Dolnozemské súznenia skrze knihu: etnológ Ladislav Lenovský a historik Miroslav Kmeť prezentovali v UK v Bratislave trvácne plody svojej výskumnej vášne

hlavná foto

Jesto ešte veľa toho, čo nebolo odhalené, objavené, preskúmané, doložené. V celom objeme neúnavného a najmä odborne systémového vedeckého bádania vypovedané, ohmatané, aj emóciami precítené. A ak máme na zreteli roviny slovenskej Dolnej zeme v priestranstvách súčasného Maďarska, Rumunska a Srbska, ale aj Chorvátska či Bulharska, aj prechodené. Pretože spomínané aspekty tvoria naozaj iba osnovu, bázu autormi - v našom prípade etnológmi či historikmi - nielen nastolené, ale poctivým prístupom rozvetvene preskúmané, zapísané, naskicované a v zrozumiteľne vystavanej príťažlivosti obratného jazyka i knižne prezentované, celý rozsah permanentne pulzujúcej živosti košatej tematiky minulosti, prítomnosti aj perspektív dolnozemských Slovákov ako nedeliteľnej súčasti jedinečnosti slovenskosti a jednotnosti slovenského národa vyznieva a pred poslucháčom či čitateľom vyvstáva vo svojej výnimočnosti ako originál. V prípade dvoch odborníkov - univerzitných pedagógov -  etnológa Ladislava Lenovského a historika Miroslava Kmeťa, tieto a im podobné prívlastky a šacovania vonkoncom nepôsobia nadnesene, fanfarónsky, oslavujúco.

Prečo, v akom kontexte a s akým dosahom sa presah ich odborných pohnútok prejavil vo fascinujúcu vášeň, s akou sa oddávajú nielen svojmu poslaniu sprístupniť nevyčerpateľnú a zajedno aj príbehovo i faktograficky skvostnú tému približujúcu v obrazoch troch storočí sťaby "dobrodružný údel", pričom však s Božou bázňou v precíznom usporiadaní životných kánonov nadovšetko určujúcich všednosť aj sviatočnosť dní dolnozemských Slovákov naprieč tromi stáročiami, sa v pondelok 29. apríla 2019 v prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave presvedčilo publikum, hostia, recenzenti diel a samotní autori v hutnej, inšpiratívnej a myšlienkami vyšperkovanej podvečernej dvojhodinovke, na ktorej v prítomnosti Jána Varša, predsedu ÚSŽZ, zaujala miesto aj Oľga Nachtmannová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Aby v samom závere mimoriadne hodnotného a aj poučného podujatia slovami moderátorky Miliny Sklabinskej z ÚSŽZ, jeden z organizátorov "dolnozemského pookriatia" - Pavel Hlásnik, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, v dvojjedinosti reprezentujúci aj Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku z Nadlaku, akoby symbolicky pozval prítomných k pokušeniu vzdať poctu okrem fortieľu a neutíchajúcej životaschopnosti aj gurmánskej vznešenosti, ktorou sa vo svojej svojráznosti slovenskí dolnozemci hrdo identifikujú a právom sa ňou pyšnia. Kým sa však polahoda paprikovej červene nadlackej klobásy príjemne rozplývala na jazyku,  nadovšetko a bez výnimky všetkých prítomných v tom najlepšom zasiahla v záplave myšlienok - hybných, súrodých, priezračných a usporiadaných ako ulice, dvory a domy, za ktorými hen, za horizonty dolnozemských chotárov slnečná červeň zachodí, náležitá, svieža a skrz-naskrz aj briskná múdrosť slova. A nielen iba preto, že aj ono bolo na počiatku, ba je aj podnes (s Bohom i bez Neho) všetkého, s čím súvisí znamenitosť Slovákov na Dolnej zemi.

