Jedinečný kumšt Pavla Popa, slovenského výtvarníka zo Srbska, pozýva na zážitkovo-estetické meditácie na Bratislavský hrad

hlavná foto

Výtvarné umenie Slovákov žijúcich a tvoriacich v krajanských komunitách je neoddeliteľnou súčasťou bohatstva našej národnej kultúry. O to viac, ak je v ňom slovenská podstata skrze umeleckú identitu skĺbená v príbehu odvinuvšieho sa prvými skicami vo vysokoškolskom ateliéri v matke slovenských miest. Keď je totiž reč o tvorbe Pavla Popa, rodáka zo Starej Pazovy (nar. 1. 12. 1948), v jej bezmála polstoročnej esencii sa významne prelínajú tvary, farby, odtiene a tiene, najmä však hĺbka presvedčivých filozoficko-estetických a humanistických nadčasových premýšľaní, ktoré si v zobrazení svojich grafických etúd osvojil a potvrdil ešte v čase svojich štúdií  na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Autorský rukopis Pavla Popa práve tu (štúdiá ukončil v roku 1975) vypravili do umeleckého sveta krehkými vnuknutiami také výtvarné veličiny, akými boli majstri Vincent Hložník a Albín Brunovský. Skvie sa v tom aj kus symboliky, že po životnom jubileu - sedemdesiatke – sa Pavel Pop do Bratislavy vrátil. Pričom impozantne, s pompou a zajedno aj s pokorou, pretože 22 veľkoplošných obrazov stvárňujúcich večitý umelecký odkaz a nevšednosť príbehov jeho svetových predchodcov, akoby načrtávalo tichú bohému jadrného Slováka tvoriaceho v jedinečnej „naddunajskej“ atmosfére jeho ateliéru nad útesom Petrovaradínskej pevnosti Nového Sadu.

Spoločnosť Artem a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí milovníkov nekonvenčného a inšpiratívneho výtvarného umenia pozvali na výstavu s názvom POCTA MAJSTRA MAJSTROM (z prierezu rovnomenného  cyklu Pavla Popa), ktorej vernisáž sa uskutočnila v stredu 13. marca 2019 v reprezentačnej galérii Západnej terasy Bratislavského hradu.

Na slávnostnom uvedení výstavy sa zúčastnili okrem početných milovníkov výnimočného výtvarného kumštu, hry farieb a línií v meditačných filozofiách Pavla Popa z radov rodákov z krajanskej komunity Slovákov zo Srbska či priamo zo Starej Pazovy, aj mladí výtvarníci z VŠVU v Bratislave, viacero výtvarníkov z domácej slovenskej scény, literáti a publicisti.  V centre diania, odkiaľ sa prítomným v galérii prihovárali postupne organizátori a kurátori výstavy, ako aj hostia zo Srbska i Slovenska, dominovali v atmosfére holdu tvorby Pavla Popa dve diela z veľkolepej monotematickej série 22 obrazov (každý s rozmermi 200x120 cm), ktorými autor vzdáva cez prizmu svojho umeleckého premýšľania, svetonázoru a zmyslu pre nadčasovú invenciu poctu velikánom palety dávnych i blízkych stáročí, dva príbehové výjavy podčiarkujúce nepochybne aj Popov vzťah k ich silným umeleckým aj životným príbehom – Rusa Vasilija Kandinského a Holanďana Vincenta van Gogha.

Uvádzacím programom vernisáže, na ktorej odzneli tak odborné pohľady umeleckých kritikov, ako aj spomienky priateľov zo školských pazovských lavíc, sprevádzala pútavým moderátorským slovom Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúca v zahraničí. Do atmosféry, ktorú citlivo a vľúdne hudobne predelili vystúpenia huslistky Barbary Botošovej, sa publikum započúvalo do slov Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý, poznajúc osobnosť samotného majstra Popa, ako aj jeho tvorbu – či už priamo z návštev jeho ateliéru číslo 22 v „Meke“ výtvarníkov na Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade alebo z výstav v Srbsku, vyzdvihol jeho danosť zaujať priateľov, odbornú verejnosť i laické publikum nielen výnimočnou tvorbou, ale aj neskonalou ľudskou charizmou, úprimnosťou a otvorenosťou.

Počas vernisáže sa postupne za mikrofónom vystriedali aj ďalší na slovo vzatí rečníci, ktorí – každý svojsky a so šarmom – priblížili Pavla Popa ako jedinečného grafika a výtvarníka s jemu vlastným a originálnym rukopisom. Okrem talentu a schopnosti rozvíjať ho Pavel Pop nespochybniteľne vďačí svojmu umeleckému Everestu aj rokom štúdia na bratislavskej VŠVU, kde komunikoval s ozajstnými legendami slovenského výtvarného umenia s puncom európskosti a svetovosti – Vincentom Hložníkom a Albínom Brunovským. Bol to akiste aj kúštik z ich osobnostného a tvorivého čara, ktorý Pavel Pop vďaka jeho húževnato cibrenému talentu a danosti nielen „svet vnímať a pozorovať“, ale sa s ním aj emotívne zžiť, prehodnocovať ho, analyzovať takpovediac jeho siločiary medzi zemou a nebom, aby práve túto cez umelcovu dušu preniknutú esenciu vyjavil majstrovskými ťahmi ako neodškriepiteľne vyjavené emócie do svojho „zarámovaného videnia sveta“, dokázal priblížiť priam k nadpozemskému filozofovaniu skrze jeho „v podvedomí netušené dišputy“ s Michelangelom, Gauguinom,  Leonardom, Toulouse-Lautrecom, van Goghom, Dürerom, Warholom a ďalšími. A tak aj preto cez nekonvenčne nastavený zámysel s rozšafnosťou slobodomyseľného a nekonvenčného skúmateľa tajuplných tvorivých zákutí v krehkej škrupinke trinástej komnaty jeho znamenitých predchodcov.

