčastnil sa tiež detského programu slovenských súborov.

Súčasťou programu boli aj evanjelické služby Božie v Pivnici. Návšteva tejto obce mala pre prof. Chrastinu aj osobný a odborný rozmer. Pred 17 rokmi tu pôsobil v rámci výskumu a pred 16 rokmi sa v Pivnici uskutočnila prezentácia kolektívnej publikácie, na ktorej sa podieľal.

Slovenské národné slávnosti patria medzi najvýznamnejšie podujatia slovenskej národnostnej komunity v Srbsku. Každoročne vytvárajú priestor na prezentáciu kultúrnej činnosti slovenských spolkov, škôl a súborov, ako aj na stretnutia predstaviteľov krajanskej komunity a jej partnerov.

Účasť ÚSŽZ na 65. ročníku Slovenských národných slávností bola príležitosťou na stretnutie s predstaviteľmi slovenskej komunity v Srbsku a na pokračovanie spolupráce pri podpore slovenského jazyka, kultúry a identity Slovákov žijúcich vo Vojvodine.

Zuzana Benková, vyslaná pedagogička v Bekéšskej Čabe: „Čo najskôr sa prispôsobiť realite“

Zuzana Sopoligová — Thu, 30 Jul 2026 08:30:07 +0000

Vyslaní slovenskí učitelia zohrávajú dôležitú rolu pri udržiavaní jazyka, identity a prepojenia medzi slovenskou komunitou v zahraničí a Slovenskom. Ich úloha nie je jednoduchá – krajanské školské prostredie sa v mnohom líši od toho na Slovensku a vyžaduje si nielen citlivý prístup, ale aj veľkú mieru flexibility, tvorivosti a schopnosti hľadať nové spôsoby, ako žiactvo motivovať k používaniu slovenčiny.

Medzi skúsené vyslané pedagogičky jednoznačne patrí aj pani Zuzana Benková, ktorá od roku 2005 vyučuje slovenský jazyk na Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a kolégiu v Békešskej Čabe v Maďarsku. Na svojich hodinách kladie dôraz na interakciu a dialóg, čím sa snaží, aby slovenčina nebola len školským predmetom, ale aj jazykom každodennej komunikácie. Jednou z na prvý pohľad paradoxných výhod pani Benkovej je aj to, že nehovorí maďarsky, takže jej žiactvo je prirodzene vedené k tomu, aby sa vynašlo v slovenčine. Živý vzťah k slovenčine zároveň buduje aj prostredníctvom súťaží a náučných pobytov na Slovensku (Prečo mám rád slovenčinu, Mobilná učebňa slovenského jazyka pre krajanov, apod.). Vďaka svojmu inovatívnemu a otvorenému prístupu je dlhodobo jednou z najobľúbenejších učiteliek v békešskej slovenskej škole v Maďarsku.

Nasledujúci rozhovor približuje jej skúsenosť z krajanského školstva, špecifiká vyučovania v menšinovom prostredí aj to, ako sa slovenčina dá udržať ako živý a prirodzený jazyk aj mimo Slovenska.

1. Ako vyslaná učiteľka slovenského jazyka pôsobíte už dlhé roky. Čo bolo pre vás najväčšou výzvou, keď ste prvýkrát prišli učiť do Békešskej Čaby?

Ako vyslaná učiteľka som do Békešskej Čaby prvýkrát prišla v roku 2005. Pôvodne som plánovala ostať len jeden školský rok, získať nové skúsenosti a vrátiť sa späť na prešovské gymnázium, kde som štyri roky študovala a potom sedem rokov vyučovala slovenský jazyk a dejepis od prímy až po maturitný ročník. Ani z etnicky zmiešaného prostredia som nemala obavy, lebo prázdniny som trávila u starých rodičov v Rožňave. Už v septembri som zistila, aké naivné boli moje predstavy. Tak, ako v národnostnej škole nevyužijete perfektné znalosti didaktiky slovenčiny ako materinského jazyka, tak nemôžete očakávať to isté od slovensko-maďarského priestoru na Slovensku a v Maďarsku.

A čo bolo najväčšou výzvou? Prestať snívať, zbaviť sa zaužívaných stereotypov a čo najskôr sa prispôsobiť realite. Sama by som to asi nezvládla. V krízových momentoch ma podržali nielen úžasní kolegovia, ale aj obrovská empatia mojich prvých žiakov. Vďaka nim sa z roka stali štyri. A prišli dva návraty.

2. Byť vyslaným pedagógom znamená špecifický typ práce. V čom sa podľa vás líši vyučovanie v slovenskej menšinovej škole od vyučovania na Slovensku?

