Aktuality ÚSŽZ

Podujatia v organizátorskej gescii úradu 2019

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v roku 2019 vytvára priestor a finančne podporuje vzdelávacie, kultúrne a spoločenské podujatia s účasťou našich krajanov organizovaných na Slovensku. Tieto aktivity sa stali súčasťou tohtoročného kalendára akcií ÚSŽZ zdôrazňujúcich v tematickom a obsahovom zámere a zajedno aj v myšlienkovo-intelektuálnom posolstve upevňovanie národného povedomia, šírenie a popularizáciu slovenského jazyka, zachovávanie a potvrdzovanie kultúrneho dedičstva, ako aj rozvíjanie spoločného duchovného bohatstva nášho národa. Zároveň tieto podujatia akcentujú dôležitosť mnohorakosti slovensko-slovenského dialógu, najmä však priamu prítomnosť krajanov v zážitkovosti ich pobytov na Slovensku.

V súvislosti s hlavnými podujatiami ÚSŽZ, na ktoré sú v roku 2019 pozývaní naši krajania na Slovensko, v sekcii Aktuality ÚSŽZ prinášame informácie o termínoch a prípravách týchto podujatí, ako aj odkazy (linky) na ich históriu a zážitkovosť v uplymnulých rokoch tak, ako sme o nich informovali na webovej stránke ÚSŽZ či na portáli Slovenské zahraničie. Snahou úradu je informácie priebežne dopĺňať a aktualizovať, pričom vítanou je aj spoluúčasť krajanov na obsahovej profilácii tohto informačno-tematického servisu.
 


 

52. ročník Palárikovej Rakovej

(Čadca, Raková, 24.-30. apríl 2019)

 

Divadelníkov zo Starej Pazovy ocenili na 52. ročníku Palárikovej Rakovej striebornou medailou za hru F. Urbánka Diabol v raji manželskom

Zlatú medailu Jána Palárika a cenu obce Raková získal na 52. ročníku národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno za inscenáciu hry Jána Chalupku Trinásta hodina alebo veď sa nahľadíme, kto bude hlásnikom v Kocúrkove. Výsledky Palárikovej Rakovej vyhlásili v piatok večer 26. apríla 2019 na pôde Domu kultúry v Čadci.

Viac:

https://www.uszz.sk/sk/divadelnikov-zo-starej-pazovy-ocenili-na-52-rocniku-palarikovej-rakovej-striebornou-medailou-za-hru-f-urbanka-diabol-v-raji-manzelskom

Poslaním prehliadky Palárikova Raková je podnecovať a motivovať ochotnícke divadelné súbory na Slovensku k inscenovaniu pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby klasickej a súčasnej, dramatizácií pôvodných prozaických textov, ako aj písaniu nových pôvodných dramatických diel.  Prostredníctvom vystúpení divadelných amatérskych súborov v rámci Palárikovej Rakovej pestovať národné povedomie, lásku k rodnému jazyku a úctu ku klasickým i súčasným   dielam slovenských autorov.

V rámci vzdelávacieho programu prehliadky sa v čase Palárikovej Rakovej organizujú tvorivé divadelné dielne a odborné semináre s cieľom  zvyšovať umeleckú úroveň ochotníckeho divadla. Z dôvodu obohatenia dramaturgie a programovej skladby prehliadky organizátori každoročne zabezpečujú aj pohostinné predstavenia ďalších divadelných amatérskych a profesionálnych kolektívov a účasť krajanského divadelného amatérskeho súboru – víťaza festivalu DIDA Pivnica (Srbsko), príp. ďalších krajanských súborov podľa možností.

V rámci sprievodného programu prehliadky sa pravidelne realizujú výstavy venované spomienke na Jána Palárika - s tematikou festivalu a divadla (ochotníckeho i profesionálneho), ako aj výstavy prezentujúce tvorbu kysuckých umelcov. V rámci divadelných dní sa pravidelne uvádzajú aj predstavenia pre  deti a mládež  v mestách a obciach regiónu Kysúc s cieľom pestovať v mladom  divákovi  potrebu  prijímania a rozvíjania  duchovných umeleckých hodnôt.


