Atmosféra Krajanského dvora v gescii ÚSŽZ nadchla návštevníkov 51. Podpolianskych folklórnych slávností v Detve

hlavná foto

Keď Aradáčske meškárky – očarujúce krojované ženičky s gombičkovými harmonikami z írečitej obce z prostredia Slovákov v srbskej Vojvodine v piatkový podvečer 8. júla 2016 zanôtili a zahrali v úvode otváracieho programu 3. ročníka Krajanského dvora v areáli folkloristického sviatku v Detve, tým, čo už v predchádzajúcich dvoch rokoch okúsili chute, vône a farby krajanských gurmánskych špecialít a zajedno aj kultúrnu prezentáciu Slovákov z Dolnej zeme, ku ktorým sa po prvý raz v tomto roku pridružili aj krajania z iných častí Európy, bolo zrejmé, že si prídu počas troch dní v štýlovom a kultivovanom prostredí na zážitkovosťou bohaté a pestré okamihy. Napokon, už samotný obsah 75-minútového vstupného oslovenia krajanov v ukážkach ich folkloristickej originality a kultúrno-historickej jedinečnosti prostredí, z ktorých sa v Detve zišli, dal tušiť, že v harmónii s ich chýrnymi kuchyňami starých materí a zvykoslovím predkov spred takmer troch storočí, práve tu si návštevník do sýtosti vychutná rozmanitosti prejavov slovenskosti v ich nezdeformovaných a najmä autentických podobenstvách. Práve tieto skutočnosti aj v nadväznosti na tradície bohatosti slovenskej folkloristiky našich krajanov v zahraničí a jej úprimného prepojenia skrze sviatku v poradí už 43. Krajanskej nedele vyzdvihli počas svojich prívetov Ján Šufliarsky, primátor mesta Detva, Igor Kovačovič, legenda a doyen slovenskej folkloristiky, ktorý stál pri zrode nedeľnej krajanskej okrasy v Detve, ako aj Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, následne po svojich predrečníkoch 3. ročník Krajanského dvora slávnostne otvoril.

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo vo svojej pozdravnej reči pripomenul, že Krajanský dvor – už neoddeliteľná súčasť Podpolianskych folklórnych slávností v Detve, sa vpisuje do pozornosti, povedomia, ale najmä do gurmánskych chutí a pôžitkov z koloritu kuchyne, remesiel a kumštu dennodenného života Slovákov z prostredí slovenskej Dolnej zeme (Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Chorvátsko), ako aj v tomto roku premiérového vkladu Slovákov z Poľska a Francúzska, najmä vďaka skvelému partnerskému prístupu, ústretovosti a vzájomnej žičlivosti dvoch jeho garantov a organizátorov – mesta Detva a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Obdobne pred 43 rokmi z tejto spontánnosti a pocitu vzájomnej národnej prináležitosti a zajedno aj potreby priblížiť Slovákov žijúcich v zahraničí k väčšej emotívnej zomknutosti k ich materskej krajine, domovine ich predkov či ich bývalej vlasti, sa zrodila aj myšlienka Krajanskej nedele – vrúcnej prezentácie autentickej slovenskej folkloristiky vznikajúcej v choreografiách našich krajanov v ich domovských štátoch od Austrálie cez juhovýchodnú, strednú a západnú Európu až po Kanadu a USA na jednej z najprestížnejších scén folklórnej sviatosti – v Detve.

Keď v piatok Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, pozval návštevníkov v areáli 51. FSPP, aby sa v následnom kultúrnom programe predstavili hudobné a spevácke telesá i jednotlivci z účastníckych tímov (v tomto roku zabezpečilo gurmánsku spokojnosť návštevníkov, ale sa aj postaralo o príjemnosť chvíľ pri hudbe, speve a slove 105 krajanov zo spomínaných 6 štátov), počas záverečnej piesni „Zapadá slniečko za vysoké hory...“ v nádhernej interpretácii Ľudmily Berediovej Stupavskej z Kysáča, z prostredia vojvodinských Slovákov v Srbsku, sme si v duši hladili už iba jedno veľké želanie:  aby avizovanému svitu mesiaca, ako sa v emotívnej ľudovej piesni spieva, predchádzali aj v sobotu či v nedeľu nádherné slnečné dni. A veru, tak sa aj stalo, čím Krajanský dvor i Krajanská nedeľa na radosť návštevníkov zo Slovenska, ale aj z blízkeho či ďalekého zahraničia (na Krajanskom dvore či v jeho okolí sme začuli vravu mladých Slovákov z Maďarska, Česka, Rakúska a Nemecka, ale aj krajanov, ktorí na Slovensku prežívajú leto u svojich príbuzných a prišli sem zo Švédska, Kanady či USA...) boli aj počas tohto roku napriek úpeku hodnotným programovým kultúrno-umeleckým, poznávacím i úžitkovo-gurmánskym osviežením „detvianskej folkloristickej parády“.