Asi vo všetkom. Nie je ťažké postaviť sa hoci pred 40 žiakov so slovenským materinským jazykom a vysvetľovať im gramatické pravidlá, učiť ich interpretovať umelecký text ako špecifický obraz reality… Na to vás dobrá univerzita pripraví. No teraz na vás hľadí len 15 párov očí a vy v nich vidíte toľko emócií, že vás to mätie. Máte dve možnosti. Zoberiete učebnice a mechanicky prechádzate učivom, lebo toto ich máte učiť. Alebo zabudnete na metódy i mnemotechnické pomôcky, ktoré vám pomáhali priblížiť učivo žiakom na Slovensku, a začnete hľadať nové cestičky. Pochádzam z učiteľskej rodiny, tak ma to intuitívne ťahalo k tomu Alebo… Spočiatku som pomoc hľadala u kolegýň, ktoré sa v nižších ročníkoch snažili využívať i metódy výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka, no preferovali gramaticko-prekladovú metódu, ktorá vyžaduje znalosť maďarčiny. Dodnes maďarský jazyk neovládam. Opäť mi pomohli žiaci. Ich záujem komunikovať prirodzene viedol k tomu, že na hodinách uprednostňujeme hovorenú formu jazyka, dominuje dialóg. Snažím sa zatraktívniť hodiny alternatívnymi metódami. Odborno-metodickú podporu mi poskytujú aj webináre a školenia organizované centrom pre slovenčinu ako cudzí jazyk SAS FF UK a Metodickým centrom UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí a samoštúdium.

3. Podarilo sa vám za ten čas čo pôsobíte v Békešskej Čabe naučiť po maďarsky, a je to podľa Vás v prípade vyslaných učiteľov vždy nutné?

Po maďarsky nerozprávam. Nie je to preto, že si nevážim ľudovú múdrosť: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Vedú ma k tomu praktické dôvody. Študenti sa pri komunikácii so mnou nemôžu spoliehať na sprostredkovateľský jazyk a veľmi sa tešia, keď mi môžu pomôcť. Nemám srdce ich obrať o túto radosť. V Čabe stretávam mnohých ľudí, hlavne staršiu generáciu, ktorí sa chcú porozprávať, lebo už nemajú s kým. A pri vybavovaní úradných vecí sa rada spoľahnem na tlmočníka.

4. Ľudia Vás môžu vidieť sprevádzať žiačky a žiakov na rôznych súťažiach a náučných pobytoch na Slovensku (Prečo mám rád slovenčinu, Mobilná učebňa, apod.). V čom je podľa vás ich prínos pre deti zo slovenských škôl za hranicami Slovenska?

Vyučovanie na gymnáziu je prípravou na maturitnú skúšku. Ak chcú maturanti získať certifikát C1 zo slovenského jazyka, musia absolvovať vyšší stupeň maturitnej skúšky. Je to náročnejšia úroveň, ktorej písomná aj ústna časť prebieha externe. Pred odbornou komisiou musia preukázať vedomosti z jazyka, z dejín literatúry, schopnosť interpretovať umelecké diela a napísať publicistický text. Ak chcem, aby žiaci nevnímali slovenčinu len ako prostriedok na získanie teoretických vedomostí, ale ako živý jazyk, motivujem ich, aby sa zapojili do mimoškolských aktivít. Základom prípravy na každú súťaž je prirodzená komunikácia a aktívne používanie slovenčiny. Navyše prežitý úspech a radosť z prípravy sú najsilnejšou motiváciou zdokonaľovať sa. No za najefektívnejšiu neformálnu formu učenia slovenčiny považujem jazykové pobyty. Ich benefit nie je len v tom, že prehlbujú komunikačnú kompetenciu žiakov v prirodzenom prostredí, ale prostredníctvom exkurzií a tvorivých dielní rozširujú ich poznatky zo slovenskej histórie a kultúry.

5. Ako sa podľa vás zmenili žiačky a žiaci a ich vzťah k slovenčine za roky, ktoré ste na čabianskom gymnáziu pôsobili? Čo im podľa vás najviac pomáha nájsť si vzťah k slovenčine?

Nemám pocit, že sa naši gymnazisti a ich vzťah k slovenčine výrazne zmenili. Mení sa len ich počet a spoločenské podmienky. Na čabianske gymnázium prichádzajú žiaci, ktorí majú pozitívny vzťah k slovenčine i určitú predstavu, akú úlohu bude v ich živote plniť. Buď chcú študovať na slovenských univerzitách, absolvovať jazykové pobyty, alebo len zdokonaliť sa. Našou úlohou je počúvať ich, podporovať ich a vytvárať im príležitosti na realizáciu i prežívanie úspechu.

