Deň zahraničných Slovákov - výzva na uctenie si krajanov dôstojným pamätníkom v domovine všetkých Slovákov

hlavná foto

Symbolika 5. júla – sviatku Cyrila a Metoda sa ako eticko-duchovná hodnota vžila nielen do intelektuálnej výbavy občanov Slovenska, ale jej myšlienkový dosah s adekvátnym efektom aj v rámci potvrdzovania slovenskosti vo vedomí našich krajanov pozitívne zasiahol aj názorovo rozmanité spoločenstvá Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve tento deň je pre našich krajanov, nech by žili v ktoromkoľvek kúte sveta, aj akýmsi prirodzeným tmelom, motiváciou ich želanej morálnej a najmä národnej jednotnosti. O to viac, že od roku 1994 sa spája (za Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí bol 5. júl prijatý zákonom z 20. októbra 1993) aj pripomienkou a zároveň i holdom všetkých krajanov žijúcich naprieč piatimi kontinentmi v okolo 50 krajinách sveta.

Od roku 2000, keď bol v petržalskom Sade Janka Kráľa práve 5. júla osadený našimi krajanmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, sa práve tento, tzv. základný kameň budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva, stal aj symbolickým pútnickým stredobodom slovenského krajanského sveta v sviatočný deň Slovákov žijúcich v zahraničí v hlavnom meste našej spoločnej vlasti.

Stretli sme sa - bezmála tri desiatky účastníkov vrátane hostí, účinkujúcich a krajanov - aj v prvú tohtoročnú júlovú nedeľu. Premohli sme "boží úpek", aby sme v tôni košatých listnáčov v Sade Janka kráľa v harmónii umocnenej v názorovej jednotnosti o motíve pokračovať v úsilí o presadenie projektu a napokon i vybudovanie pocty a úcty všetkým Slovákom v zahraničí - Pamätníka slovenského vysťahovalectva, načrtli v niekoľkých pohľadoch naše postoje i kontúry k tejto výzve.

A veru, je komu vzdať hold... Od potomkov "pionierov - vysťahovalcov" spod Tatier v rámci jedného štátneho útvaru - Uhorska - hľadajúcich a osídľujúcich svoje nové budúce domovské krajiny od konca 17. storočia, cez západoeurópskych a zaoceánskych vysťahovalcov a emigrantov, až po súčasných ekonomických migrantov, v kapitalistickej slobode rovnosti možností demokraticky "hnaných žitia nevôľou" za chlebíkom o dvoch kôrkach opäť za hranice svojej vlasti. Aj preto sa pri "fundamente budúceho pamätníka" hovorilo, akože inak - o pamätníku. Bez bližšie určenej budúcnosti, zato v sprítomnenom sľubnom bode, do ktorého sa projekt dostal po nedávnej pozitívnej odozve počas hlasovania poslancov mestského zastupiteľstva Hlavného mesta Bratislavy.

V prívetoch, zamysleniach, výzvach i prejavoch odzneli inšpiratívne, kritické, mobilizujúce aj "preventívne" opatrné, skôr uvážlivo optimistické myšlienky, podnety a postrehy. Určite ale mali spoločného menovateľa - odhodlanie byť konštruktívnymi, akcieschopnými, tvorivými. A tak aj v tomto duchu vyzneli práve v Deň zahraničných Slovákov slová Petra Prochácku, podpredsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Stanislava Bajaníka, dlhoročného vedecko-výskumného pracovníka Matice slovenskej, vystúpivšieho v mene Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Milana Vetráka, poslanca mestského zastupiteľstva Hlavného mesta Bratislavy, ako aj Claude Baláža zo Správnej rady Nadácie Národného pamätníka slovenského vysťahovalectva.

Postupné pozitívne vnímanie a osvojovanie si myšlienky a zároveň aj túžby spojenej s realizáciou pamätníka „slovenského putovania, sťahovania, vysťahovalectva a emigrácie“, si Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spoločne s Nadáciou Národného pamätníka slovenského vysťahovalectva a štátnymi inštitúciami vrátane Magistrátu Hlavného mesta Bratislavy v týchto mesiacoch, aj v mene státisícov našich krajanov žijúcich dnes na všetkých kontinentoch, zobral vskutku za svoju. Aj ako prejav "morálneho splácania dlhu" generáciám Slovákov žijúcich za hranicami našej spoločnej a všetkým nám drahej vlasti, Slovenska.

Vznešené ciele rečníkov sa s príjemnosťou počúvali o to viac, že ich umelecky ovlažil prednes básní v podaní Anny Margarety Valentovej, ako aj vystúpenie komornej speváckej skupiny Agapé z Vojvodiny, ktorá predstavila piesňovú tvorbu významných slovenských skladateľov Eugena Suchoňa a Viliama Figuša Bystrého.

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

 

 

Namiesto doslovu...

 

HEROICA SLOVACA

Viera Benková

 

Nikdy som sa totiž nedozvedela,

čo je Heroica Slovaca...

Možno na to už nemám času,

veď mi dni idú,

ako keď si práve

obliekam a vyzliekam

upotenú košeľu.

 

Heroica Slovaca...

Je to Bohušova báseň

Motyka – moja gotika,

zvečenená aj farbami

majstra Jonáša?

 

Alebo Zuzky Medveďovej

svieža letná tôňa,

vrhnutá na ceste z poľa

pred nohy upoteného pútnika?

Možno v letnom dni

mihotom studničnej vody

obraz Dievčaťa a chlapca pri studni

ničím neskalený?

 

Či v odraze zrkadla

tichosťou nedele opradená

predná izba

iskierkou spomienky prežiarená?

Alebo je to vlások zlatej konopy,

ktorý nás neraz poplátal a dal dokopy

a teraz sa leskne iba na praslici?

 

A či je to tá naša chlebná duša,

čo sa v nás na večnosť usadila

a teraz sama seba živí,

velebí a žehná?

Heroica Slovaca,

maestro Beethoven...

 

Na titulnej fotografii:

Stanislav Bajaník (na snímke vľavo) zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí a Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ, pri akte kladenia kytice kvetov k základnému kameňu budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Petržalke.

Galéria

Počet zobrazení: 1173x