Fotografie Miroslava Benku sú preniknuté posolstvami predkov

hlavná foto

Výstava, o ktorej ak by sa hoci i najmenej zaujatý kritik či recenzent vyjadroval akokoľvek vycifrovanými epitetami a hľadal poetické prímery, ťažko by vystihol videné a precítené. Pretože okamihy, ktoré sa zrodili naaranžovanou resuscitáciou historických odevov zo skríň prastarých materí vojvodinských Slovákov na Dolnej zemi, dotvorené scénickým vnímaním autora projektu Miroslava Benku v citlivom súzvuku s prírodným exteriérom, sa samovoľne vrývajú do obrazovej pamäti návštevníka. Akoby patinou prežitého v archaickej vôni prežitého času sprítomňovali hrdú históriu viac ako 250-ročnej životaschopnej a slovenskosť si chrániacej entity našich krajanov, tvoriacich v súčasnosti takmer 60-tisícovú kultúrne, ekonomicky i ľudsky prínosnú národnostnú menšinu v Srbsku. To všetko a ešte viac poskytuje v zamyslení pred výjavmi z fotografií koloritom zvykov, tradícií a životných zmyselností koncipovaná dramaturgia výstavy Obrazy dávno zabudnutých predkov – Slovákov z Vojvodiny, ktorú sprístupnili slávnostnou vernisážou v utorok 2. apríla 2013 v priestoroch  Galérie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Námestí SNP v Bratislave.

Vernisáž výstavy, ktorú poctili návštevou viaceré významné osobnosti kultúrneho a spoločensko-politického života na Slovensku, sa niesla akoby v trojjedinosti myšlienok o inšpiratívnej kultúre, aktivitách a odkaze predkov dolnozemských Slovákov, pričom pohľady na sekvencie oživotvorených obrazov a výjavov z fotografií akoby ladne pohupovali v podmanivých tónoch akordeonistky Snežany Jović Wernerovej.

Prítomným sa prihovorila Jej Excelencia Radmila Hrustanović, veľvyslankyňa Srbskej republiky na Slovensku, ktorá okrem umeleckého zážitku príbehových fotografií a prostredníctvom nich aj nezanedbateľného poznania denného koloritu vojvodinských Slovákov, akcentovala skutočnosť, že Slováci žijúci vo Vojvodine sú najobľúbenejšou národnostnou menšinou v jej vlasti. Za všetky komplimenty pani veľvyslankyne, ktoré vyslovila aj pred kamerami RTVS v hlavnej spravodajskej relácii STV, pripomenieme jej slová o pracovitosti, priateľskosti a bratskosti Slovákov žijúcich v Srbsku.

Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, načrel v kontexte výstavy vo svojom príhovore aj do čias svojej diplomatickej misie veľvyslanca SR v rokoch 2004-2008, keď mal možnosť z viacerých stretnutí s režisérom, scenáristom, dramaturgom, divadelníkom a estétom Miroslavom Benkom bližšie sa zoznámiť so šírkou jeho tvorby.  Aj fotografie na tejto výstave sú podľa Igora Furdíka dôkazom objavnosti, neustálom hľadaní nových foriem umeleckého stvárnenia kultúrneho a historického dedičstva vzácnej a pre všetkých Slovákov neustále podnetnej súčasnej umeleckej, v konkrétnom prípade fotografickej scény našich krajanov na Dolnej zemi.

V kontexte Obrazov dávno zabudnutých predkov – Slovákov z Vojvodiny, ako sa vyjadril I. Furdík, vyvolávajú fotografie s rukopisom M. Benku symbolické identifikovanie sa s velikánom insitného umenia Martina Jonáša – aj témou všedného života i sviatostí Slovákov, pričom, ako poznamenal, „je zaujímavé je, že nie sú a ani nikdy neboli bolestínski, že by proste nariekali, že si ich nikto nevšíma. Naopak, Slováci vo Vojvodine, aj v posolstvách svojich mnohých znamenitých predchodcov v oblasti kultúry, duchovna i vedy, ktorí vzišli práve z tejto časti Dolnej zeme, žijú dostatočne bohato a hlboko sami v sebe."

Samotný autor projektu výstavy  Obrazy dávno zabudnutých predkov – Slovákov z Vojvodiny, rovnako jej dramaturg i kurátor v jednej osobe Miroslav Benka, uviedol fotografie na vernisáži s neskrývanou radosťou. Veď napokon, zakaždým je podobná možnosť stretnutia s duševne i emotívne empaticky naladenými ľuďmi istej krvnej skupiny. V tomto prípade spájajúcej v sebe príjemnú nostalgiu na príbehy detstva s vedomím, že všetko to nepominuteľné, avšak už fyzicky nepostihnuteľné môže prinavrátiť, sprítomniť a aj do budúcnosti nastaviť parametre vizuálno-duševnej hodnoty práve dokument času, akým je fotografia.  Miroslav Benka pritom tvrdí o fenoméne fotografie, že je „artefaktom, ktorý sa stáva niečím medzi narodením, životom a smrťou.“

Nám už zostáva dodať, že fotografie na výstave Obrazy dávno zabudnutých predkov – Slovákov z Vojvodiny, ktoré vznikli v autentickom prostredí prírody a exteriérov okolo Starej Pazovy, rodiska a stále aj životného útočiska a milovaného miesta Miroslava Benku v okružení jeho najbližšej rodiny, priateľov a známych (veď všetky postavy - a bolo ich vyše stovky - stvárnené v príbehoch fotografií v Dvorane MK SR, kde výstava potrvá do 14. apríla 2013, sú Slováci – Staropazovčania...), majú svojim obsahom, myšlienkami i nedopovedanými víziami estetický i morálny nárok osloviť a zaujať nielen Slovákov u nás doma, ale aj krajanov vo Viedni, Prahe či Toronte, kam výstava postupne poputuje.

Foto: ĽUDO POMICHAL

Galéria

Počet zobrazení: 1173x