6. Čo vám táto práca so žiačkami a žiakmi dáva a čo by ste odkázali mladým učiteľom, ktorí by chceli pôsobiť v krajanskom prostredí?

Teším sa, ak sa v triede vytvorí pozitívna interakcia, ak mi žiaci dôverujú, ak sa neboja robiť chyby. To ma motivuje zlepšovať sa. Práca v krajanskom prostredí na naučila vážiť si veci, ktoré som doma vnímala ako samozrejmé. Ak sa mladý učiteľ obáva stereotypu, v národnostnej škole nájde živnú pôdu pre svoju kreativitu a rozvoj pedagogického majstrovstva.

60. Novohradské národnostné stretnutie a 30. celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku

Zuzana Sopoligová — Tue, 28 Jul 2026 12:39:30 +0000

V nedeľu dňa 26. júla 2026 sa v Banke, Maďarsku uskutočnil záverečný galaprogram 60. Novohradského národnostného stretnutia a 30. celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku. Podujatia sa za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zúčastnil aj podpredseda úradu Peter Chrastina.

Festival bol oslavou tradičnej kultúry slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Návštevníkom ponúkol pestrý program pozostávajúci z prehliadky krojov, vystúpení folklórnych súborov, speváckych skupín, sólistov a ľudových hudieb z viacerých slovenských lokalít v Maďarsku.

Festival tento rok okrem domácich súborov privítal aj hostí zo zahraničia: Ballet Argentino Pampa Compañía z Argentíny, Alayköy Folklore Association z Cypru, Folklórny ansámbel Koprivnica z Chorvátska, FS Podpoľanec zo Slovenska, FS Lewenya z Ukrajiny a FS Nógrád z Maďarska.

Počas svojej návštevy sa podpredseda úradu Peter Chrastina stretol so zástupcami slovenských organizácií a inštitúcií pôsobiacich v Maďarsku, ako aj s predstaviteľmi národnostných samospráv a členmi krajanskej komunity. Diskusie sa zamerali na aktuálne témy života Slovákov v Maďarsku, činnosť kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií a možnosti ďalšej spolupráce a podpory krajanských aktivít.

Brnianska Poľana sa stala laureátom Akademického Zvolena 2026

JBrezinova — Fri, 17 Jul 2026 10:22:37 +0000

Vysokoškolský súbor ľudových piesní a tancov Poľana z Brna dosiahol mimoriadny úspech na XXVII. ročníku medzinárodného festivalu vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen 2026. V silnej konkurencii jedenástich súborov zo Slovenska, Českej republiky, Nemecka, Rumunska a Ukrajiny získal najvyššie možné ocenenie: hlavnú cenu festivalu a titul Laureát Akademického Zvolena.

Brniansky súbor, ktorý patrí medzi najstaršie spolky združujúce Slovákov v Českej republike, presvedčil odbornú porotu svojím súťažným programom Zemlice. Toto umelecké pásmo tematicky spracúva fenomén pracovnej migrácie a vysťahovalectva rusínskeho obyvateľstva severovýchodného Slovenska, konkrétne z obcí Jarabina a Kamienka v Spišskom regióne. Prostredníctvom tradičného tanečného materiálu Rusínov, hudby a spevu prinieslo na scénu tému odlúčenia, návratov a hľadania identity. Choreografiu víťazného programu pripravili Štefan Štec a Petra Vaňková, o hudobné spracovanie sa postarala ľudová hudba VSLPT Poľana. Hlavnú cenu festivalu – Zvolenskú fujaru – odovzdal zástupcom súboru rektor Technickej univerzity vo Zvolene prof. Rudolf Kropil počas záverečného galaprogramu v Divadle Jozefa Gregora Tajovského.

Tento významný úspech VSLPT Poľana prichádza len rok po tom, čo súbor oslávil 75. výročie svojho založenia profilovým programom Doba. Na jeho uvedení sa finančne podieľal aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zisk prestížneho titulu na slovenskej pôde je pre súbor dôležitým potvrdením, že podpora krajanskej kultúry prináša umelecké výsledky najvyššej kvality a umožňuje našim krajanom dôstojne reprezentovať a uchovávať slovenské národné tradície v zahraničí.

Srdečne blahoželáme celému VSLPT Poľana k získaniu ocenenia. Ďakujeme vám za príkladnú reprezentáciu slovenskej kultúry a do ďalšej umeleckej činnosti vám prajeme mnoho ďalších úspechov.