Krajanský dvor 2016 (o umeleckom zážitku a odozve Krajanskej nedele podrobne v samostatnej reportáži na inom mieste internetových médií ÚSŽZ) naplnil množstvo návštevníkov  spokojnosťou - najmä v sobotu sa to u nás na dvore i v humne len tak hemžilo, pričom počas víkendu nás poctili svojou návštevou i koštovkou u krajanov aj politici či iné osobnosti. Veď nie je veru častou príležitosťou pochutiť si na skvelom baraňom guláši, lahodných heroukách (fánky) či rejteši (závin) z Aradáča, chýrnej sárme z Kysáča, na jazyku sa rozplývajúcom pečenom prasiatku, voňavých prírodne pečených kaproch a ilockých vínach, ktoré ponúkali Slováci z Chorvátska, pečených klobaásach z Báčskeho Petrovca, široko-ďaleko rozvoniavajúcej kapustnici, haluškách a prečudesných goralských plackách zvaných moskole, ktoré ponúkali Slováci z poľského Jurgova v čele s ich šéfkou Annou Mačičákovou. A veselo ďalej z „jedálneho lístka“, ktorý bol z doterajších troch ročníkov Krajanského dvora nepochybne najpestrejší: typické jedlá dolnozemských Slovákov „ochutil“ aj závan a vône francúzskej trikolóry, keďže Slováci z Paríža ponúkali okrem rozmanitosti vín aj z ďaleka nosy štekliace syry. Aby hneď vedľa z domčeka pozývala návštevníkov večne usmiata tvár Františka Merku na špeciality Slovákov z rumunského Bihoru – lahodné placky, najmä však bihorské klobásy – na rozdiel od typických dolnozemských - nenadievaných do čriev.

V celom príjemne esteticky i účelne pre návštevníkov pôsobiacom Krajanskom dvore (pre labužníkov sme vskutku prichystali kultivované a komfortné prostredie – a to si na tomto mieste dovolím napísať a vysloviť za celý organizátorský tím ÚSŽZ v spolupráci s krajanmi s plnou mierou objektivizujúcej sebareflexie, a prečo nie aj akurátneho sebavedomia a pyšnosti...) sa hneď pri pódiu rozprestrela kulinárska, folkloristicko-hudobná i spontánne dobrodušná haravara.

Obstarali ju Slováci spod Pilíšu, prečudesného kraja iba 40 km od Budapešti. Pravdupovediac, ak by sme hodnotili atmosféru s výzdobou i šarmom troch generácií (Marta Demjénová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch ponúkala skvostnú fazuľovú polievku zahustenú veľkými sýtymi haluškami a zapečené halušky či klobásu v rodinnej atmosfére vrátane mamy, sestry či neterí, pričom im v tom asistoval nielen zabávač Janek Machaj – pôvodom Poliak žijúci v Mlynkoch, ale aj dokonca sám vicestarosta pôsobivej „dedinky v údolí“ pod Plešom (vrch Pilíš v slovenskom preklade), Mlynčanom by sme akiste prisúdili  - a nielen iba vďaka nádherným červeným muškátom, ktoré si priniesli ako voňavú dekoráciu, primát najkrajšie vyzdobenej predajnej oázy Krajanského dvora.

