Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku oslávila v Nadlaku 25.výročie svojho založenia

hlavná foto

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK) so sídlom v Nadlaku,  Rumunsko, zorganizovala v sobotu 14. decembra 2019 oslavu 25. výročia svojho založenia. Oslava sa niesla v duchu pripomenutia si významu a výsledkom práce spoločnosti za uplynulých 25 rokov činnosti a jej významu pre zachovanie a rozvoj slovenskej kultúry a jazyka na Dolnej zemi.

Spoločnosť združuje literárne činných príslušníkov slovenskej menšiny v Rumunsku. Vznikla v roku 1994 právnym osamostatnením sa od Spolku Ivana Krasku (ktorý vznikol v roku 1976, vtedy pomenovaný ako Literárny krúžok Ivana Krasku). Sídlom spoločnosti je mesto Nadlak. Poslaním KVSIK je najmä vydavateľská činnosť, organizácia odborných seminárov, školení, taktiež kultúrno–poradenská, vedecko-výskumná a klubová činnosť a stretnutia literárne aktívnych členov. V rámci vydavateľskej činnosti sa zameriava na pôvodnú beletristickú tvorbu rumunských Slovákov, odborné monografie a zborníky zaoberajúce sa slovenskou a českou menšinou. Taktiež vydáva rôzne preklady rumunských autorov do slovenčiny a naopak preklady slovenských a českých autorov do rumunčiny. Okrem toho vydáva aj slovenských autorov zo Srbska, Maďarska a Slovenska. O význame KVSIK svedčí aj fakt, že členovia spoločnosti sú držiteľmi viacerých významných ocenení Zväzu rumunských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov.

Hlavný príhovor na oslave predniesol doterajší predseda spoločnosti a od 14. decembra 2019 čestný predseda spoločnosti Ivan Miroslav Ambruš. Spoločnosť si totiž ešte pred oslavou zvolila novú predsedníčku Ľudmilu Šomrákovú a I. M. Ambruša zvolila za čestného predsedu spoločnosti. Podpredsedníčkou spoločnosti je Bianca Unc, tajomníkom Pavel Hlásnik a členkami predsedníctva Anna Rău Lehotská a Anna Karolína Zimbran.

Tajomník KVSIK Pavel Hlásnik vystúpil s príhovorom venovanom spolupráci spoločnosti s inými subjektmi z akademického prostredia a zo slovenského sveta. Podčiarkol význam zmlúv o spolupráci, ktoré spoločnosť podpísala s Filozofickou fakultou UMB v B.Bystrici, s Filozofickou fakultou Univerzity Sv.Cyrila a Metoda v Trnave a so Štátnou vedeckou knižnicou v B.Bystrici.

Na oslavách sa zúčastnili okrem domácich aj hostia zo zahraničia, a to konkrétne zástupcovia partnerských organizácií a osobnosti z Dolnej zeme a zo Slovenska. Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku ocenila spoluprácu s partnerskými organizáciami, ako aj s individuálnymi osobnosťami udelením a odovzdaním Pamätného listu.

Za ÚSŽZ vystúpil jeho podpredseda Peter Prochácka, ktorý odovzdal spoločnosti Pamätnú medailu, ktorú jej udelil predseda ÚSŽZ Ján Varšo za zásluhy o upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v Rumunsku, za jej činnosť a angažovanosť vo zveľaďovaní ich vzdelanostného a kultúrno-duchovného života, posilňovaní ich spolupatričnosti a rozvíjanie slovensko-rumunských vzťahov.    

Oslava 25. výročia založenia Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku bola sprevádzaná bohatým kultúrnym programom, v ktorom odzneli piesne s vianočnou tematikou a básne z tvorby Ivana Ambruša.

 

Príhovor Ivana Miroslava Ambruša

uvádzame v plnom znení

Tie isté záujmy a lákadlá združujú ľudí. Tak sa stalo aj v prípade nadlackých záujemcov o literatúru, ktorí si založili literárny krúžok pri mestskej knižnici. Ako čisto slovenský začal fungovať koncom roku 1976. Členovia krúžku sa stretávali raz mesačne, keď si čítali svoje literárne výplody, navzájom sa oboznamovali s novými literárnymi tendenciami, zaznamenávali novosti, ktoré sa zjavili na literárnej pôde tak na Slovensku, ako aj v Rumunsku a hádam najdôležitejšie je, že hľadali v ich prečítanej tvorbe pozitíva a negatíva. Nikdy to neboli len zdvorilostné stretnutia, ale naozaj pracovné . Tak sa vlastne začala rodiť novodobá slovenská literatúra v Rumunsku. Členovia krúžku začali posielať svoju tvorbu do slovenských časopisov na Slovensko, do bývalej Juhoslávie a Maďarska a, na naše prekvapenie, mnohé zo zaslaných materiálov boli aj uverejnené. Tu sa ale zrodila dilema, ako osloviť čitateľské publikum z Rumunska a oboznámiť ho s našou tvorbou. A tak sme začali prekladať našu tvorbu do rumunčiny a publikovať ju v domácich literárnych časopisoch. Tak sme sa skutočne narodili a tak sa narodil aj neskôr zaznamenaný nadlacký fenomén.