Kniha Slováci vo Francúzsku bola predstavená aj v Paríži

JBrezinova — Wed, 24 Jun 2026 11:06:47 +0000

Publikácia Slováci vo Francúzsku od autora J. Clauda Baláža, ktorú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí predstavil v apríli vo Francúzskom inštitúte v Bratislave, bola 19. júna prezentovaná aj na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Paríži.

Podujatie moderoval podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastina. Súčasťou programu bolo predstavenie publikácie, prezentácia aktivít slovenských krajanských spolkov pôsobiacich vo Francúzsku, ako aj neformálna diskusia s krajanmi žijúcimi v tejto krajine.

Stretnutie potvrdilo živé väzby medzi Slovákmi vo Francúzsku a ich rodnou krajinou. Účastníci mali príležitosť vymeniť si skúsenosti, predstaviť svoje aktivity a diskutovať o možnostiach ďalšieho rozvoja krajanského života.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ďakuje všetkým účastníkom za podnetné rozhovory a príjemnú atmosféru. Osobitné poďakovanie patrí Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Paríži za organizáciu podujatia a vytvorenie priestoru na stretnutie slovenskej komunity vo Francúzsku.

Počas pracovnej cesty medzi Slovákov v Paríži navštívil podpredseda ÚSŽZ Peter Chrastina aj Slovenskú školu v Paríži, pri ktorej pôsobí folklórny súbor Margarétka.

Stretol sa s pedagógmi, rodičmi a deťmi, ktoré aj ďaleko od Slovenska s odhodlaním rozvíjajú svoje znalosti slovenského jazyka a udržiavajú slovenské tradície. Významnú úlohu v tomto procese zohráva práve Slovenská škola v Paríži a folklórny súbor Margarétka, ktoré pomáhajú najmladšej generácii zachovávať slovenskú identitu, jazyk a kultúrne dedičstvo v zahraničí.

V Janove sa stretli pedagogičky zo slovenských škôl a vzdelávacích centier v zahraničí

JBrezinova — Wed, 17 Jun 2026 15:51:11 +0000

V talianskom Janove sa v dňoch 5. – 7. júna 2026 uskutočnil vzdelávací seminár „Po slovensky – stále a spolu“, určený pedagógom slovenských škôl a vzdelávacích centier pôsobiacich v zahraničí. Podujatie vytvorilo priestor na odborné vzdelávanie, výmenu skúseností a diskusiu o aktuálnych výzvach, ktorým čelia slovenské krajanské školy a vzdelávacie centrá v Európe.

Seminára sa zúčastnilo 24 zástupkýň slovenských škôl a vzdelávacích centier zo siedmich krajín: z Talianska, Veľkej Británie, Francúzska, Belgicka, Maďarska, Švajčiarska a Nemecka. Počas dvoch dní sa pedagogičky venovali témam profesijného rozvoja učiteľov, prevencie syndrómu vyhorenia, práce v heterogénnych skupinách detí a metodickej podpory vyučovania slovenského jazyka v zahraničí.

Podujatie zorganizovali Slovenská škola a škôlka v Miláne a Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podujatie sa konalo s finančnou podporou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Účastníčky ocenili nielen odborný program, ale aj možnosť neformálnych diskusií a vzájomného zdieľania skúseností. Práve takéto stretnutia potvrdzujú, že slovenské školy a vzdelávacie centrá v zahraničí dnes plnia čoraz širšiu úlohu. Popri výučbe slovenského jazyka sa stávajú prirodzenými komunitnými centrami, ktoré prepájajú rodiny a posilňujú vzťah detí k slovenskému jazyku a kultúre.

Významnou súčasťou záverečného programu bolo aj odovzdanie Krajanskej štafety. Táto tradícia, ktorú iniciovali Slováci žijúci v Prahe, symbolicky prepája slovenské komunity, školy a organizácie pôsobiace v rôznych krajinách sveta. Dňa 7. júna 2026 odovzdala riaditeľka Slovenskej školy v Bruseli Dominika Brozová štafetový kolík riaditeľke Slovenskej školy a škôlky v Miláne Veronike Bella. Slovenská škola v Miláne bude pokračovať v jeho odovzdávaní ďalším slovenským komunitám v zahraničí.

Úprimne ďakujeme Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenskej škole a škôlke v Miláne, Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, všetkým lektorkám, organizátorom a účastníčkam za vytvorenie podnetného priestoru na odborné vzdelávanie, vzájomnú inšpiráciu a posilňovanie slovenského vzdelávania v zahraničí.