 

27. ročník Prečo mám rád slovenčinu,

prečo mám rád Slovensko

(Nové Zámky, 23. máj 2019)

 

Literárne talenty z krajanských prostredí ocenili v Nových Zámkoch: Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Finišujúci školský rok sa neodmysliteľne spája s už tradičným stretnutím najlepších mladých nádejných literátov - prozaikov aj poetov, ktorí verejne prezentujú svoje prvotiny v uznávanej "škole slovesnej slovenskosti". Lepší prímer ako nazvať v poradí už 27. ročník vyhodnotenia súťaže PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO, vari ani nemôže prísť na myseľ. Pretože tento novozámocký festival myšlienkových poryvov, emócií veršov, ako aj uzlíkov jednoduchých viet či smelo vystavaných súvetí je nielen odvážnym pokusom objavovať seba samého, vyskúšať sa v ohýbaní materinskej reči, ale zajedno aj prejavom vzťahu, citu a súznenia s tým, čo nám je všetkým - vrátane najmladšej generácie Slovákov žijúcich v zahraničí - najdrahšie: našou spoločnou domovinou, vlasťou, otčinou, dedovizňou.

Pretože práve skrze ňu a preniknutím do jej dušechvenia, privinutím sa k slovenskému slovu a k odkazom kultúrneho a duchovného dedičstva predkov, ale aj postarších súčasníkov - to všetko a ešte viac je oným neviditeľným, no zajedno aj podvedomou senzibilitou sa dotýkajúcim a neprestajne nás motivujúcim tmelom.  O tom, či a ako nás spája, podmaňuje si nás v jednote, najmä však k poznaniu, že oddá sa do sýtosti nadchnúť a opájať v slovenskej reči, písme a v slovenskosti s priľnutím na ľúbezný raj medzi Tatrami a Dunajom, sa presvedčili účastníci a hostia slávnostného vyhodnotenia súťaže, ktoré sa uskutočnilo  pod záštitou Otokara Kleina, primátora mesta Nové Zámky, vo štvrtok 23. mája 2019 v miestnej Cisársko-kráľovskej Jazdiarni na Kasárenskej ulici.

Viac:

https://www.uszz.sk/sk/stranka/4695/literarne-talenty-z-krajanskych-prostredi-ocenili-v-novych-zamkoch-preco-mam-rad-slovencinu-preco-mam-rad-slovensko

Už viac ako 20 rokov vrcholí v júni slávnostným vyhlásením najlepších autorov literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. V súťaži sa od roku 2006 pod spolu organizátorským vkladom ÚSŽZ prezentujú aj žiaci z prostredia slovenských národnostných menšín (Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina), teší aj účasť krajanskej omladiny zo vzdelávacích centier z krajín západnej Európy, USA a Kanady. 

Od roku 2014 sa ÚSŽZ okrem pozvania ocenených žiakov zo slovenského zahraničia do Nových Zámkov – za ich často prvé básnické prvotiny či prozaické poryvy – rozhodol odmeniť ich aj trojdňovým poznávaco-vlastivedným pobytom s cieľom priblížiť im historické pamätihodnosti,  kultúrne cennosti a prírodné krásy vlasti ich predkov.

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko 2016:
http://www.uszz.sk/sk/stranka/4112/preco-mam-rad-slovencinu-preco-mam-rad-slovensko-2016--ocenene-prace-deti-zo-slovenskeho-zahranicia


 

 

23. Južnoslovenské detské a mládežnícke

folklórne slávnosti

(Dulovce, 28.-29. jún 2019)

 

V Dulovciach sa rozhostia v pestrom šate 23. Južnoslovenské detské

a mládežnícke folklórne slávnosti

V roku 2019 ukroja Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach (neveľká obec v okrese Komárno s okolo 1800 obyvateľmi) vo svojom príťažlivom šate už úctyhodnú 23. zvykoslovnú kapitolu. V samom závere júna, ako vždy s pestrou, námetovo i dramaturgicky hodnotnou a pôsobivou účasťou krajanských súborov zo slovenského zahraničia, sa tu odvinie folkloristický príbeh s významnou prezentačnou pečaťou slovenskosti a jej kultúrno-duchovných hodnôt. Na organizácii festivalu v dňoch 28.-29. júna 2019 sa podieľa aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je garantom vystúpení krajanských súborov zo zahraničia, tentoraz zo štátov so slovenskými národnostnými menšinami. Tohtoročné slávnosti v Dulovciach poctí svojou účasťou aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Južnoslovenské slávnosti, na ktorých sa zúčastňuje každoročne viac ako 200 folkloristov, majú neoceniteľný význam v pestovaní tradícií v prostredí detí a mládeže. Otvárajú nielen priestor na ich umeleckú prezentáciu, ale ich prostredníctvom sa do vedomia priaznivcov ľudovej kultúry prirodzeným spôsobom implementuje vzťah k slovenskosti, k našej kultúre. Pozoruhodnou je skutočnosť, že slávnosti v Dulovciach sa tešia stále väčšej obľube v prostredí slovenského ostrovčeka (z 1800 obyvateľov v obci tvoria Slováci viac ako 90 percent) v okrese s prevahou obyvateľstva maďarskej národnosti. Na druhej strane sú to práve zvyky a obyčaje v umeleckom kontexte, ktoré zbližujú, kultúrne obohacujú národy a národnosti spolunažívajúce na jednom území, čo sa prejavuje v Dulovciach aj vďaka úsiliu ÚSŽZ.