Krátko po založení krúžku sme ho pokrstili menom slovenského básnika Ivana Krasku, ktorý študoval v Rumunsku, prekladal z tvorby Mihaia Eminesca, takže sme jeho meno považovali za najvhodnejšie, lebo spája slovenskú a rumunskú literatúru. Významným momentom bolo vydanie antológie Variácie vo vydavateľstve Kriterion v roku 1978. Celkovo bolo vydaných 12 zväzkov a potom už v Nadlaku ešte dva, takže celkovo ich bolo 14. Aj dnes sme názoru, že práve Variácie boli odrazovým mostíkom pre afirmáciu viacerých slovenských spisovateľov v Rumunsku, ktorí neskôr vydali aj samostatné knihy.

Aj pre slovenskú literatúru v Rumunsku rok 1989 bol rokom veľkých zmien. Na začiatku roka 1990, z iniciatívy viacerých nadšencov sme si založili Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, ako strešnú organizáciu našich národností, ktorá mala hájiť naše záujmy v nových podmienkach rodiacej sa demokracie. Onedlho sme si založili aj tlačový orgán zväzu, časopis Naše snahy.

Pretože pôsobnosť zväzu bola veľmi široká, kraskovci sa rozhodli premenovať Spolok na Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku, vypracovali jej stanovy a zaregistrovali spoločnosť na súde, ktorá sa stala právnickou osobou, rozhodnutím Súdu v Arade zo dňa 17. novembra 1994. Začiatkom roka 1995 spoločnosť si založila vlastné vydavateľstvo, ustálila výskumný program v oblasti prehodnocovania a zviditeľňovania našich dejín, nášho kultúrneho dedičstva, ale i v oblasti bibliografie, dialektológie a demografie. Kapitálnym dielom tohto obdobia boli práce na Atlase ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku a jeho vydanie po trojročnom výskume v spolupráci s Etnologickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Pozoruhodná publikácia je aj Pamätnica. 50 rokov slovenského stredného školstva v Rumunsku. 

Spomedzi iných aktivít tu spomenieme tematické výstavy ľudovej kultúry zorganizované spoločnosťou, Nástenné výšivky a ľudové košikárstvo, Konope, konope...(o spracovaní konôp) a Slovenské farbiarstvo a hrnčiarstvo v Nadlaku. Taktiež zaznamenávame tvorivé tábory, na ktorých sa zúčastnili akademickí maliari a spisovatelia z Rumunska, Juhoslávie a Maďarska.

Pripomenieme aj medzinárodnú konferenciu venovanú dvojstému výročiu príchodu Slovákov do Nadlaku, ktorú usporiadala Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v dňoch 22. – 24. novembra 2002 v Nadlaku.

Z tejto konferencie bol vydaný v našom vydavateľstve zborník 200 rokov života Slovákov v Nadlaku.

Katalyzátorom a hnacím motorom všetkých podujatí bol Ondrej Štefanko, ktorý spĺňal úlohu predsedu KVSIK-u a riaditeľa vydavateľstva. Jeho iniciatíva bola aj založenie publikácie dvojjazyčného slovensko-rumunského časopisu pre kultúrny dialóg Rovnobežné zrkadlá – Oglinzi paralele, ktorého prvé číslo vyšlo v januári 1996. Tento jedinečný zjav na literárnom poli v Rumunsku bol prijatý s nadšením, veď dovtedy niečo podobné nepublikoval nikto v Rumunsku. Všetky čísla nového časopisu boli povšimnuté a kladne hodnotené v literárnych časopisoch v Rumunsku a niektoré aj na Slovensku. Časopis sa stal mostom medzi slovenskou a rumunskou literatúrou, po ktorom prešli stovky literátov vďaka prekladom publikovaných na jeho stránkach. Nanešťastie po odchode Ondreja Štefanka do večnosti tento časopis zanikol v roku 2008. Iný dôležitý moment v živote kraskovcov je obnovenie Dolnozemského Slováka, myšlienka s ktorou prišiel Miroslav Demák, už na prvom stretnutí predstaviteľov Slovákov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska v Békešskej Čabe roku 1990. Ideu sa nám podarilo zhmotniť v roku 1996, keď vyšlo prvé číslo Dolnozemského Slováka, ktorého redakcia bola v Nadlaku a šéfredaktorom bol Ondrej Štefanko.

