Sme jedna rodina: kultúrne pookriatie s krajanmi na Hlavnom námestí v Bratislave

hlavná foto

Už v roku 2016 počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov, ktorý sa vtedy niesol v znamení 10. výročia vzniku a činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa krajania prezentovali po prvý raz v hlavnom meste Slovenska na jeho Hlavnom námestí programom v rámci každoročného Kultúrneho leta a hradných slávností Bratislava. V tomto roku v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom ÚSŽZ opäť, už po štvrtý raz, pozýval v piatok 5. júla 2019 na večerné vystúpenie folklórnych, tanečných, hudobných, speváckych a ďalších telies, ako aj sólistov z radov našich krajanov.

Bratislavčanom  a návštevníkom nášho hlavného mesta - aj z radov Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj početným turistom, hudobníci, speváci a tanečníci z krajanských komunít troch kontinentov (!) predstavili v dramaturgicky pôsobivej kompozícii (v réžii Martina Urbana, scenár Katarína Mosnáková Bagľašová, dvojhodinový program moderoval Peter Cítenyi) kumšt krajanov zo siedmich štátov. Pred mimoriadne hojnou návštevou viac ako 500 divákov sa v úvode kultúrneho krajanského večera, ktorý spestrila aj predajná výstava výtvarných diel a umeleckých artefaktov z ateliérov výnimočných maliarov - predstaviteľov jedinečnej insity vojvodinských Slovákov z Kovačice a Padiny, účastníkom, hosťom a návštevníkom prihovoril Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V programe Sme jedna rodina vystúpili od 19. hodiny na Hlavnom námestí Bratislavy krajanské súbory a jednotlivci: FS Liptár z Austrálie, FK Fogáš z Českej republiky, Štúdio Fénix z Čiernej Hory, SKUS Fraňo Strapač z Chorvátska, Komorný zbor Zvony a insitní umelci zo Srbska, FS Naša fajta z Ukrajiny a DFS Šarišan z USA.

 

X                                    X                                   X

 

Skladbou Eugena Suchoňa Aká si mi krásna v interpretácii Komorného zboru Zvony zo Selenče, z prostredia vojvodinských Slovákov zo Srbska, sa po 19. hodine na Hlavnom námestí hlavného mesta všetkých Slovákov odvinul v piatok 5. júla bezmála dvojhodinový program k Pamätnému dňu Slovákov žijúcich v zahraničí pod názvom Sme jedna rodina. Početní diváci z Bratislavy i  Slovenska, krajanských komunít, ale aj príležitostní návštevníci podujatia z radov zahraničných turistov, potleskom pozdravili Slovákov z Ukrajiny, Čiernej Hory, Česka, Chorvátska, Srbska, USA aj z ďalekej Austrálie. Moderátor programu zdôraznil hrdosť na bohatstvo ľudovej tvorby našich krajanov, na ktoré sú s právom hrdí a ktoré neraz ospievajú v krásnych originálnych slovenských skladbách.

Tie však už vznikajú v nových domovoch a často ich tu na Slovensku ani nepoznáme. Jednou z nich je aj skladba Poklad Juraja Súdiho, dirigenta Komorného zboru Zvony zo Selenče a známej hudobnej osobnosti vojvodinských Slovákov, ktorú si diváci aj vypočuli. Komorný zbor Zvony vznikol v roku 1993 v Selenči v Srbsku a patrí medzi uznávané zbory vo Vojvodine. Svedčia o tom jeho početné ocenenia, bohatý repertoár a bezmála 600 koncertov, ktoré absolvoval počas 25-ročnej existencie.

Do Selenče sa Slováci sťahovali od roku 1758. Odtiaľ však boli aj sekundárne migrácie, okrem iného v polovici minulého storočia aj do Austrálie. V novom domove, v austrálskom Melbourne, si Selenčania spolu s ostatnými Slovákmi zo štátov bývalej Juhoslávie založili v roku 1966 Slovenský spolok Ľudovíta Štúra. Do jeho činnosti sa pridali aj ďalší Slováci, ktorí sa do Austrálie sťahovali a ktorí cítili potrebu sa stretávať  v Slovenskom dome a zachovávať si jazyk, tradície a kultúru. Z tohto spolku, ktorý v Austrálii zastrešuje skutočne bohatú ochotnícku činnosť od najmladších až po seniorov, do Bratislavy prišiel mládežnícky Slovenský súbor Liptár.

V prvej časti programu sa predstavil so svadbou zo Selenče pod názvom Ta dala mamka, ta dala dcéru. Choreografia Dany Sľúkovej a hudobné spracovanie Benjamina Pešku ponúkli pestrú fresku viacerých vrstiev hudobno-tanečných štýlov, od archaických typov piesní, cez novouhorské čardáše, až k rýchlym tancom starej vrstvy. Zaujímavá je ornamentika v speve, svadobný kyjačkový tanec, ale aj honosnosť krojov novšej vrstvy, vyslovene originálov donesených z Dolnej zeme do Austrálie a udržovaných ako klenoty. Medzi nimi sú aj originálne mladuchine vence donesené priamo zo Selenče v roku 1992.

Spoza Atlantiku sa divákom v Bratislave predstavil Detský folklórny súbor Šarišan priamo zo Spojených štátov amerických. Súbor vznikol v roku 1994 v Detroite a jeho členovia sú deti školského veku združené pri farnosti Sv. Cyrila a Metoda v Sterling Heights, Michigan. Na Slovensko - do Bratislavy a následnej aj na Podpolianske folklórne slávnosti v Detve s nimi prišla i vedúca Daniela Grisáková, ktorá vyjadrila úprimnú radosť z každého dotyku krajanov z USA so Slovenskom.