Dvojdňový pestrý program v dňoch 28. - 29. júna 2019 aj tentoraz ponúkne vystúpenia s viac ako 200 mladými folkloristami z trinástich súborov  z piatich krajín Európy. V programe sa predstavia účinkujúci zo Slovenska i zo zahraničia (päť súborov - z Českej republiky, Chorvátska, Rumunska,  Srbska a Ukrajiny).

VIAC:

https://www.uszz.sk/sk/stranka/4711/v-dulovciach-sa-rozhostia-v-pestrom-sate-23-juznoslovenske--detske-a-mladeznicke-folklorne-slavnosti

Dulovce 2016:

http://www.uszz.sk/sk/dulovce-v-jubilejnom-sate-mladych-folkloristov


 

Deň zahraničných Slovákov

(Bratislava - Sad Janka Kráľa, Hlavné námestie, 5. júl 2019)

 

Pocta krajanom v Sade Janka Kráľa, kultúrny zážitok na Hlavnom námestí v Bratislave

Symbolika štátneho sviatku Slovenskej republiky – 5. júl, pamiatka a pripomienka vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda, sa od roku 1994 spája s Pamätným dňom Slovákov žijúcich v zahraničí (prijatý bol zákonom z 20. októbra 1993). ÚSŽZ vzdáva v tento deň hold krajanom aktom úcty – slávnostným stretnutím vyjadrujúcim prináležitosť našej vlasti všetkým Slovákom naprieč piatimi kontinentmi v okolo 50 krajinách sveta. 

Od roku 2000, kedy bol v petržalskom Sade Janka Kráľa 5. júla osadený Slovákmi z Maďarska darovaný 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, sa práve tento, tzv. základný kameň potenciálneho budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva a všetkých Slovákov ocitnuvších sa a žijúcich mimo územia ich niekdajšej domoviny, stal pútnickým stredobodom slovenského krajanského sveta v Bratislave. Súčasťou pripomienky je okrem prívetov oficiálnych hostí a vedúcich predstaviteľov ÚSŽZ aj kultúrny program s účasťou umelcov zo Slovenska i krajanského sveta. 

Deň zahraničných Slovákov od svojho uzákonenia zaznamenal rôzne formy
pripomienky vrátane Dní zahraničných Slovákov organizovaných štátnymi inštitúciami – predchodcami ÚSŽZ v rôznych regiónoch a mestách Slovenska s účasťou krajanov a krajanských umeleckých telies či slávnostných akadémií spojených s oceňovaním významných krajanov.

V roku 2016 mal Deň zahraničných Slovákov mimoriadne slávnostný rámec - konal sa totiž v znamení 10. výročia vzniku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Krajania okrem toho, že sa zišli v petržalskom Sade Janka Kráľa, sa po prvý raz prezentovali v rámci Bratislavského kultúrneho leta aj v pútavo koncipovanom kultúrnom programe na Hlavnom námestí. Podobný rámec slávnosti chystá ÚSŽZ pre krajanov, ako aj hostí Dňa zahraničných Slovákov, aj v roku 2017.

Deň zahraničných Slovákov 2018:

Štvrtok 5. júla 2018 sa niesol v slávnostnom ovzduší a šate v celej našej vlasti, veď štátny sviatok na počesť sv. Cyrila a Metoda, jeho význam, dôstojnosť aj posolstvá, najmä v kontexte viery, vzdelanosti a jazyka, sú pre nás trvalou hodnotou. Nielen medzi Tatrami a Dunajom, ale aj vo všetkých slovenských krajanských prostrediach  v zahraničí. Od roku 1993 si v rovnaký deň, ako našu vďaka vierozvestcom, pripomíname aj Pamätný deň zahraničných Slovákov. Jeho centrom na Slovensku sa stala Bratislava, kde už  tretí rok po sebe tradičná pripomienka v Sade Janka Kráľa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa rozšírila aj o hodnotný a obsažný večerný kultúrny program našich krajanov na Hlavnom námestí v rámci Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislavy. Garantom týchto podujatí je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

VIAC:

https://www.uszz.sk/sk/pocta-krajanom-v-sade-janka-krala-kulturny-zazitok-na-hlavnom-namesti-v-bratislave