Ľubomír Kmeť – výskumník genealógie dolnozemských Slovákov

Zuzana Sopoligová — Tue, 09 Jun 2026 14:29:35 +0000

Ľubomír Kmeť patrí medzi kľúčové osobnosti súčasného genealogického výskumu dolnozemských Slovákov. Ako predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov stojí za jedinečným projektom, ktorý systematicky spracúva historické matričné záznamy slovenských komunít roztrúsených po Dolnej zemi. Pod jeho vedením vznikla rozsiahla databáza s viac než miliónom spracovaných záznamov, ktorá rekonštruuje rodinné väzby, sleduje migračné pohyby a odhaľuje prepojenia medzi jednotlivými komunitami. Projekt dnes zahŕňa stovky tisíc až milióny údajov z viacerých lokalít v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku či Bulharsku a predstavuje cenný zdroj nielen pre odborníkov, ale aj pre verejnosť, ktorá sa zaujíma o svoje korene. Okrem výskumu sa pán Kmeť venuje aj publikačnej činnosti a popularizácii dejín dolnozemských Slovákov, prostredníctvom ktorej výsledky výskumu sprístupňuje širšiemu publiku.

Pán Kmeť bol za svoje zásluhy na návrh Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ocenený Cenou Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života.

Nasledovný rozhovor približuje jeho cestu ku genealógii, vznik a rozvoj výnimočného projektu, ale aj konkrétne príbehy, ktoré odhaľujú prekvapivú prepojenosť dolnozemských Slovákov naprieč krajinami a stáročiami.

1. Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov dnes patrí medzi unikátne pracoviská vo svojej oblasti. Jednou z prvých lokalít, ktorým ste sa venovali, bol Slovenský Komlóš. Prečo práve táto obec? Čím je z genealogického hľadiska výnimočná?

Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá. Súvisí s tým, ako projekt genealogického spracovania matrík dolnozemských Slovákov vznikal. Ja osobne nemám dolnozemské korene, môj otec pochádzal z Liptova a mamička z Moravy. Ako to väčšinou býva, človek sa začne intenzívnejšie zamýšľať a zaoberať svojimi predkami až keď k tomu mentálne dozrie. A to býva väčšinou až vtedy, keď sa už nemá koho opýtať, teda po smrti vlastných rodičov. Aj u mňa to bolo tak. Potom, ako môj otec umrel, som sa pokúšal vytvoriť rodokmeň na základe matričných záznamov z obce Liptovská Sielnica. Lenže v tej obci bolo veľa menovcov a veľmi ťažko sa hľadali tie správne línie. Preto som sa rozhodol spracovať súhrnne celú matriku obce, presnejšie cirkevného zboru. Toto už bol väčší rozsah práce a hľadal som ľudí, čo by sa k projektu pridali. Bohužiaľ som ale nikoho z tej oblasti nenašiel, čo by bol ochotný sa k projektu ako dobrovoľník pridať. Moja manželka má predkov zo Slovenského Komlóša. Pokúsil som sa o podobný zámer, teda spracovanie matriky Slovenského Komlóša (je to rozsahom matriky omnoho väčšia obec). A tu, sa našli dobrovoľníci, ktorí uverili tejto myšlienke a postupne sa zapojovali do projektu. Boli to väčšinou potomkovia Komlóšanov, ktorí sa po vojne repatriovali na Slovensko. Takto vznikol projekt genealogického spracovania matriky Slovenského Komlóša, ktorý sa neskôr rozšíril na zámer genealogicky spracovať rodovú históriu dolnozemských Slovákov – čo už podstatne presahuje rozmer jednej obce. Ale naspäť k druhej časti vašej otázky. Slovenský Komlóš je z genealogického hľadiska výnimočný najmä tým, že obec bola dlhú dobu (od svojho založenia v roku 1746 až do prvej polovice 20-ho storočia pomerne homogénna. Slováci v maďarskom prostredí tvorili pomerne uzavretú komunitu, čo značne uľahčuje dohľadávanie rodových väzieb.

2. Pod vaším vedením sa podarilo spracovať viac ako milión matričných záznamov z dolnozemských slovenských komunít. Čo všetko sa za týmto číslom skrýva a aké boli najväčšie výzvy pri získavaní a spracovaní tak rozsiahleho súboru prameňov?

Áno, projekt už žije 10 rokov, z prvotného Slovenského Komlóša sme naše aktivity rozšírili aj na okolité obce, ako Pitvaroš, Veľký Bánhedeš, Ambrózku, Čanádalbert, neskôr aj Békešskú Čabu, Sarvaš, Kondoroš, Malý Kereš, aktuálne aj Albertiršu pri Budapešti. Svoju pozornosť sme upriamili aj na pôvodom slovenské obce v Rumunsku (Nadlak), v srbskej Vojvodine (Kulpín, Báčsky Petrovec, Pivnica, Báčska Palánka, Kysáč), ale aj v Bulharsku (Horná Mitropolja).

