Pocta jubileám: storočnicu Čabianskeho kalendára a Národného kalendára si dolnozemci a hostia pripomenuli v Békešskej Čabe

hlavná foto

V jubilejnom výročnom roku vzniku dvoch najstarších ročeniek - 100. výročia prvého vyjdenia Čabianskeho kalendára (1920 - prvým vydavateľom bol čabiansky evanjelický farár Ľudovít Samuel Szeberényi) a 100. výročie Národného kalendára (1920 - prvým editorom bol v Báčskom Petrovci Samuel Štark, tamojší evanjelický farár a neskôr biskup), sa v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe uskutočnila v stredu podvečer 12. februára 2020 prezentácia Čabianskeho kalendára na rok 2020, Národného kalendára na rok 2020, ako aj Slovenského svetového kalendára na rok 2020. Slávnostné uvedenie ročeniek sa za účasti Slovákov z miest a obcí Dolnej zeme, vrátane hostí z rumunského Nadlaku, konalo v prítomnosti Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj ďalších hostí.

V zaplnenej prednáškovej sieni Michal Lásik, predseda organizácie Za čabianskych Slovákov, privítal na prezentácii o. i. Antona Paulika, hovorcu slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarska, Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Tamása Vargu, viceprimátora Békešskej Čaby, Emila Kuchára, generálneho konzula SR v B. Čabe, ako aj Pavla Hlásnika, 1. podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. V publiku sa usadila aj jedna z najváženejších osobností slovenskej Dolnej zeme v Maďarsku - 91-ročný poet Juraj Antal Dolnozemský zo Slovenského Komlóša, ktorý Čabianskemu kalendáru k jeho storočnému jubileu venoval aj báseň.

S recenziou Čabianskeho kalendára 2020 vystúpil Ľudo Pomichal, pracovník ÚSŽZ pre oblasť médií, ktorý sa okrem kľúčových obsahovo-dramaturgických aspektov jubilujúcej ročenky zameral na jej významové posolstvo ako faktor posilňujúci nielen kultúrno-historické povedomie Slovákov v Maďarsku, ale najmä ich pozitívny vzťah k materinskej reči a kolektívnemu i individuálnemu sebauvedomovaniu sa v príklone k dedičstvu ich predkov. Na príklade odkazu Ľ.S. Szeberényiho - prvého a dlhoročného editora kalendára, ako aj jednej z najvýznamnejšej osobností dolnozemských Slovákov - ev. farára, vzdelanca a významného pedagóga v oblasti poľnohospodárstva Samuela Tešedíka ml. (v decembri 2020 si pripomíname 200. výročie jeho úmrtia) poukázal na nasledovania hodné príklady vo vzťahu k slovenskosti, ktorými sa nielen v súčasnom Maďarsku môže inšpirovať aj mladá generácia slovenských potomkov na Dolnej zemi.

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, ktorý je zostavovateľom a zodpovedným redaktorom Národného kalendára i Svetového slovenského kalendára, sa vo svojom hodnotení upriamil v nadčasovej významovosti ročeniek na ich praktickú využiteľnosť "obyčajného človeka - gazdu, hospodára, príslušníka kultúrnej i jazykovej menšiny (Národný kalendár) a informačno-poznávací aspekt obohacujúci individuálny rozhľad a zároveň aj prehľad o živote krajanských komunít (Svetový kalendár). Podľa jeho slov, kalendárová tvorba v tlačenej podobe takto tematicky zameraných ročeniek má svoj význam aj v priestore a čase digitalizovanej moderny, keďže pre zachovanie jazyka a kultivovanej slovenskej reči je nevyhnutná jej písomná podoba. Zjednodušiac - kým budeme po slovensky písať, budeme v slovenčine aj komunikovať a žiť, písmo je fundamentom, na ktorom sa jazyk utvrdzuje a príslušníci národa či národnosti sa ním identifikujú.

V následnej diskusii, v ktorej Ján Varšo o. i. hovoril aj o význame podpory vydavateľských aktivít inštitúcií Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci projektov spolufinancovaných ÚSŽZ (s akcentom na krajiny, v ktorých tvoria Slováci autochtónne národnostné menšiny) majúc tak na zreteli jeden z kľúčových aspektov zveľaďovania slovenského jazyka, sa A. Hollerová Račková, E. Kuchár a ďalší diskutéri dotkli aj významného dokumentárneho aspektu kalendárovej tvorby dolnozemských Slovákov, ktorý je dôležitou súčasťou zachovávania historickej pamäte Slovákov v Maďarsku, aj z hľadiska hlbšieho poznania a skúmania následkov a dôsledkov kritického stavu udržania slovenskosti v Maďarsku.  S pozitívnou reakciou na vydanie ročeniek, konkrétne na Čabiansky kalendár na rok 2020, vystúpil v diskusii aj jazykovedný odborník profesor Pavol Žigo z FiF UK v Bratislave, niekdajší riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ktorý ocenil čistotu, štýl aj štylistiku spisovnej slovenčiny v jubilujúcom Čabianskom kalendári.

FOTO: ĽUDO POMICHAL

Galéria

Počet zobrazení: 121x