Absolútnou prioritou pre Štefanka v rámci aktivít KVSIK-u bolo vydávanie kníh, lebo podľa jeho vízie, bezpečne to, čo po kraskovcoch zostane, budú knihy. Práve preto vo Vydavateľstve Ivan Krasko sa publikovali literárne plody členov nadlackého fenoménu, ale aj preklady zo slovenskej literatúry do rumunčiny a naopak. Publikované boli aj knihy zamerané na bibliografie, lingvistiku, dialektológiu, jazykovú kultúru, etnológiu, folklór, demografiu, školstvo a naše dejiny.

Osobitná pozornosť bola venovaná spolupráci so Slovákmi z Maďarska, Juhoslávie/Srbska, ale aj materskej krajiny. Určite Dolná zem znovu ožila aj vďaka spoločným akciám a partnerstvu, ktoré navrhli a realizovali členovia KVSIK-u. Musíme tu ale zdôrazniť našu súčinnosť s Domom zahraničných Slovákov, ktorý pod vedením Márie Kataríny Hrkľovej usporiadal každoročne viacero stretnutí, na ktorých bola prezentovaná tvorba slovenských spisovateľov z Rumunska za prítomnosti autorov. Nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že vtedy v Nadlaku boli už šiesti členovia Zväzu spisovateľov v Rumunsku, takže nadlacký fenomén mal už plnohodnotné opodstatnenie, veď ani jedno tak malé mestečko nemalo toľkých uznaných spisovateľov. O kvalite našej literárnej tvorby hovoria aj početné získané ceny, ktorými boli ovenčení literáti Zväzom spisovateľov v Rumunsku alebo jeho filiálkou v Arade.

Zdalo sa, že v rámci Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku všetko funguje dobre, keď nečakane prišiel čierny február roku 2008, keď v priebehu jedného týždňa nás navždy opustili Adam Suchánsky a Ondrej Štefanko. Stratili sme významného básnika a publicistu a potom smerodajnú osobnosť a lídra  nášho spoločenského a kultúrneho života. Mnohí boli presvedčení, že po tomto otrase nasleduje úpadok a všetko sa zrúti. Táto prognóza sa len čiastočne splnila. Museli sme si zvoliť nové vedenie spoločnosti a vypracovať budúcu stratégiu adekvátnu pre jestvujúci stav. Cítili sme, že jedna z našich priorít musí byť uznanie zázrakov, ktoré dokázal uskutočniť Ondrej Štefanko. Preto sa novozvolené vedenie Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku rozhodlo založiť v súčinnosti so Svetovým združením Slovákov v zahraničí Cenu Ondreja Štefanka. Vypracovali sme štatút Ceny, podľa ktorého sa cena udeľuje každoročne v dvoch kategóriách a to: za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v zahraničnom svete a za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. Doteraz Cena bola udelená 11-krát a boli ňou poctené osobnosti slovenského sveta zo Srbska, Maďarska, Slovenska, Rumunska, Nemecka a USA. Pretože len udeľovanie Ceny, hoci významné, sa nám zdalo byť veľmi náročné pre príchod hostí zo zahraničia, napojili sme na túto slávnosť aj medzinárodnú konferenciu, zameranú na dolnozemskú problematiku. Z týchto stretnutí Vydavateľstvo Ivan Krasko v Nadlaku vydáva zborník, takže každé toto stretnutie obohacuje naše poznanie a prikladá nové napísané strany do našich dejín.

Sme presvedčení, že práve tieto konferencie boli jedným z impulzov, ktorý prispel k vzrastajúcemu záujmu bádateľov o žitie a bytie dolnozemských Slovákov. Možno sa práve v Nadlaku zrodila myšlienka Ladislavovi Lenovskému napísať trojzväzkovú štúdiu Naší vo svete – Slováci južne od hraníc Slovenska, Miroslavovi Kmeťovi, taktiež trojzväzkové upozornenia na Krátke dejiny dolnozemských Slovákov a určite Patrikovi Šenkárovi, ktorý prehodnotil v troch knihách celú básnickú a prozaickú tvorbu slovenských spisovateľov a tvorcov z Rumunska. A ešte jedna zaujímavá poznámka. Michal Babiak vydal väčšinu svojich kníh práve v našom vydavateľstve. Taktiež  v ňom uzreli svetlo sveta tituly uznávaných odborníkov akademického sveta, vedcov a bádateľov v rôznych oblastiach, z ktorých spomenieme ešte len niekoľko mien: Ján Botík, Jaroslav Čukan a kolektív pracovníkov z UKF v Nitre, Michal Harpáň. Dagmar Mária Anoca, Samuel Jovankovič, Alžbeta Uhrinová, Mária Žiláková, Katarína Maružová Šebová a mnohí iní. 