Deň zahraničných Slovákov 2017:

https://www.uszz.sk/sk/oslava-pamaetneho-dna-zahranicnych-slovakov-v-bratislave

Deň zahraničných Slovákov 2016:

http://www.uszz.sk/sk/na-slavnosti-dna-zahranicnych-slovakov-v-sade-janka-krala-zaznel-apel-na-zveladovanie-slovenskosti-a-utuzenie-spolupatricnosti-krajanov-vo-svete

http://www.uszz.sk/sk/zelena-ratolest-pozdravy-slovakov-spoza-hranic-roztlieskali-hlavne-namestie-v-bratislave

http://www.uszz.sk/sk/krajanske-foto-dotyky-vernisaz-na-nadvori-starej-radnice-v-bratislave
 


 

54. Podpolianske folklórne slávnosti v Detve

(Detva, 12.-14. júl 2019)

 

Bolo to v roku 1974, kedy sa na IX. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve po prvý raz v programe s názvom Štepy z vinice predkov prezentovali sólisti , súbory a skupiny folkloristov zahraničných Slovákov. Odvtedy už viac ako štyri desaťročia je Krajanská nedeľa ozdobou vyvrcholenia programu na našej najvýznamnejšej prírodnej folkloristickej scéne. 

ÚSŽZ je od svojho vzniku dôstojným partnerom Mesta Detva, súčasťou homogénnej rodiny organizačného výboru FSPP. Členovia krajanských súborov prejavujú udržiavaním a rozvíjaním folklórnych tradícií svojich otcov
úprimný vzťah k dedovizni. Ich vystúpenia na FSPP poskytujú ohromný umelecký i emotívny zážitok, pričom obohacujú všetkých zúčastnených – divákov, samotných účinkujúcich i organizátorov. Vďaka tematickej koncepcii Krajanskej nedele, invencii tanečných kreácií, pestrosti krojov, umeleckého výrazu, prekrásnych melódií, čistých hlasov a spontánnosti , sa dostáva FSPP originálnej krajanskej pridanej hodnoty. 

Doteraz vystúpilo v programe Krajanskej nedele viac ako 4-tisíc účinkujúcich – Slovákov žijúcich v zahraničí zo 160 súborov z takmer 20 štátov Európy, Austrálie, Brazílie, Kanady a USA. Zahraniční Slováci prinášajú domácemu publiku nevšedné umelecké zážitky a ľudský rozmer slovenskosti , za čo si
ich Detva podmaňuje svojou ústretovosťou a pohostinnosťou.

ÚSŽZ v prípravách na 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve 2019:

45. KRAJANSKÚ NEDEĽU a 6. KRAJANSKÝ DVOR

Poľana, Detva, folkloristika, krajania. Krajanská nedeľa. Stručne, jasne, veľavravne. Raz im dajú letopisci, zaznamenávajúci a dokumentujúci históriu slovenskej folkloristiky prívlastok pionierov, možno prvolezcov. Ak ale prehliadka odkazu hrdosti, kultivovanosti, mravnosti i írečitej estetickosti odetej do vlastenecko-emotívneho koloritu, akou sa slávnosti v Detve pýšia, má nadobudnúť pomyselný Gerlach tradície ľudovej tvorby ako nedeliteľnej súčasti fenoménu našej národnej kultúry, potom pevcom slova oduševnený pohľad z Poľany dneška optimisticky povzbudzuje. Aj prítomnosťou Krajanskej nedele, ktorá si v kontexte programovej dramaturgie Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve vydobyla svoje pevné miesto aj spontánnu obľubu pred 45 rokmi!

Väčšmi ako prozreteľným možno s odstupom už viac ako štyroch desaťročí pomenovať zástoj organizátorov, ktorí už v roku 1974, teda v čase, keď napriek vrúcnosťou vzťahu k domovine preniknutí Slováci v zahraničí s rôznou mierou odolnosti, aj v závislosti od ich statusu a miesta života vo svete, museli čeliť predpojatosti ideologických „izmov“, rozhodli sa prejaviť duchom slovenskosti v jeho prirodzenej a spontánnej podobe. V súznení slovenskej veci, ktorú v sebe geneticky nosíme, lahodne včlenili do kroku a rytmu vtedajšieho i ďalších inšpiratívnych ročníkov festivalu dnes už neodmysliteľnú Krajanskú nedeľu.

Slováci v zahraničí, najmä však folklórne súbory, vkladajúce svoje srdce i um, neraz doslova na skromnom kolene s láskou vyšívajúce podoby ich dedovizne nostalgiou nití do krojov, v snahe aspoň o pár piadí v rytme naštudovaných tancov a spevov priblížiť sa k vysnenému kumštu lúčničiarov či sľukárov, im za to úprimne ďakujú a túto ich permanentne vystretú ruku s pokorou oceňujú.

