Slovenská gazdinka 2013: chute, vône, tanec a spev, ale aj vážnosť témy o stave Slovákov v Maďarsku

hlavná foto

Už tradičnou udalosťou sa v priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti  stalo každoročné jarné stretnutie Sloveniek z rôznych regiónov a žúp Maďarska s prvou dámou SR pani Silviou Gašparovičovou. Tohtoročný, v poradí už 14. ročník Slovenskej gazdinky, ktorý v podtexte nesie aj výstižný slogan „stretnutie Sloveniek so Slovenkou“, sa uskutočnil v sobotu 25. mája 2013, pričom jeho hostiteľom bola už tradične Jeho Excelencia Peter Weiss, veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku, za významnej organizátorskej súčinnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku. Na podujatí sa zúčastnil premiérovo aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Prvá dáma SR na „gazdinke“ už ôsmykrát

Slovenská gazdinka sa počas predchádzajúcich trinástich kapitol významne zapísala do povedomia slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, pričom už v poradí ôsmou prítomnosťou pani Silvie Gašparovičovej sa podujatiu dostalo aj tentoraz  nielen puncu výnimočnosti a oficiálnosti, ale v pridanej spoločenskej hodnote vyzdvihla a potvrdila kultúrno-gurmánsky i duchovno-ľudský vklad Sloveniek žijúcich v Maďarsku. Veď okrem súťažnej prezentácie v kulinárskom, najmä však v cukrárskom kumšte zručností a chutí slovenských gazdiniek z rôznych žúp, miest a obcí Maďarska, ako aj sprievodného umelecko-hudobného folklórneho programu, bolo súčasťou stretnutia s pani Silviou Gašparovičovou, manželkou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aj neformálne diskusné fórum. Každoročne nastoľuje témy v rozmanitých oblastiach života slovenskej národnostnej menšiny – počnúc zachovávaním kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku cez udržiavanie slovenskosti v aktivitách najmladšej generácie v školách až po tvorivý prístup svojbytnej autochtónnej kultúry, umenia a literatúry, tak príznačnej pre slovenskú národnostnú menšinu, viac či menej odolávajúcej asimilácii aj vďaka zachovávaniu si jazyka svojich predkov na území súčasného Maďarska už viac ako 250 rokov.

Diskusné fórum s množstvom podnetov

Fórum tentoraz akcentovalo problematiku úrovne zabezpečenia podmienok výučby slovenského jazyka v školách zo strany príslušných štátnych orgánov Maďarska tak, ako ich garantuje maďarská Ústava.  V tejto chúlostivej oblasti vzájomných vzťahov dvoch susedných štátov napriek proklamovanej starostlivosti Maďarska o vzdelanostnú úroveň v krajine žijúcich národnostných menšín, sa vynára rad zásadných rozdielov v praktickom obsahu plnenia týchto záväzkov, pričom v Maďarsku zďaleka nedosahujú také parametre kvality a rozsahu výučby v jazyku národnostnej menšiny, konkrétne slovenskej v Maďarsku, ako je tomu v prípade maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku.

V diskusnom fóre, ktoré moderovala Ruženka Eygyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, práve tento rozdiel neopomenula vo svojom príhovore k takmer päťdesiatke účastníkov fóra Silvia Gašparovičová. Okrem iného uviedla, že slovenská menšina nemá také školstvo ako maďarská na Slovensku. Podľa nej,  slovenská menšina môže iba snívať o tom, aby mala také školstvo, aké má maďarská menšina v SR: „Viem, že to, čo tu Slováci majú, zďaleka nie je postačujúce. Naopak, u nás na Slovensku majú maďarskí spoluobčania  podmienky výučby svojho jazyka tak zabezpečené, že majú výučbu všetkých predmetov v maďarčine, pričom majú tak stredné školy ako aj vysokú školu," vyhlásila Silvia Gašparovičová. Prvá dáma Slovenskej republiky na margo tejto problematiky dodala, že vytvoriť podobné podmienky pre Slovákov v Maďarsku je však naozaj iba v rovine sna: „Pretože je vás menej, a vždy sa to zdôvodňuje ešte aj tým, že Slováci sú veľmi roztrúsení po celom Maďarsku. O to je to tu aj ťažšie zabezpečiť," dodala prvá dáma SR.