Bolo by ale neúctivým nepochváliť za prínos, snahu i dobrotivú komunikáciu s návštevníkmi nášho dvora aj ďalšie tímy, krajanov v predajných stánkoch, za kotlami s gulášom, za prenosnými varičmi s hrncami, panvicami, „ťapšami“, „vajdlingmi“  a všakovakými inými nádobami, z ktorých sa len tak pýtali na jazyk hostí dobroty. A zavítali k nám veru aj podaktorí „z vyšších spoločenských či politických poschodí“ – čestné "krajanské kolečko" dvorom od stánku k stánku, od domčeka k domčeku - si v sobotu poctivo, len aby na niekoho z krajanov nepozabudol, v už tradične folkloristickej časti odevu, odkráčal a striedmo „odkoštoval“  pán Ivan Gašparovič, exprezident Slovenskej republiky, aby sa v nedeľu pred programom Krajanskej nedele dotkol atmosféry i ponuky Krajanského dvora aj pán Lukáš Parizek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Obom padla príjemne vrava našich krajanov, v prípade Ivana Gašparoviča si aspoň úchytkom pospomínali na viaceré príjemnosti a stretnutia z rokov minulých, pričom k doteraz spomínaným prostrediam Slovákov, ktorí sa na dvore prezentovali, neslobodno zabudnúť na „šikovné ženičky – včielky“ z obce Lug pod Fruškou horou v Srbsku či sladkými lákadlami Dobanovčaniek a Pazovčaniek zo Starej Pazovy.

Uprostred všakovakých chutí, vôní, farieb a pestrej ľudskej riavy vrátane mladých rodín s deťmi v kočíkoch, originálne odetých jednotlivcov v ľudovom kroji (exposlanec NR SR Igor Hraško na našom dvore veru aj spovedal pred mikrofónom pre svoje Rádio Janko Hraško...) či ďalších zasa takmer plážovo, keďže páľava veru „vyzliekala“, sa aj v tomto roku rozprestrel na dvore kumšt i remeslo. Hneď pri bráne prezentovala svoju tvorbu insitná maliarka z Padiny Anna Kotvášová, ktorú na dvor prišiel podporiť manžel i vnúčik, v tôni krížom oproti cez dvor zasa vďačným záujemcom predvádzal čaro zručnosti majster metlár Ján Baláž z Báčskeho Petrovca. Povedali by ste, že „symbol čistoty“, poctivá ciroková petrovská metla, ktorá s veľkou slávou predchádzajúcich desaťročí „pozametala“ celú Európu, má v rôznych formách, veľkosti, tvarov a účelnosti až 300 druhov?

O tom všetkom sa mohli počas víkendu v tematických programoch Krajanského dvora, ktoré moderoval autor tejto reportáže, dozvedieť v troch blokoch bezmála 6-hodinového programu návštevníci dvora i publikum v priestore pred Krajanským dvorom. Prirodzene, lákali najmä krajania – hudobníci, speváci, ba celé hudobné formácie. S najpočetnejšou prišli na dvor Slováci z Poľska. A ak sme sa aj tak trochu škrabkali za uchom, či si fujara porozumie s klasickou dychovkou, nuž práve Jurgovčania v 12-člennom zložení s citlivým výberom melódií predviedli – a publikum ich za to aj náležite ocenilo, že trúbe, klarinetu ba aj saxofónu neprekážajú v Detve folklórne krpce...

Na pódiu Krajanského dvora sa predstavilo aj zaujímavé kvarteto, už i názvom originálne – Piesňostrom. Tvorili ho traja Francúzi, z nich jedna šarmantná dáma, a jeden Slovák. Liptovský rodák  z Demänovej Ján Demenčík, ktorý sa vo Francúzsku oženil a ako hudobník a pedagóg žije a pôsobí v Chambery v Savojsku, príjemne spája svoje folkloristické vlohy zdedené po otcovi (Ján Demenčík st. dlhé roky pôsobil v organizačnom výbore Folklórneho festivalu vo Východnej ako výtvarník) so všetkými ďalšími hudobnými žánrami a vplyvmi - od džezu cez vážnu hudbu až po rôzne formy hudby ľudového charakteru. Piesňostrom príjemne naladil návštevníkov v sobotu popoludní, aby hneď vzápätí zaznel dvorom a v priľahlom priestore nádherný hlas pôsobivej Katky Mosnákovej Bagľašovej, Slovenky zo srbskej Vojvodiny.