I preto dnes, keď si pripomíname 45 rokov neprerušeného umeleckého prínosu folklórnych súborov zo slovenského zahraničia v podobe Krajanskej nedele, sa patrí v kraji,  poznačenom pozitívne bezprostredným „holopupkárstvom“, zaželať organizátorom festivalu, najmä však účinkujúcim folkloristom vrátane súborov Slovákov žijúcich v zahraničí, aby im ešte aspoň na ďalších 45 rokov vytrvala motivácia. Nech ich naďalej pobáda a utužuje majstrovstvo, túžba k perfekcionizmu a najmä odhodlanie s objavnosťou nám, Slovákom vlastnou, rozvíjať zvykoslovie, tradície, hudbu, spev a tanec v ich nekonformnej a ušľachtilej podobe nepodliehajúcej komerčnosti času.

Iba tak a práve preto sa fenomén folkloristiky stane neoddeliteľnou súčasťou nášho duchovného dedičstva. Kým bude znieť slovenská reč v piesni a emotívnosť nášho národa v tanci, kdekoľvek by primáš kývol hlavou do rytmu, ovlaží nás presvedčenie, že ďalšie generácie Slovákov, vrátane našich krajanov na všetkých kontinentoch, si jeden z najcennejších fundamentov slovenskosti nielen ocenia, ale srdcom, dušou i telom osvoja. Ako jeden z prirodzene uchopiteľných a zrozumiteľných kánonov svedomia, ktoré formujú a zušľachťujú naše národné sebauvedomovanie sa, kultúrnu identitu a emotívnu potrebnosť prejavov našej spolupatričnosti a súdržnosti.

ĽUDO POMICHAL

 

KRAJANSKÝ DVOR

ÚSŽZ od roku 2014 pozýva návštevníkov Folklórnych slávností pod Poľanou na Krajanský dvor. Krajania, predstavujúci slovenské národnostné menšiny v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, v roku 2016 aj Poľsku, pričom po prvý raz sme zaznamenali aj účasť krajanov zo západnej Európ - Francúzska, prezentujú zvykoslovie a pestrosť jedál a remesiel najmä zo štátov juhovýchodnej Európy, ktoré pomenúvame historickým názvom Dolná zem. 

Sprievodné podujatie so scenériou centrálneho humna a piatich štýlových drevených domčekov v ohraničenom prírodnom priestore je orientované na ponuku gurmánskych špecialít a remeselných výrobkov, živú hudbu a ukážky folklóru, ako aj artefakty ľudovej umeleckej tvorivosti. 

Pred viac ako 250 rokmi sa predkovia našich krajanov, hnaní túžbou za lepším, nádejnejším životom sťahovali z Horných Uhier na vtedy nehostinné, i močiarne priestranstvá juhovýchodnej Európy a Balkánu. Pod ich nezlomnou vôľou, rukami i poľnohospodárskym, často novátorským fortieľom svetového formátu, postupne premenili neobývané a necivilizované územia na úrodné roviny. 

Vytvorením Krajanského dvora, v ktorom od jeho vzniku v blízkosti areálu amfiteátra v Detve sa stali celkom prirodzene dominantnou hybnou silou - aj z pohľadu remesiel, ľudovej umeleckej tvorby, najmä však z aspektu jedinečnosti chutí, vôní a jedál - Slováci z krajín Dolnej zeme, nadobudla prítomnosť krajanov v Detve, ako aj záujem slovenskej verejnosti a návštevníkov o život a problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí nový rozmer, rešpekt i obdiv. Aj preto, že naši krajania tu s finančnou a organizátorskou podporou ÚSŽZ približujú tradíciu, kultúrne hodnoty, ako aj svojbytnosť a rozmanitosť všedného koloritu i sviatočného života dolnozemských Slovákov.

V DŇOCH 12.-14. JÚLA 2019 SA USKUTOČNIA 

54. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI

POD POĽANOU V DETVE. 

Už teraz všetkých pozývame na programy prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí45. KRAJANSKÚ NEDEĽU A 6. KRAJANSKÝ DVOR!