I. Furdík: Vštepujme mladým slovenské sebavedomie

S podrobnou analýzou tých častí Ústavy Maďarska, v ktorej sa uvádzajú práva národnostných menšín vo vzťahu k štátotvornému maďarskému národu, najmä však k ich praktickému plneniu a účinnosti aj vo vzťahu k povinnostiam relevantných maďarských štátnych orgánov zabezpečiť adekvátne podmienky vzdelávania detí a žiakov v prostredí slovenskej národnostnej menšiny v ich rodnom jazyku, vystúpil Matej Šipický, významný genetik a krajanský aktivista, vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie na Debrecínskej univerzite a bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Viaceré fakty a súvislosti, ktoré uviedol, môžu byť podnetné pre ďalšie riešenia problematiky kvality vzdelávania slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku na úrovni zmiešaných školských komisií v bilaterálnych stykoch oboch krajín. K okruhu týchto otázok sa vyjadrili aj slovenské učiteľky s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti národnostného školstva v Maďarsku z Veňarca a Veľkého Bánhedešu, ako aj Júlia Marlok Szabóová, riaditeľka Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti.

Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí, vo svojom prívete k účastníkom diskusného fóra apeloval na prítomných pedagógov a zástupcov Zväzu Slovákov v Maďarsku, aby sa viac koncentrovali a zomkli pri organizovaní aktivít pre slovenské deti a mládež. „Musíme viac a dôslednejšie pracovať s mladými ľuďmi. Nielen v školách, ale aj v samotných rodinách. Je potrebné, aby ste aj v prostredí svojich rodín viac prehlbovali prirodzené slovenské sebavedomie, aby ste poukazovali na to, že aj pre vás je veľkým duchovným prínosom už samotná existencia Slovenska,“ uviedol okrem iného Igor Furdík a zdôraznil: „Máte byť aj vy predsa na čo dnes hrdí – Slovensko je úspešný štát. Máme a aj vy máte našu spoločnú adresu, ktorá je aj dobrá, aj úspešná. Preto je dôležité, aby sme aj s týmto vedomím pozitívne vplývali na mladých ľudí.“

Ochutnávka a dekorovanie v rytme tanca

V rámci kultúrnej časti programu roztlieskali dlane účastníkov Slovenskej gazdinky 2013 členovia Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice. Hoci sa najmä tanečníci a hudobníci museli prispôsobiť skromnejším priestorovým podmienkam, pôsobivosť, rytmus, pestrosť a tanečné kreácie folklóru z oblasti Horehronia, vrátane piesní, fujarového či harmonikového sóla, vyludzovali bezprostredné úsmevy a náladu. A dojímaniu zaslzených očí viacerí podľahli v atmosfére zborového spevu pri neodmysliteľných tónoch, aké pri podobných stretnutiach dokáže sugesciou melódie a jemnocitom slov vyvolať pieseň Na Kráľovej holi.

To už ale postupne všetky účastníčky Slovenskej gazdinky zaplnili miestnosť, v ktorej na prestretých stoloch šteklili všetky zmysly vystavené súťažné dobroty. Silvia Gašparovičová s Petrom Weissom, Igorom Furdíkom a Ruženkou Egyedovou Baránekovou sa mali veru čo obracať, aby stíhali dekorovať ocenené kulinárske výtvory, keďže kategórií bolo, celkom prirodzene, viac. Až po tom, čo si víťazky prevzali zaujímavé ceny, prišiel v žičlivej spontánnosti stretnutia Sloveniek v Maďarsku s prvou dámou Slovenska vo veselej vrave aj čas na koštovku všetkých tých skvelých báboviek, jahodových rezov, tort, zákuskov, pagáčikov, makového či tvarového rejteša (štrúdle), rôznych závinov, kiflí, kapustných či tvarohových posúchov, ale aj neodmysliteľnej klbásy. Mňam.

S vedomím, že v takejto slovenskej svornosti bolo príjemným zážitkom prežiť spoločný čas, sa účastníci Slovenskej gazdinky 2013 rozchádzali domov nielen s blahom na duši, ale viaceré žienky a gazdinky vari už teraz hútali, čím prekvapia na kúsku Slovenska v Maďarsku – na veľkorysej pôde Veľvyslanectva SR v Budapešti - o rok...

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

 

 

Galéria

Počet zobrazení: 1381x