V zákulisí sa Katka vyznala, že má vlastne štyri domovy: rodáčka z obce Jánošík (tak veru, Slováci v Srbsku majú aj obec pomenovanú po historickom symbole slovenského zbojníctva...) pôsobila a žila v Novom Sade, a keďže jej manžel Ivan Bagľaš je rodákom  z Aradáča, pribudol jej aj tretí domov... A štvrtý? Predsa – Slovensko! Úprimnosť k slovenskosti je ťažko merateľná, ale ak by som, vcítiac sa do dušechvenia našich krajanov, s ktorými sme sa už po tretí raz po sebe na Krajanskom dvore stretli, mal šacovať ich emotívnosť ku všetkému slovenskému a všetkému nášmu spoločnému tak ako to prejavujú, vyslovujú a ľúbeznými slovami označujú práve Slováci z Vojvodiny, potom by som im bez mihu oka túto nepísanú poctu vystavil... A Katka Mosnáková Bagľašová, ktorú sprevádzal na harmonike na pódiu Krajanského dvora Ondrej Druga, je priam žiarivým prímerom podobných emócií z radov mladších generácií Slovákov z Vojvodiny. Vďaka za tieto prejavy úprimnosti...

Počas troch nevšedných dní, ktoré sme s našimi Slovákmi z bližšej či ďalekej cudziny na Krajanskom dvore v Detve prežili, bolo ale podobných vyznaní za noše, kopcom, aj Poľanu by popreskakovali... Pani Anna Horvátová zo Starej Pazovy, ktorá v nedeľu na poludnie zanôtila nádherným hlasom dve slovenské ľudové pesničky, pani Katarína Menďanová z Iloku s precíteným speváckym prejavom, už spomínaná učiteľka slovenčiny a predsedníčka Spolku kysáčskych žien (v tomto roku slávi jedinečné združenie žien v Kysáči už 95 rokov svojho trvania!) Ľudmila Berediová Stupavská, trio Aradáčskych meškárok, ktoré je na dvore už neoddeliteľnou súčasťou Aradáčskeho spolku vedeného pani Annou Bagľašovou...

Slovné prínosy Slovákov z Chorvátska v debatách na pódiu (predseda Matice slovenskej Ilok Vlatko Mudroh a predseda MS  Radoš Zlatko Pucovski), ukážky tvorby carvingového majstra Pavla Chrťana z Kysáča, ktorý divákov na dvore očaroval zdobenými melónmi, netradičná tvorba 3D v poňatí Kysáčanky Zuzany Žabkovej Očenášovej, vnášajúcej do moderného úžitkového umenia tradiční ľudové motívy dolnozemských Slovákov... Nuž a inak ako v tom najlepšom príjemnosťou naplnených desať minút v debate na pódiu nemožno označiť návštevu nášho krajana Paula „Paliho“ Stacha z Kanady, fotografa – svetobežníka, ktorý veľmi pútavo priblížil nielen život Slovákov v Kanade na osobnom príbehu, ale aj jeho dotyky so Slovenskom (emigroval z bývalého Československa v roku 1981) – aj skrze „večný“, najdlhšie nepretržite vychádzajúci časopis na Slovensku – KRÁSY SLOVENSKA, ktorý Pavlov starý otec – rovnako Pavol, pred 95 rokmi zakladal spoločne s pánom Milošom Janoškom v Liptovskom Mikuláši.

Veľa, preveľa zaujímavého, súceho a do pamäti sa vryjúceho sme tohto roku zažili a precítili na 3. ročníku Krajanského dvora. V nadväznosti na krajanské návraty a našu spoločnú domovinu mi nedá nepripomenúť jedného výnimočného, hoci – takpovediac, nezahraničného Slováka. Našich krajanov však úprimne ľúbi, s mnohými, s ktorými sa na dvore postretal, je aj veľkým priateľom. Na pódium sme si pozvali pána Antona Bendíka z Hrušova, všetkým nám známeho folkloristu a pesničkára s očarujúcou, viac ako 120-ročnou heligónkou, na ktorej uchu lahodne vyhráva už od svojich siedmich rokov. V auguste tohto roku, verme, v zdraví a v príjemne chytľavej pozitívnej mysli, oslávi pán Tonko už 85 rokov. A tak nám z úprimnosti duše zahral, ba aj s dojímavosťou v lesku zaslzených očí vyslal svoje posolstvo k Detve, folkloristike, všetkým, čo ho s nadšením počúvali, ba s nadčasovým citom a pohľadom k priezračnej modrej oblohe nad Poľanou zaletel so zanôtenou spomienkou aj k svojej milovanej manželke, už dávnejšie spočinuvšej v časnosti.