 

DO POZORNOSTI DIANIE V DETVE 2018:

Krajanský dvor v Detve v malom jubileu prichutil krajanskú ozvenu pod Poľanou, žatvu 45. Krajanskej nedele pokropil dážď

Od piatka 6. do nedele 8. júla 2018 sa odvíjal v Detve i nad mestom pod Poľanou v poradí už piaty Krajanský dvor za účasti okolo stovky našich krajanov z piatich štátov - Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Srbska a Ukrajiny. Vyvrcholením rozšíreného "detvianskeho víkendu" bola už tradičná Krajanská nedeľa na scéne amfiteátra, v tomto roku sa uskutočnila už po štyridsiaty piaty raz. Vystúpeniam krajanských folklórnych súborov, nadšenie ktorých nezmyl ani nepríjemný dážď, hoci ich pôvodne plánované poldruhahodinové dramaturgicky a scénograficky pôsobivé choreografie skrátil o 25 minút, aplaudoval v nedeľu popoludní aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ján Šufliarsky, primátor mesta Detva, ako aj mnohé osobnosti slovenskej kultúry, ľudovej tvorivosti, folkloristiky, etnografie tak zo Slovenska, ako aj krajanského sveta.

Opäť a zasa sa krajania z rôznych sveta kútov vydali na cestu. Na identickú, ktorá sa po desaťročia, nádherných 44 rokov, spája v ich spoločnom objatí v jednom bode pod Poľanou. V prostredí prečudesne žičlivej a tvorivej atmosféry folklórnych slávností v Detve. Doma, v lone vlasti, domoviny ich predkov, rozprávkových zákutí krajov, v ktorých mnohí z nich sali materské mlieko. Aby po desaťročiach, podaktorí aj z tretej či štvrtej generácie niekdajších vyhnancov - potomkov emigrantov spoza oceánov či zo západnej Európy, ďalší zasa v neuveriteľne objavnom, bezmála tri stáročia sa odvíjajúcom  príbehu slovenskej Dolnej zeme, navracali sa so stále ľúbezným popevkom v ich materinskej reči. Aj preto povestná a obrazmi jedinečných choreografií opradená a osobnosťami folkloristiky zo Slovenska, ale aj z prostredí slovenského zahraničia okrášlená Krajanská nedeľa, patrí od roku1974 k neodmysliteľným vrcholom ornamentmi a výšivkami krojovanej,  hudbou a tancami precítenej a svojrázom nášho najcennejšieho dedičstva i dedovizne slovenského národa, všetkých Slovákov vo svete, vrúcne utkanej.

VIAC:

https://www.uszz.sk/sk/krajansky-dvor-v-detve-v-malom-jubileu-prichutil-krajansku-ozvenu-pod-polanou-zatvu-45-krajanskej-nedele-pokropil-dazd

DETVA 2017: 43. Krajanská nedeľa a 5. Krajanský dvor

https://www.uszz.sk/sk/krajanska-nedela-a-krajansky-dvor-nam-ponukli-nove-zazitky-dali-nam-okostovat-kulturu-zvyky-a-pochutky-krajanov

Krajanská nedeľa 2016:

http://www.uszz.sk/sk/na-43-krajanskej-nedeli-v-detve-tlieskali-nadseni-divaci-programu-s-temou-vystahovalectva-ked-isiel-tatko-do-sveta

Krajanská nedeľa 2015:

http://www.uszz.sk/sk/krajansky-svet-pod-polanou-uszz-pozyva-na-krajansky-dvor-a-krajansku-nedelu--pridte-na-50-folklorne-slavnosti-do-detvy-3770

Krajanský dvor 2016:

http://www.uszz.sk/sk/atmosfera-krajanskeho-dvora-v-gescii-uszz-nadchla-navstevnikov-51-podpolianskych-folklornych-slavnosti-v-detve

Krajanský dvor 2015:

http://www.uszz.sk/sk/zaplesalo-srdce-zarosili-sa-oci-pribehovo-folklorna-krajanska-nedela-a-zazitkovo-gurmansky-krajansky-dvor-priblizili-posolstva-slovakov-z-dolnej-zeme

(Informácie o prípravách a účasti krajanských folklórnych súborov na hlavnej scéne amfiteátra, ako aj o tom, čo všetko ponúkne v roku 2019 gurmánsko-kultúrny Krajanský dvor, budeme priebežne informovať na webe ÚSŽZ, ako aj na portáli Slovenské zahraničie.)

KRAJANSKÁ NEDEĽA V DETVE NA  FACEBOOKU

https://www.facebook.com/krajaniaDetva/

 


 

5. ročník detských letných táborov

ÚSŽZ pre krajanskú mládež

(Tatranská Lesná, Párnica, Donovaly,

4 turnusy: 30. jún - 18. august 2019)

 

V kontexte zveľaďovania slovenského jazyka sa potvrdzuje užitočnosť projektu detských a mládežníckych letných prázdninových táborov organizovaných od roku 2015 ÚSŽZ v spolupráci s partnermi. Zatiaľ čo od strednej a staršej generácie krajanov sa očakáva skôr udržiavanie, prezentovanie a rozvíjanie národných tradícií, zvykov a obyčají v domovských a v materskej krajine, od mladšej a mladej generácii investovanie do kultivovania jej slovenskosti. Tomuto účelu slúžia aj letné krajanské detské a mládežnícke tábory, ktoré sú organizované s dotačnou podporou ÚSŽZ v lokalitách na Slovensku. 