Aj hostiteľka podujatia - generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice Silvia Stasselová - v prívete vyjadrila úprimnú radosť z toho, že vďaka podujatiam v spolupráci s ÚSŽZ sa na pôde Univerzitnej knižnice dostáva stále väčšej pozornosti našim krajanom. Samotné prezentácie knižnej kultúry Slovákov zo sveta (a to doslova veď  iba nedávno tu predstavil svoju ďalšiu dokumentárnu publikáciu Ondrej Mihaľ, Slovák z kanadského Toronta, inak rodák z dolnozemského Silbaša v srbskej Vojvodine) nielenže následne obohacujú fond knižnice, ale sa prelínajú aj s podnetnými výstavami výtvarných umelcov (naposledy koncom roku 2018 projekt "Tvár kontrastu" výtvarníkov - Slovákov z chorvátskeho Josipovca), čím sa publiku a návštevníkom v prestížnej univerzitnej inštitúcii v centre nášho hlavného mesta umocňuje význam a dosah slovenskej vydavateľskej činnosti i umelecko-kultúrnych aktivít rodiacich sa v slovenských prostrediach za hranicami Slovenska.

Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nadväzujúc na myšlienky S. Stasselovej, podčiarkol obojstranne ústretovú a prospešnú súčinnosť ÚSŽZ, významných kultúrnych inštitúcií krajanov, najmä z krajín Dolnej zeme (Srbsko, Rumunsko, Maďarsko a Chorvátsko) a Univerzitnej knižnice. Ruka v ruke s verejnými prezentáciami s účasťou špičkových odborníkov, v konkrétnom prípade z oblasti etnológie, historiografie a akademickej vzdelanosti, sa takto dostáva napríklad zadosť a zajedno aj pocty tvorivej práci odborníkov v oblasti vedy a výskumu viacrozmerného života a odkazu generácií Slovákov na Dolnej zemi. Vďaka úsiliu dolnozemských vydavateľstiev - tentoraz Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku z Nadlaku, sa hmatateľne zhodnocujú cenné poznatky z terénu z priestranstiev Dolnej zeme. A veruže, nie hocaké, pretože príkladné vzájomné pochopenie v mene spoločného "ťahu na bránu" a teda aj výsledného ovocia - a ním odborné publikácie špičkových etnológov zo Slovenska, ktorí vďaka náhodným osudom profesijných ciest, inokedy cielenému osobnému úsiliu s dolnozemskými prostrediami doslova zrástli, naozaj sú - priebežne podáva z prvej ruky iskrivé až írečité objavy. A vďaka ich vedeckému aj ľudského úsiliu spísaného v "oral-history" aj nevyčerpateľné hodnoverné a najmä autentické svedectvá a faktografiu nevyhnutné k poznaniu toho, ako sa "krúti zemeguľa slovenského sveta a našej slovenskosti".

Preto aj podľa slov J. Varša patrí vďaka takýmto a podobným počinom, ktoré ÚSŽZ mieni naďalej podporovať - a to nielen vo vzťahu zachovania kultúrneho a duchovného dedičstva v bohatstve odkazov Slovákov z Dolnej zeme, ale aj smerom k prehĺbeniu poznania skrze vedecký výskum Slovákov v iných častiach Európy a zámorí. Tak, aby si poznatky o prínose našich krajanov pre celú slovenskú národnú históriu, ekonomiku a hospodárstvo, kultúru, vzdelanosť a duchovno osvojil čo najširší záber záujemcov priamo na Slovensku. Je to jeden zo spôsobov ako upevňovať slovenskosť doma i vo svete a spoločne s ním aj slovenskú sebareflexiu a národné povedomie.

Samotnú prezentáciu diel oboch významných etnológov uviedol Pavel Hlásnik s tým, že Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku v priebehu 25 rokov zaznamenala v edičnej činnosti už viac ako 400 knižných titulov, pričom okrem beletrie, prozaických diel, poviedkovej spisby, básnických diel či príbehovej dokumentaristiky dolnozemských autorov, sa vydavateľstvo profiluje aj smerom k podpore vedeckého výskumu - či už z pohľadu etnológie, etnografie, sociologicko-jazykového bádania a ďalších oblastí a disciplín.