 

X                                      X                                  X

 

Duchovno, ktorého sa nepresýtime

Fenomén slovenskej folkloristiky už dávno pred desaťročiami ba stáročiami prekročil reálne i symbolické hranice. Stal sa nadčasovým kultovým artiklom i pôžitkom, dodávajúci nášmu životu miazgu, šťavnatý zmysel pre krásno, citohru pre fantáziu. Slovenský folklór v podaní krajanov je to, čo im ďaleko od ich bývalej vlasti či domoviny predkov navracia do sŕdc všetko to slovensky vzácne, chytľavé a ľudsky úprimne príjemné.

Slovenská folkloristika pre Slováka žijúceho v zahraničí je stále, už v ikstej generácii, pookriatie duše, pohladenie predkov, je živým ba tancujúcim a spievajúcim snívaním o Slovensku. Je to folklór a všetko, čo je v ňom vžité, zažité a precítené, čo z neho s láskavou prívetivosťou prýšti a oslovuje spontánne a bez akýchkoľvek predsudkov.

Buďme hrdí a pyšní na našu neustále sa rozvíjajúcu a košatejúcu folkloristiku, tradície ľudového, múdreho a životaschopného, opravdivého a prirodzenými cestami sa zveľaďujúceho zvykoslovia, naše mravy, odkazy, posolstvá, ale aj dobroty na tanieroch a všetkých nás povzbudzujúcu a vzácnu nám duchovnú potravu skrze našu krásnu reč - slovenčinu!

Z Krajanského dvora i pódia, z ktorého zaznieval nádherný spev i hudba jeho účastníkov, ako aj tematické rozhovory s krajanmi, sme priblížili ich život, radosti, ale aj sem-tam trápenia. Teda všetko to, čo patrí k našej dennodennosti bytia a žitia na svete, v ktorom nás tak prenádherne všetkých spája slovenský duch – naša vzácna a všetkým nám drahá slovenskosť: tradície, ľudová pieseň, folkloristika, kultúrne dedičstvo, najmä však slovenský jazyk, naša reč, ktorou sa v našej spoločnej vlasti – na Slovensku, ale aj všade vo svete, kde Slováci žijú, identifikujeme. Priehrštia tejto slovenskosti – tak ako ju vnímajú a prežívajú Slováci v krajinách, z ktorých na Krajanský dvor s veľkou láskou k našej domovine prišli po tretí raz, aby ich v materskej krajine aj bližšie spoznali, som návštevníkom webu ÚSŽZ a stovkám ďalších krajanov sprostredkoval v tejto reportáži s bohatou obrazovou prílohou.

Boli to však predovšetkým oni, ktorí sa aj vďaka organizátorskému úsiliu ÚSŽZ rozdali s najväčšou úprimnosťou počas troch dní v Detve nám, celému Slovensku. Ohromná úcta a vďaka im za to, tak ako toto uznanie odznelo aj v slovách Jána Varša počas lúčenia sa s Krajanským dvorom 2016. V poslednom štrngnutí si na cestu do ich domovských krajín, s precítenou úprimnosťou a spontánne zaspievaných a dušu pohládzajúcich slovenských ľudoviek v našom humne, kam pri „ďakovačke“ zavítali aj folkloristi – účastníci Krajanskej nedele. A o rok? Do videnia na 4. ročníku Krajanského dvora v Detve!

 

Veľká Vám vďaka, krajania naši vzácni!

 

Na titulnej fotografii:

Veselo , bezprostredne a úprimne na Krajanskom dvore v Detve: sprava Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Marta Demjénová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch (Maďarsko) a Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

ĽUDO POMICHAL

 

FOTO:  ĽUDO POMICHAL  (153 fotografií)

             VLADIMÍR LINDER (32 fotografií) 

Galéria

Počet zobrazení: 2014x