Nezanikla ani vydavateľská činnosť. Hoci publikovaných titulov je menej a prekladá sa veľmi málo, každoročne dokážeme uverejniť niekoľko nových kníh. V našom vydavateľstve debutovali aj nové mená slovenských spisovateľov v Rumunsku, ktoré tu bezpodmienečne spomenieme: Daniel Rău Lehotský, Anna Kalianková, Jarmila Nacuová, Anna Chișa, Anka Hekkelová a Mária Spurigánová. K týmto pridáme aj  Juraja Dušana Vanku, ktorý síce nie je spisovateľom,  ale uverejnil v našom vydavateľstve obsiahlu štúdiu Slovenskí evanjelici v Rumunsku v 20. storočí. V tomto kontexte chceme pripomenúť, že hoci traja členovia Zväzu spisovateľov v Rumunsku nás opustili, aj vďaka publikovaným knihám vo Vydavateľstve Ivan Krasko v Nadlaku. boli prijatí do zväzu ešte štyria, takže dnes máme siedmych členoch našej spoločnosti v spisovateľskej obci v Rumunsku.

Produkcia vydavateľstva bola prezentovaná v Bratislave, Nitre, Trnave a v Banskej Bystrici, ale za najdôležitejší spôsob jej poznania je účasť na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave, kde práve Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku je od r. 2012 gestorom spoločného dolnozemského stánku Slovenskí vydavatelia zo zahraničia. Takýto spôsob predstavenia našej knižnej úrody v materskej krajine považujeme za najúčinnejší. 

Pre nás je dôležitou skutočnosťou, že aj napriek finančným nedostatkom prežil aj spoločný časopis Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku Dolnozemský Slovák a vydávajú sa aj knižné prílohy časopisu.

Zástupcovia Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku sa každoročne spolupodieľajú na vypracúvaní spoločných projektov na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o čom podpisujú dohodu s organizáciami Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. KVSIK tradične zabezpečuje koordináciu projektov akým je Cena Ondreja Štefanka a sprievodná medzinárodná konferencia, Časopis Dolnozemský Slovák a účasť slovenských dolnozemských vydavateľstiev na knižnom veľtrhu Bibliotéka.

Naša spoločnosť excelentne spolupracuje s DZSČR a miestnou organizáciou zväzu. V réžii týchto organizácii sa na centrálnom sídle DZSČR a KVSIK usporiadali výstavy obrazov, fotografií, kraslíc a jarných výzdob ako aj predvianočných medovníkov atď. Pri tomto bilancovaní spomenieme výstavu, ktorú usporiadali Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku, Demokraticky zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Slovenské národné múzeum v Martine pod titulom Slováci v Rumunsku. Vernisáž expozície sa uskutočnila 28. apríla 2016 a mala cieľ predstaviť Slovákov v Rumunsku prostredníctvom máp, textov, bohatého audiovizuálného materiálu a trojrozmerných predmetov. Podujatie malo neočakávaný ohlas zo strany záujemcov.

Za dôležitú zložku našich aktivít považujeme spoluprácu s organizáciami a inštitúciami z Dolnej zeme a zo Slovenska. Spomenieme tu aspoň niektoré: Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Matica slovenská v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a ešte mnohé iné. Spolupráca s týmito inštitúciami sa zhmotnila vydaním viacerých kníh, prevedením výskumov v rôznych odvetviach, zorganizovaním  seminárov a konferencii a potom prezentáciou knižnej produkcie, ako to už bolo spomenuté. V týchto súvislostiach uvádzame aj založenie Ceny Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Jej zriaďovateľmi sú: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku. V roku 2019 naša spoločnosť bola prvým kolektívnym laureátom tejto ceny za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu.

Aj s finančnou podporou Úradu pre zahraničných Slovákov napáchali sme toho veľa, ako hovorieval Ondrej Štefanko. Vydali sme viac ako 400 kníh, zorganizovali sympóziá a konferencie, usporiadali výstavy a posedenia, prijali sme stovky rôznych delegácií, zasadzovali sme sa za zachovanie identity a upevnili sme dolnozemskú spolupatričnosť. Ale čo je hádam najdôležitejšie, dali sme o sebe vedieť a potvrdili sme, že sme naďalej súčasťou slovenského národa, hoci v novom domove tam niekde južne od hraníc materskej krajiny.

ÚSŽZ ďakuje za poskytnuté fotografie pani Anne Rău-Lehotskej.

Galéria

Počet zobrazení: 256x