To sa už zraky prítomného publika, v radoch ktorého nechýbali známe tváre podobných etnologicko-literárnych pookriatí (spisovatelia Miroslav Demák a Miroslav Bielik, pedagógovia z krajanských prostredí Samuel Jovankovič a Štefan Zelenák, krajanskí aktivisti, publicisti i zástupcovia médií na Slovensku) upriamili na hlavných protagonistov - etnológa Ladislava Lenovského z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a historika Miroslava Kmeťa z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ako aj oboch recenzentov ich trojzväzkových publikácií - kulturológa a estetika Michala Babiaka a etnológa Jána Botíka. Obaja pedagógovia a vedci - pričom neskonalí znalci dolnozemského života v kontexte všetkých historicko-spoločenských i sociálno-kultúrnych reálií, sa fundovaným spôsobom zhostili hodnotiacich aspektov predmetných publikácií. Michal Babiak s už tradičným myšlienkovým obohatením svojho traktátu - eseje prezentoval aj dolnozemsko-filozofickú úvahu o nadčasovom pretrvávaní, zotrvávaní a potenciálnom prežití fenoménu menom slovenská Dolná zem, kým Ján Botík okrem svojho empiricko-odborného pohľadu na tvorivý vedecký prístup a profesionálne uchopenie témy obomi autormi, zvýraznil skutočnosť, že tak Ladislav Lenovský ako aj Miroslav Kmeť vniesli svoje originálne pohľady a doteraz neodhalené objavy a poznatky aj vďaka tomu, že ani jeden z nich nie sú pokrvne spätí s Dolnou zemou - totiž ani jeden z nich nemal predkov či rodinných príslušníkov pochádzajúcich z tejto dôležitej pre Slovensko a Slovákov  autochtónnej oblasti mimo hraníc našej materskej krajiny. A preto k svojmu výskumu a práci na publikáciách pristupovali nepredpojato a v tom najlepšom neovplyvnení fabuláciou neraz vyšperkovaných príbehov a reprodukovaných udalostí, ktorá je tak príjemne a neodňateľne zažitá práve v "ústnych a zážitkových rodových kronikách" vari všetkých dolnozemských Slovákov, ako aj ich potomkov - a to bez rozdielu či žijú na rovinách Dolnej zeme alebo na Slovensku.

Už len pripomeniem, že v rámci programu prezentácie slovenského vydavateľstva v Rumunsku pozornosť v Univerzitnej knižnici patrila titulom, ktoré sú zamerané na život presídlencov z Dolnej zeme z edície Knižnica Dolnozemského Slováka. Prítomnému publiku autori a recenzenti predstavili Krátke dejiny dolnozemských Slovákov (I. zväzok z roku 2012, II. zväzok  z roku 2017 a III. zväzok z roku 2018) autora doc. PaedDr. Miroslava Kmeťa, PhD. Prvý zväzok monografie približuje dejiny komunít dolnozemských Slovákov v časovom rozmedzí od konca 17. storočia po koniec 2. svetovej vojny, druhý zväzok obsahuje prehľad dejín dolnozemských Slovákov v období rokov 1945 - 1948/1949 a tretí zväzok spracúva jednotlivé ročníky až po rok 1990. Ďalšia publikácia, ktorá bola predstavená je z pera prof. doc. PhDr. Ladislava Lenovského, PhD. a má názov Naši vo svete – Slováci južne od hraníc Slovenska (I. zväzok z roku 2016, II. zväzok z roku 2017 a III. zväzok z roku 2018). Ide o súbor vzdelávacích textov, teda učebné pomôcky, ktoré sa zaoberajú problematikou identity a súčasného stavu slovenských dolnozemských komunít.

Vďaka všetkým účastníkom, hosťom ako aj organizátorom za príjemne a užitočne prežitý podvečer!

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

 

Na titulnej fotografii:

Časť aktérov podnetného vedecko-literárneho podvečera v Univerzitnej knižnici v Bratislave (zľava): Michal Babiak, Ladislav Lenovský a Pavel Hlásnik.

 

Galéria

Počet zobrazení: 265x