Deti krajanov zo susedných i vzdialenejších štátov majú možnosť v táboroch komunikovať v slovenskom jazyku, nadväzovať priateľstvá a spoznávaním Slovenska posilňovať väzby s materskou krajinou. Letné tábory pre deti a mládež Slovákov žijúcich v zahraničí vo veku 8 až 15 rokov sa uskutočňujú v troch turnusoch v dĺžke dvoch týždňov od začiatku júla do polovice augusta. Sú motiváciou i ocenením práce rodičov, detí a pedagógov škôl a vzdelávacích centier za ich angažovanosť v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku alebo vyučovania žiakov v slovenčine. 

V táboroch majú žiaci možnosť vo vzájomnej komunikácii aj so slovenskými rovesníkmi prehlbovať svoje znalosti zo slovenčiny a v rámci poznávacích exkurzií sa tiež oboznamovať so Slovenskom. Materializujú si tým teoretické znalosti nadobudnuté v školách a vzdelávacích centrách zo slovenčiny a zo slovenskej histórie a kultúry. Je to investícia do budúcnosti slovenskosti v zahraničí, ktorá v prázdninovej atmosfére zohľadňuje prirodzený spôsob používania slovenčiny v slovenskom prostredí spolu s posilňovaním väzieb k materskému Slovensku. Cieľom letných táborov je udržiavať živý kontakt žiakov so svojou materskou krajinou a so slovenským jazykom, aby mladá generácia nezabúdala na svoj pôvod.

V roku 2015 sa v programe troch letných táborov v Martine a Liptovskom Jáne zúčastnilo 145 detí a 14 sprevádzajúcich dospelých osôb. V roku 2016 sa ich počet v Tatranskej Lesnej, Turčianskych Tepliciach a Demänovskej doline navýšil na 209 detí , sprevádzalo ich 15 dospelých osôb. V táboroch aktívne prázdninovali a počas tematických cvičení, hrách a výletov nové kamarátstva nadväzovali deti a žiaci zo slovenských prostredí a komunít z Českej republiky, Francúzska,Chorvátska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Srbska, Švédska, Talianska, Ukrajiny a USA.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri organizovaní letných detských a mládežníckych táborov spolupracuje so slovenskými inštitúciami, ktoré zabezpečujú logistické a programové služby. V roku 2015 to boli Akadémia vzdelávania v Martine a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, v roku 2016 po prvý raz aj Inštitút vzdelávania Matice slovenskej v Martine.

Letné tábory 2018:

Nadviažuc na tradíciu spred niekoľkých rokov sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí po troch úspešných ročníkoch stal opätovne garantom 4 turnusov medzinárodných letných táborov na Slovensku pre deti krajanov vo veku od 7 do 15 rokov. Všetky 7 a 10-dňové turnusy sa uskutočnili v júli a auguste 2018 a partnermi úradu pri ich organizovaní boli Akadémia vzdelávania Martin, Matica slovenská a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. V štyroch turnusoch sa počas leta vystriedalo celkove 255 účastníkov - detí a sprevádzajúcich osôb zo 16 krajín.

Okrem zdokonaľovania si slovenčiny hravou a zábavnou formou boli súčasťou letných táborov aj výlety do blízkeho, aj do vzdialenejšieho okolia. Počas nepriaznivého počasia boli aktivity detí zamerané na spoznávanie Slovenska prostredníctvom hier a súťaží. Spolupatričnosť k slovenskému národu sa u detí pestovala aj nácvikom slovenských ľudových piesní a tancov. Deti mali možnosť nadviazať medzi sebou priateľstvá a uvedomiť si, že oni, ako aj všetci ich predkovia, sú spojení práve so Slovenskom.

Aj počas 4. ročníka letných táborov pre krajanskú mládež sa ukázala ich opodstatnenosť a ich význam pre deti našich krajanov v zahraničí. Deti stratili zábrany v komunikácii v slovenskom jazyku, lepšie spoznali históriu a krásy Slovenska, získali nové priateľstvá, zlepšila sa ich sociálna adaptácia na nových ľudí v neznámom priestore a v neposlednom rade sa prehĺbil ich vzťah ku krajine ich predkov. Preto sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozhodol v tomto projekte pokračovať a v roku 2019 zorganizovať už 5. ročník letných táborov.