Obdiv nad umením Pavla Popa vyjadril Ľuboslav Moza, člen Európskej akadémie vied a umení, významnou kultúrnou osobnosťou Srbska sa popýšila aj chargé d'affaires Veľvyslanectva Srbskej republiky na Slovensku Aleksandra Radosavljević, kttorá nezabudla vo svojej reči sympaticky pripomenúť odveké vzájomné ľudské aj kultúrne prepojenie a citlivé vnímanie sa Srbov a Slovákov v súdržnosti vzťahov príbuzenstva národov slovanského sveta. Excelentné zobrazenie pohnútok v živosti slov už tradične pútavým spôsobom, ako to má vo zvyku, prezentoval kurátor výstavy Vladimír Valentík, ktorý je nielen obdivovateľom a fajnšmekrom, ale aj erudovaným znalcom tvorby Pavla Popa.

Keď prítomnému publiku (nechýbali v ňom aj bývalý veľvyslanec SR v Belehrade a expredseda ÚSŽZ Igor Furdík, spisovatelia Jozef Leikert či Gustáv Murín, výtvarník Daniel Bidelnica a ďalšie tvorivé osobnosti) predstavila Anna Chrťanová Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, nádhernú 224-stranovú obrazovú publikáciu z edície Slov Art ÚKVS Pavel Pop - monografiu o tvorbe umelca, autorom ktorej je popredný srbský výtvarný kritik Sava Stepanov, ešte stále nebolo konca nádhernému zážitku.

Ten totiž vzápätí umocnil Miroslav Demák, spisovateľ a publicista, staropazovský rodák, ktorý dral detské nohavice vedno v triede s Pavlom Popom. Prirodzene, že  svoj prívet vyšperkoval veselou príhodou, aby následne s ľahkou vážnosťou sa v skvostnom myšlienkovom vírení (ako vždy objavnom, poučnom a akrobatickosťou jadrných myšlienok so silnou výpovednou hodnotou aj obdivnom) schuti - aj na radosť všetkých prítomných splynúcich s nezvyčajným šacovaním osobnosti Pavla Popa - "vyčľapkal" v kaskáde obrazotvorných epitet pre zmenu kulpínsky rodák Michal Babiak, estét - filozof, literát, kulturológ a kovaný znalec všetkého, čo sa hoci úkosom obtrelo o slovenskú Dolnú zem.

Prejavmi a prívetmi, ponorom do umenovedných sondáží a kolážami myšlienok iskriacich na okamih aj v dojatím zvlhnutých očiach, snívaním o krásne v clivote nostalgických husličiek Barbary Botošovej, šarmantnej vnučky legendárneho Očovana Jána Berkyho Mrenicu, sa pocta umeleckým bravúram Pavla Popa chýlila k svojmu finále. Žiaľ, pre chorobu sa muselo zaobísť bez hlavného aktéra.  A tak Majster Pavel z Nového Sadu všetkých, ktorí sa na Bratislavskom hrade zišli, nechal úprimne pozdraviť prostredníctvom osoby najpovolanejšej - jeho sympatickej manželky Nataše Milenovićovej, ktorú na vernisáži sprevádzala aj ich dcéra.

S dojatím a zajedno aj hrdosťou na umenie svojho manžela, ktoré publikum prijalo s neskrývaným nadšením a vrelým aplauzom, pani Nataša s pokornou vďakou a uznaním vzdala poctu všetkým, ktorí sa ozaj v rekordne krátkom čase postarali o expozíciu jedinečnej výstavy. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že jej manžel Pavel by dozaista žiaril šťastím, ak by tu mohol byť vedno s nami. A tak mu všetko to, čo s dcérou v Bratislave na vernisáži zažili, určite doma v Novom Sade priblížia. Napokon, dcérka Pavla Popa po celý večer aj šikovne majstrovala so svojim smartfónom...

Bol to veľký večer veľkých majstrov. Je naozaj ojedinelým úkazom a zároveň aj zážitkom, ak dvadsaťdva apoštolov múz ojedinelým a bezprecedentne originálnym spôsobom sprítomňuje a zvýrazňuje v kontúrach ich presvedčivej tvorby v podobe nadčasových filozofických vnuknutí a posolstiev ďalší virtuóz štetca. Vďaka, Majster Pavel Pop!

Výstava diel Pavla Popa POCTA MAJSTRA MAJSTROM potrvá do 16. apríla 2019.

 

ĽUDO POMICHAL

 

Na titulnej fotografii:

Anna Chrťanová Leskovac (sprava), riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, moderátorka programu vernisáže Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vladimír Valentík, kurátor výstavy a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci vyprevadili do sveta umenia reprezentačnú monografiu PAVEL POP.

Na snímkach vo fotogalérii:

Okamihy z vernisáže výstavy Pavla Popa POCTA MAJSTRA MAJSTROM...

Na posledných štyroch fotografiách:

V ateliéri Pavla Popa.

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, a Anna Chrťanová Leskovac, riaditeľka ÚKVS, v spoločnosti Pavla Popa v jeho ateliéri.

Pavel Pop s manželkou Natašou a Annou Chrťanovou Leskovac počas prijatia našich krajanov na pôde Veľvyslanectva SR v Belehrade v decembri 2016.

FOTO: ĽUDO POMICHAL

Galéria

Počet zobrazení: 293x