Gymnázium v Békešskej Čabe 70: Pec ako symbol návratu k hodnotám i pocty predkom

hlavná foto

Nie je nič lepšie ako si vracať pamäť predkov skrze predmety každodennej potreby, ktoré sa stali hodnotovou súčasťou kultúry života v konkrétnom priestore a v konkrétnej komunite. Ak je reč o dolnozemských Slovákoch, potom by tieto predmety, zariadenia, náradia a náčinia vydali spolu s príbehmi, ktoré sa k nim viažu, vskutku na encyklopedické dielo. Nepochybujem, že na vlastnej koži (teda z rodinných pút so slovenskou Dolnou zemou v Maďarsku) poznajúc detailné rozprávania o dennodennom živote dolnozemcov, keďže zmysel pre faktografiu pretkanú emotívnym "vyšívaním" je pre nich - nech by boli z vojvodinského Petrovca, rumunského Nadlaku či Slovenského Komlóša, presunúc sa po dolnozemskej "slovenskej osi" do Maďarska - viac ako príznačná, by si takto sprítomňovaná dokumentárna nostalgia vyžiadala aspoň štyri zväzky. Len aby bolo všetko "na poriadku", pretože na Dolnej zemi sa vždy ľpelo hoci na tom, že s pomocou Božou sa, ctiac si múdrosť prísloví a porekadiel, život vytváral  a harmonizoval so štyrmi ročnými obdobiami.

Niet pochýb, že mali viacero spoločných menovateľov, symbolov. Každodenný chlieb - rovnako ako v evanjelických rodinách i Tranoscius, bol takpovediac na piedestáli. Poctivo dorobený a preto uctievaný. Starostlivo uložený a ochraňovaný, rovnako ako pec, v ktorej zavčas rána, kým ešte kohút neodkikiríkal nový deň, voňavý a hebký, vláčny chlebík do vysoka narástol do chrumkavej dokonalosti. Nuž a práve tradičná dolnozemská pec si zaslúžila poctu, aby okrášlila areál Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe v roku 70. výročia vzniku tejto významnej vzdelávacej inštitúcie.

Atila Rusnák, redaktor Ľudových novín - týždenníka Slovákov v Maďarsku, a zároveň aj pedagóg, vie citlivo odlíšiť, ako hmatateľné návraty a pripomienky slúžiace k poznaniu a zajedno aj povzbudzujúce k nezabúdaniu na všetko, čo sme po slovenských predkoch v Maďarsku nielenže zdedili, ale najmä dostali do našej duchovnej výbavy, dokážu ovlažiť myseľ, nabudiť želanie mladej generácie prirovnať sa starým materiam či prastarým otcom. A tak aj preto v prvom novembrovom čísle Ľudových novín (k čitateľom sa dostávajú v Maďarsku 7. novembra) slovom i obrazom vo svojej reportáži približuje okamihy, ktoré sa svojou nevšednosťou vymykajú z plynutia všedných dní.

Ako avizuje Atila Rusnák na portáli týždenníka ĽUDOVÉ NOVINY-  luno.hu, "piatok 11. októbra bol v tomto roku 70-ročnom Slovenskom gymnáziu, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe z mnohých aspektov významný. Séria podujatí sa začala v aule inštitúcie, kde sa konala vernisáž inštalácie na paneloch Petra Ondruša z Kanady o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a pokračovala odovzdaním pece.

Séria podujatí čabianskej slovenskej pedagogickej ustanovizne pokračovala odovzdávaním Ceny Samuela Tešedíka a metodickým dňom pre učiteľov. Stretnutie slovenských dolnozemských pedagógov finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku a Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba."

Žiada sa hneď na tomto mieste dodať i oceniť. Myšlienku, motív prečo vdýchnuť pripomienku pece (veď odjakživa na Dolnej zemi je aj symbolom celistvosti a súdržnosti rodu a tepla rodiny v jej generačných pokračovaniach) práve pri takom znamenitom pre Čabänov výročí (ale pre celú Dolnú zem v Maďarsku, keďže značné množstvo inteligencie získavalo ostrohy slovenskosti práve v tunajšom slovenskom gymnáziu!).

Uznanie "vidieť za horizont všednosti, aby sa z jej zdanlivej monotónnosti vyjavila sviatočná jedinečnosť" patrí za tento počin nepochybne riaditeľke slovenskej školy v Békešskej Čabe Edite Pečeňovej, ktorá aj týmto svojím pedagogicko-ľudským prejavom a aj národoveckým príspevkom k svojej slovenskej postati i vrúcnemu vzťahu k svojim slovenským predkom, ukazuje cestu aj príklad, že čo by aj driemajúcu slovenskosť v najmladších generáciách Slovače v Maďarsku stojí za to - parafrázujúc "baťka" Mináča - rozdúchať hoci v pahrebe školskej pece!  

Na slávnosti "krstu pece" v areáli čabianskej slovenskej školy v rámci Stretnutia slovenských dolnozemských pedagógov a slávnostného vyhlásenia Ceny Samuela Tešedíka za rok 2019 sa zúčastnili o. i. Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Emil Kuchár, generálny konzul SR v Békešskej Čabe a domáca hostiteľka - Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe.

 

ĽUDO POMICHAL

Foto: ATILA RUSNÁK - Ľudové noviny

 

Galéria

Počet zobrazení: 129x