Je za tým obrovské množstvo mravenčej práce pri lúštení a prepisovaní matričných záznamov, pri následnom genealogickom spracovaní, ale aj pri organizácii projektu, či programovaní potrebného software. Pre zaujímavosť – software dokáže spočítať čas, ktorí ľudia strávili pri indexovaní a spracovaní matričných záznamov. Doteraz je to vyše 70 000 hodín dobrovoľníckej práce.
Samozrejme pri takomto projekte sa stretávame s ťažkosťami. V oblasti organizačnej je častokrát veľkým problémom získanie potrebných podkladov – teda nafotenie matrík. Matriky obsahujú osobné údaje a niekedy bolo zložité, ba až nemožné matričné knihy k nafoteniu získať. Druhou veľkou výzvou bolo privedenie našich členov (väčšinou sa jedná o dôchodcov – mladí ľudia nemajú veľmi záujem o takúto dobrovoľnícku prácu) k efektívnej práci s počítačom, k účasti na našich pravidelných online-poradách.

V oblasti odbornej snáď najväčší výzvu predstavuje lúštenie dokumentov, najmä z latinského obdobia.

Pre vlastnú prácu sme si museli vytvoriť slovníky a zoznamy: zoznam štandardných priezvisk, slovník krstných mien latinsko-slovenský a maďarsko-slovenský, slovník povolaní latinsko-slovenský a maďarsko-slovenský, slovník ochorení latinsko-slovenský a maďarsko-slovenský. Mnohé používané latinské a maďarské výrazy boli archaické, v dostupných slovníkoch nie sú vôbec zaznamenané. Bolo potrebné hľadať a študovať staré latinské texty a z prekladov zistiť význam poznámok v matrikách.

3. Vy sám ste profesiou informatik. V čom vám toto odborné zázemie pomohlo pri spracovaní historických matričných prameňov, najmä v kontexte ich digitalizácie a tvorby databáz? Zapojili ste, alebo uvažujete o zapojení nástrojov umelej inteligencie (napr. pri prepise údajov) do Vašich prebiehajúcich výskumov?

Keď sme projekt rozbiehali, robil som analýzu trhu a hľadal vhodný software na tento typ spracovania matrík. Je veľa rôznych genealogických programov, tieto ale vo väčšine slúžia na spracovanie vlastného rodokmeňa a nie na spracovanie celej obce. Preto som sa rozhodol vytvoriť pre naše potreby vlastný program pracujúci s relačnou databázou. S tým súvisel návrh štruktúry databázy a naprogramovanie všetkých potrebných funkcií. Táto cesta sa ukázala ako rozumná, pretože požiadavky na nové funkcie programu stále prichádzali a takto sa program stále zdokonaľoval. Aktuálne sme prešli na webové riešenie aplikácie, čo zase prináša nové možnosti. Aj toto webové riešenie si vyvíjame sami.

Hľadáme aj riešenia, ako zefektívniť prácu indexéra, ako „zautomatizovať“ prepis informácií z matriky do systému. Nádejným smerom je tu využitie techník umelej inteligencie. Uvítali by sme tu spoluprácu s nejakou odbornou inštitúciou. Robili sme prvé pokusy s využitím systému „Transscribus“, ich služby sú však finančne dosť náročné. Takisto sa pokúšame v tejto oblasti kooperovať s Maďarským národným archívom, ktorý tu už má nejaké výsledky. Zatiaľ sa tieto techniky umelej inteligencie ešte nedajú plnohodnotne aplikovať na staré matričné záznamy, kde má s ich lúštením problém aj prirodzená inteligencia.

4. Genealogický výskum často odhaľuje nielen rodinné väzby, ale aj migračné a historické súvislosti. Spomínate si na konkrétny príbeh alebo zistenie, ktoré vás počas doterajšieho výskumu najviac prekvapilo alebo zaujalo?

My prepisujeme z matrík všetky údaje, teda aj poznámky, príčiny úmrtia, krstných rodičov, či sa sobášil vdovec, rodisko…. Z týchto údajov je potom možné robiť rôzne zaujímavé štatistiky. Mňa zaujalo viac vecí, spomeniem niektoré.