VIAC:

https://www.uszz.sk/sk/letne-tabory-pre-krajansku-mladez-2018

Letné tábory krajanských detí 2017:

https://www.uszz.sk/sk/ako-vyzera-program-slovenskych-deti-v-medzinarodnom-letnom-tabore-akademie-vzdelavania-v-martine

https://www.uszz.sk/sk/slovenske-deti-zo-zahranicia-na-medzinarodnom-letnom-tabore-akademie-vzdelavania-v-martine

Letné tábory detí  krajanov na Slovensku - užitočný vklad ÚSŽZ  do zveľaďovania slovenskosti najmladších generácií slovenského sveta

https://www.uszz.sk/sk/letne-tabory-deti-krajanov-na-slovensku--uzitocny-vklad-uszz-do-zveladovania-slovenskosti-najmladsich-generacii-slovenskeho-sveta

Na margo letných táborov pre krajanské deti v roku 2016:

http://www.uszz.sk/sk/letne-tabory-deti-krajanov-na-slovensku--uzitocny-vklad-uszz-do-zveladovania-slovenskosti-najmladsich-generacii-slovenskeho-sveta

 



Tvorivá škola žurnalistiky:  ATELIÉR FOTOGRAFIE v Banskej Štiavnici v dňoch 8.-16.septembra 2017.

Tvorivá škola žurnalistiky resp. Letná škola žurnalistiky nadviazala od roku 2014 na prerušenú sériu 13 po sebe nasledujúcich projektov (naposledy 2009), pričom im dáva zakaždým novú kvalitu a pre redaktorov krajanských médií významný inšpiratívny a najmä tvorivý rozmer. Sprvu vďaka sprievodnému programu – vzdelávaciemu a poradenskému online kurzu žurnalistiky pre novinárov z krajanských médií v študijných lekciách uverejňovaných na portáli ÚSŽZ Slovenské zahraničie, od roku 2017 zasa premiérou kurzu mimo Bratislavy.  

Týždňový kurz prednášok, odborných seminárov a žurnalistickej tvorby s praktickými zadaniami a mediálnymi výstupmi je zameraný na zvýšenie kvality práce v médiách krajanov, ako aj prezentáciu trendov modernej žurnalistiky v slovenských médiách. Oživotvorenie "žurškoly" je pre ÚSŽZ v rámci podpory projektov rozvíjajúcich slovenský jazyk, vzdelávanie a kultúru
našich krajanov dôležitým krokom. Sú to totiž médiá, ktoré v rámci informovanosti krajanov, organizácii spolkového krajanského života, obohacujúceho vzdelanostného, kultúrno-duchovného a poznávacieho aspektu, ako aj okysličovania sebavedomia Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte ich vzťahov so Slovenskom, zohrávajú kľúčovú rolu. Týždňový kurz je pre účastníkov aj myšlienkovým a emotívnym impulzom pre zveľaďovanie slovenskosti v prostredí slovenských národnostných menšín a komunít v ich
domovských krajinách.

V poradí 16.  Tvorivá škola žurnalistiky ÚSŽZ pre redaktorov krajanských médií sa uskutoční po prvý raz mimo Bratislavy. Výber miesta konania – Banská Štiavnica je tematicky i teritoriálne prepojený s obsahom a kľúčovou témou seminára -  zameraný je na fotografiu v printových a internetových médiách, ako aj vizuálnu koncepciu nových médií. Zároveň sa Banská Štiavnica spája aj s miestom rodiska Deža Hoffmanna, jediného oficiálneho fotografa legendárnej skupiny The Beatles, ktorému je Tvorivá škola žurnalistiky 2017 symbolicky venovaná.

Letná škola žurnalistiky 2015:

http://www.uszz.sk/sk/letna-skola-zurnalistiky-redaktorov-krajanskych-medii-v-gescii-uszz-a-s-odbornym-vkladom-kz-fif-uk-vyvrcholila-v-bratislave

http://www.uszz.sk/sk/letna-skola-zurnalistiky-redaktorov-krajanskych-medii-v-bratislave-zdrojom-novych-poznani-pohladov-a-nametov-na-zivot-a-tvorbu-l-stura

Letná škola žurnalistiky 2014:

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/856/certifikaty-zurskoly-v-lesku-vyvrcholenia-50-rocnika-studia-academica-slovaca

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/838/slovenski-krajanski-novinari-v-zazitkovom-nadseni-pod-banskostiavnickou-kalvariou

Počet zobrazení: 4136x