O tom, že sú všetci folkloristi jedna veľká rodina svedčil nielen obsahový námet, samotný názov, ako aj dramaturgia programu, ale aj Folklórny súbor Naša fajta z dedinky Storožnica na Ukrajine. V miestnom nárečí totiž fajta znamená „rodina“. Takýto názov súboru si jeho členovia zvolili v roku 2007, keď súbor vznikol. Umeleckou vedúcu a choreografkou súboru je Miroslava Ograzanska. Vo svojom repertoári majú takmer 40 tancov zo Zakarpatského regiónu, z celej Ukrajiny, Maďarska a hlavne zo Slovenska, keďže sa vo svojej dedinke Storožnica snažia zachovávať tradície svojich praotcov – Slovákov. V Bratislave dostala na pódiu Hlavného námestie slovo Darinka Haborová,  ktorá úprimne načrtla, ako vyzerajú nácviky súboru, ktorý sa cíti ako jedna rodina...

To už prišiel čas tanečnej skupiny Fénix z Čiernej Hory, ktorá sa venuje prevažne džez-baletu. Skupina pôsobí 10 rokov a za ten čas sa predstavila v početných krajinách, ako sú Taliansko, Chorvátsko, Rumunsko, Grécko, Bulharsko, Macedónsko a Srbsko. S potešením sme prijali informáciu, že sú na Slovensku po prvýkrát, čo vyjadrila aj vedúca Fénixu Olivera Pustinjak.

Vo svete údajne žije okolo 1,5 miliónov Slovákov, pričom v Európe je ich najviac v Českej republike. Hlavné námestie očaril Folklórny klub Fogáš z Ostravy. Súbor bol založený v roku 2010 zo skúsených tanečníkov, muzikantov a spevákov, ktorí  už predtým pôsobili v známych folklórnych telesách na Morave a v Sliezsku. Ich bohatý repertoár tvoria tance Moravy, Maďarska, Rumunska a, samozrejme, z rôznych regiónov Slovenska.

To už sa v zákulisí chystali v prezentovať komunitu Slovákov z Chorvátska folkloristi zo Slavónie. Do našického kraja Chorvátska sa Slováci nasťahovali pred 140 rokmi. Našli si tu novú vlasť, založili osadu – Markovec Našický a vtkali časť svojej kultúrnej tradície do života tejto multietnickej časti Slavónie.

 Žiaľbohu, prítomnosť Slovákov a ich prínos k chorvátskej kultúre, dejinám hospodárstvu zostal neoprávnene dlho mimo záujmu odbornej a vedeckej verejnosti. V snahe tieto nedostatky odstrániť sa začali v 70. rokoch minulého storočia zakladať slovenské ustanovizne a spolky. Medzi nimi v roku 1979 aj Slovenský kultúrno-umelecký spolok Fraňo Strapač, ktorého činnosť predstavila umelecká vedúca súboru Tatjanu Seničanin.

To už sa pýtal čas na vhodný umelecký predel. Obstarali ho reprezentanti výtvarného naivného umenia z prostredia Slovákov v Srbsku. Z Mekky svetového insitného umenia – Kovačice, piati poprední umelci svojimi dielami totiž v sviatočný deň zahraničných Slovákov skrášlili bratislavské Hlavné námestie. Akiste mnohým návštevníkom neunikla široká banátska rovina a pestrý kolorit malieb Jána Žolnaja, idylický kovačický ambient Pavla Cicku, sovy, slnečnice a rozprávkové postavičky Márie Hlavatej, najmä však typické pestrofarebné kohúty Pavla Hajka. Niektorí si domov možno odniesli aj kúsok obrazu na ruke vo forme maľovaného ornamentu na koži, ktorú s láskou vykreslila Zuzana Vereská. Vskutku, insitní umelci z Kovačice, kde by sa len neobjavili, zanechávajú nielen pamäť svojich obrazov, ale aj úprimnosť rozprávaní....

To už si niektorí z folkloristov s gurážou dávali na pódiu repete. Aj súbor Liptár z Melbournu, ktorý pridal tance z Horehronia, no ešte predtým sa všetkým prihovorila vedúca Dana Sľúková, ktorá čo-to rozpovedala o rozmanitosti aktivít, ktorými krajania v austrálskej Viktórii prispievajú do vienka slovenskosti vo svete. FK Fogáš zasa viac priblížil jeho vedúci Ivan Capulič.  Nielen on, ale všetci účastníci nádherného bratislavského letného večera, tvrdili unisono, v čom tkvie čaro ich folkloristického, umeleckého aj ľudského prepojenia. "Sme jedna rodina. Puto, ktoré nás spája nie je v krvi, ale v spoločnom cieli, spoločných záľubách a pocitoch...."

To všetko a aj kúštik viac nám ukázali krajania roztrúsení po rôznych kútoch sveta. Krajania, ktorí aj keď opustili Slovensko, na neho predsa nezabúdajú a s láskou si ho pestujú v piesňach, tancoch, jazyku a umení... Tak ako sa vyznali v záverečnej piesni programu skomponovanou Jánom Nosáľom zo Selenče. Slová a melódia Materskej krajiny akiste ešte nadlho zvučali mnohým, ktorých koncert ovlažil duchom slovenskosti, v ušiach.

Do videnia o rok, priatelia!

 

FOTO: ĽUDO POMICHAL

Galéria

Počet zobrazení: 365x