Dolnozemskí Slováci často putovali. Názorne to vidieť na príklade rodokmeňa generála Jána Ambruša z Hornej Mitropolji v Bulharsku, ktorý sa nám podarilo zdokumentovať až po cca rok 1730. Predkovia Jána Ambruša odišli zo slovenského Gemera do Komlóša. Po zhruba 60 rokoch sa jedna vetva presťahovala do Nadlaku. Po ďalších zhruba 80 rokoch išli osídľovať Hornú Mitropolju v Bulharsku a napokon sa z Jána Ambruša stal generál letectva československej armády. Tým chcem povedať, že vlastne všetci dolnozemskí Slováci majú spoločné korene, nedá sa hovoriť o Komlóšanoch, Bánhedešanoch, Petrovčanoch, Nadlačanoch. Pri sledovaní dlhšieho časového obdobia zistíme, že všetko sú to „dolnozemskí Slováci“.

Ďalšou zaujímavosťou, ktorú si dnešný človek tak neuvedomuje, sú časté sobáše vdovcov a vdovíc. Máme zdokumentované prípady, kde sa daná osoba až 6 krát sobášila. Toto „mnohoženstvo“, či „mnohomužstvo“ vychádzalo z ťažkého života v tom období. Ak žena zomrela a zanechala malé deti, bolo prirodzené, že sa muž snažil nájsť pre deti novú mamu a naopak. Aj priemerná doba dožitia bola v 19-tom storočí výrazne kratšia, ako je tomu teraz. Bola veľmi vysoká úmrtnosť detí, do 6 rokov zomieralo aj 60 % z narodených detí. Zaujímavé je aj to, že v jednej rodine sa opakovane aj 3-4 krát dávalo deťom to isté meno, ak dieťa s týmto menom umrelo. V matrike som sa stretol so zápisom, kde umrel 56-ročný muž a ako príčina úmrtia bola uvedená „staroba“. Je toho veľa, o čom by sa dalo rozprávať.

5. Vnímate vo svojej práci rastúci záujem ľudí o objavovanie vlastných koreňov a rodinnej histórie? Čím si vysvetľujete tento trend a čo podľa vás motivuje ľudí pátrať po svojej minulosti?

Áno, stretávame ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť viac o svojich predkoch. Veľmi k tomu prispel rozvoj internetu a platformy, ako FamilySearch, kde je zverejnené množstvo matrík z celého sveta. Je ale aj množstvo ľudí, ktorí v pátraní po svojich predkoch nevidia žiadny zmysel a nerozumejú, prečo toľko času a energie venujeme takejto činnosti.

Výsledky našej práce výrazne uľahčujú potomkom dolnozemských Slovákov si vytvoriť svoj rodokmeň. Častokrát je to tak, že si stačí vyhľadať danú osobu a jedným klikom sa vykreslí celý rodokmeň cez niekoľko generácií. Takto „na tanieri“ prinášame mnohým dolnozemským Slovákom možnosť dozvedieť sa súvislosti, ktoré doteraz nevedeli. Prináša to mnohokrát zaujímavé zistenia – napr. sme zistili, že v Slovenskom Komlóši je omnoho ťažšie nájsť dve osoby, ktorí nie sú príbuzní, ako naopak.

5. Okrem Slovenského Komlóša ste spracovali matriky aj z ďalších lokalít, napríklad Pitvaroša, Čanádalbertu, Ambrózky či Bánhedeša, a v tejto práci naďalej pokračujete. Na čom spolu s Vaším tímom pracujete teraz?

Ako som už spomínal, naše aktivity sme rozšírili aj na iné regióny dolnozemských Slovákov. Aktuálne spracovávame z oblasti Maďarska matriku Albertirše, pokračujeme v spracovaní Békešskej Čaby, z oblasti dnešného Rumunska pokračujeme v spracovaní Nadlaku, v oblasti srbskej Vojvodiny je to obec Kysáč a dokončujeme genealógiu Báčskeho Petrovca. Do budúcnosti by som chcel, aby sme spracovali aj obec Hložany, v Rumunsku oblasť Bihoru a pokúsili sa prepojiť jednotlivé matriky navzájom, aby sa tak zdokumentovalo ich vzájomné prepojenie. Závisí to samozrejme od toho, či sa nájdu dobrovoľníci na túto prácu.

Okrem práce na vytváraní genealogickej databázy vydávame aj knihy o nami spracovaných obciach, takto sme vydali knihu „Matrika Slovenského Komlóša“, „Matrika Ambrózky a tí, o ktorých hovorí“, „Veľký Bánhedeš“, „Kulpín – dejiny, matrika, rodokmene“. Chceli by sme vydať podobnú knihu aj k Báčskemu Petrovcu a neskôr aj Kysáču.

Cena Samuela Tešedíka 2026

JBrezinova — Tue, 09 Jun 2026 12:48:37 +0000

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku
Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku
Čabianska organizácia Slovákov
(zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka)

vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2025, a to najneskôr do 30. júna 2026 (mailom na: hlasznik@gmail.com, biapascu@gmail.com).

Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne počnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledovných podmienok:

a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí;

b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí;

c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí;

d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí.

Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj maximálne päť pamätných listov Samuela Tešedíka za:

mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania,
prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov,
vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí,
celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea.

Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí boli ocenení:
Zuzana Medveďová z Maďarska (2012), Edita Pečeňová z Maďarska (2013), Dagmar Hupková zo Slovenska (2014), Pavel Hlásnik z Rumunska, Jaroslav Miklovič zo Srbska (2016), Mária Andrášiková zo Srbska (2017), Mária Matejdeszová Kengyelová z Maďarska, Anna Medveďová zo Srbska, Tatiana Naďová zo Srbska, Bianca Unc z Rumunska (2018), Zuzana Lauková z Maďarska (2020), Mária Czégéňová z Maďarska, Svetlana Zolňanová zo Srbska (2021), Júlia Kucziková zo Srbska, Alexander Mlinarčík z Rumunska (2022).

Za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí boli ocenení:
Rudolf Jaroš z Rumunska (2012), Pavel Bujtár z Rumunska, Pavel Tomáš zo Srbska (2014), Ľudmila Šomráková z Rumunska (2017), Ján Kukučka z Rumunska, Monika Szelényiová z Maďarska (2019), Anna Hrková zo Srbska (2020), Miluška Anušiaková-Majerová zo Srbska, Csilla Eperješiová Cséfaiová z Maďarska, Mária Kotvášová Jonášová zo Srbska (2023), Gabriela Gubová Červená zo Srbska (2024), Lýdia Gedeľovská zo Srbska (2025).

Za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí boli ocenení:
Anna Kapusniaková z Rumunska (2015), Vlatko Miksád z Chorvátska (2016), Juraj Súdi zo Srbska (2019), Ružena Červenská zo Srbska (2020), Zuzana Drugová zo Slovenska (2025).

Za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí boli ocenení:
Viera Boldocká zo Srbska, Anita Murgašová zo Slovenska (2012), Ján Kaňa zo Srbska, Oľga Suchanská z Rumunska (2013), Libuše Pestiová z Maďarska (2014), Judita Kaszalová Szabadová z Maďarska, Ján Kopčok zo Srbska (2015), Anna Molnárová z Maďarska (2016), Anna Kondačová z Maďarska (2017), Katarína Čamborová zo Slovenska (2019), Miroslav Ivan Ambruš z Rumunska (2020), Štefan Beracko z Rumunska (2021), Anna Chiga z Rumunska, Margita Zaťková z Maďarska (2024), Judita Molnárová Pribojská z Maďarska (2025).

Pamätné listy Samuela Tešedíka získali:

Za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov:
Andrej Kuric z Chorvátska, Martin Listmajer zo Srbska (2015), Veronika Árendášová z Maďarska, Darina Poliaková zo Srbska (2016), Mária Kotvášová Jonášová zo Srbska, Valéria Petőfiová z Maďarska, Aľžbeta Vancu z Rumunska (2017), Piroška Majernyiková z Maďarska, Mária Miškovicová zo Srbska, Anna Molnárová z Rumunska, Margita Žagarová z Chorvátska (2018), Mária Karolína Bontea z Rumunska, Zuzana Čičeľová Kerbeľová z Maďarska (2019), Felix Chilla z Rumunska, Jozef Kvasnovský z Chorvátska, Štefan Sýkora z Rumunska, Erika Zemanová Palecsková z Maďarska (2020), Ruženka Ďuríková zo Srbska, Miluška Koniariková z Rumunska (2021), Silvia Hégelyová z Maďarska, Mária Šulcová zo Srbska (2022), Marián Berci z Rumunska, Erika Kišová Tôrôková z Maďarska, Aľžbeta Medovarská z Rumunska (2023), Judita Nádorová z Maďarska, Mária Peniaková z Rumunska, Zuzana Kotvášová zo Srbska (2024), Anna Dudášová zo Srbska (2025).

Za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea:
Anna Karolína Dováľová z Rumunska (2015), Jarmila Jonášová zo Srbska (2021), Zuzana Lenhartová zo Srbska (2022), Anna Jurášová z Rumunska (2025) .

Za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí:
Mária Štefanková z Rumunska (2016), Jaroslava Števková zo Srbska (2019), Ján Pavel Šušlák z Rumunska (2022).

Za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea:
Ingrid Zachorecová zo Slovenska (2018).

Štatút ceny Samuela Tešedíka (.pdf)

Návrhový list_Cena Samuela Tešedíka (doc)