Pamätný deň zahraničných Slovákov

hlavná foto

Za Deň zahraničných Slovákov bol vyhlásený 5. júl zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. zo dňa 20. októbra 1993. So vznikom samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky sa začína písať nová kapitola starostlivosti o slovenské zahraničie a práve k 5. júlu, ktorý je zároveň sviatkom sv. Cyrila a Metoda a súčasne štátnym sviatkom Slovenskej republiky, sa viaže svojrázna prezentácia života a kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí – Dni zahraničných Slovákov v Slovenskej republike (neskôr Dni Slovákov žijúcich v zahraničí a Pamätný deň zahraničných Slovákov).

Prezentáciou kultúry zahraničných Slovákov bol v období 1968 – 1994 poverený Ústav pre zahraničných Slovákov, začlenený do organizačnej štruktúry Matice slovenskej pod gesciou Ministerstva kultúry. Ako taký v roku 1993 Ústav zorganizoval program Týždeň kultúry zahraničných Slovákov, venovaný jubileu 130. výročia založenia Matice slovenskej.  V roku 1994 sa program prezentácie kultúry zahraničných Slovákov konal pod názvom Dni zahraničných Slovákov a jeho prezentácia prebiehala pod patronátom Ústavu a za podpory početných mestských a obecných úradov na Slovensku. Koncom roka 1994 Matica slovenská zrušila Ústav zahraničných Slovákov v Bratislave, ktorý svoju dokumentačnú, vedecko-výskumnú a prezentačnú funkciu zahraničných Slovákov plnil plných 25 rokov.  Jeho nástupcom sa stal Dom zahraničných Slovákov, ktorý v roku 1995 založilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ktorý od roku 1996 pokračoval v tradícii usporadúvania podujatia akým boli aj Dni zahraničných Slovákov.

V publikácii Roztratení, ale nestratení, ktorú zostavili Claude Baláž a Ľubica Bartalská v roku 2004 nachádzame okrem iného aj dôkladne spracované informácie venované podujatiu Dni  zahraničných Slovákov (1993 – 2004). Z tejto Pamätnice zisťujeme, že program venovaný krajanom mal v roku 1993 názov Zo spoločných koreňov, prebiehal od 2. – 11. júla 1993 a počet zahraničných účinkujúcich bol 247. Boli to Slováci z Maďarska (Slovenský folklórny súbor Prameň z Budapešti, Tanečný súbor Dúha z Kiskőroša), z Česka (Folklórny súbor Limbora), z Belgicka (Folklórny súbor Li Tchena), z USA (Folklórny súbor Tatra Slovak Dancers, Milwaukee zo štátu Wisconsin a Folklórny súbor Karpaty z Baton Rouge zo štátu Louisiana a Folklórny súbor Pen State International Dancers z Pittsburgu), z Juhoslávie (Hudobná spevácka skupina Vox Humanna z Báčskeho Petrovca, Ľudová hudba Ondreja Maglovského so sólistami z Kulpína a Folklórny súbor V šírom poli hruška z Kovačice), z Ukrajiny (Folklórny súbor Beťáre zo Storožnice) a Anna Katarína Schatzl zo Švédska. Uvedení účastníci s komponovaným programom, ktorého scenár a réžiu podpísali Jaroslav Ševčík a Igor Kovačovič vystupovali v galaprogramoch vo Východnej, na Devíne, v Nitre a v Detve a tiež v početných programoch v ďalších 14 prostrediach.

Dni zahraničných Slovákov v roku 1994 prebiehali v čase 1. – 12. júla pod názvom  Naša rodina zo sveta s počtom zahraničných účastníkov 240. Aj v tomto roku sa uskutočnil veľký počet vystúpení jednotlivcov a tanečných a hudobných súborov a to: vo Východnej, na Zemplínskej Šírave, v Humennom, v Jankovciach, v Bratislave, Bojniciach, Sebechleboch, v lokalitách Neded, Priechod, Hrušov, Zálužice, Remetské Hámre, Sobrance, v Galante, Tisovci, Bátorove, Fiľakove, v lokalitách Bunkovce, Vysoká nad Uhrom, Lekárovce, Strážske a v Detve. V  rámci prezentácie vystúpili účastníci z Maďarska (Folklórny súbor z Békešskej Čaby, Folklórny súbor Samulea Tešedíka zo Sarvaša a Detský folklórny súbor Harmónia zo Slovenského Komlóša), z Česka (Folklórny súbor Limbora z Prahy), z Francúzska (Folklórny súbor Nádeje z Paríža), z Belgicka (Folklórny súbor Li Tchena), z Juhoslávie (Kultúrno-umelecký spolok a Hudobná country skupina Viva M z Báčskeho Petrovca), zo Švajčiarska (Folklórny súbor Kolečko zo Zürichu), z USA (Detský folklórny súbor Kriváň z Clevelandu), z Chorvátska (Folklórny súbor Franjo Strapač z Markovca), vokálni a inštrumentálni sólisti a osobnosti Darina Hanuliaková Kohútová zo Švajčiarska, Jurja Hurný z Rakúska, Jana Haďová Juhásová a Jozef Zifčák z Rumunska, Kvetoslava Čániová Benková z Juhoslávie a Jozef Šoltés, básnik z nemeckého Mníchova ako  aj divadelný súbor VHV z Báčskeho Petrovca z Juhoslávie.  Réžiu scénických programov mali na starosti Jaroslav Ševčík a Igor Kovačovič. K sprievodným programom podujatia patril aj futbalový zápas Slováci zo zahraničia – ŠK Sobrance, ktorý prebiehal 7.7.1994 na športovom štadióne v Sobranciach.

V roku 1995 vznikol Dom zahraničných Slovákov, ktorého základným poslaním a predmetom hlavnej činnosti, ako príspevkovej organizácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bola starostlivosť o prezentáciu kultúry zahraničných Slovákov. Dom zahraničných Slovákov tvoril kultúrno-prezentačné, informačno-analytické a výskumno-dokumentačné programy zamerané na problematiku zahraničných Slovákov. Tieto programy podstatne prispeli k uchovaniu kultúrnej, jazykovej a národnej identity zahraničných Slovákov, výskumnej činnosti a záchrane kultúrneho dedičstva slovenského zahraničia. Vláda Slovenskej republiky koncom roku 2001 zlúčením a delimitáciou niektorých rezortných organizačných zložiek vytvorila Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov pri Úrade vlády SR. Jeho vedením určila splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. Dni zahraničných Slovákov sa tak od roku 1996 konali v organizácii Domu zahraničných Slovákov a pod gesciou Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov prebiehali v rokoch 2001 – 2004.

V rokoch 1996 – 2004 sa Dni zahraničných Slovákov postupne realizovali v jednotlivých regiónoch tak, aby sa naplnil jeden zo zámerov projektu – postupne na princípe cirkulácie zabezpečiť prezentáciu po celom území Slovenskej republiky. Organizátori sa prihovárali čoraz širšiemu publiku na celom Slovensku a následne programy prezentácie krajanov vrcholili vystúpením v programe Krajanskej nedele v Detve. 

Po tom, ako bol v roku 2000 do Sadu Janka Kráľa umiestnený kameň z neopracovaného červeného mramoru z Tardošovského lomu, ako dar Slovákov z Maďarska, symbolom každoročného stretávania sa v Pamätný deň zahraničných Slovákov sa stalo práve toto miesto.

Viac o programoch Dní zahraničných Slovákov  v organizácii Domu zahraničných Slovákov, neskôr aj Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády Slovenskej republiky v období 1996 – 2004.

                                                                                 ***

V roku 2005 k realizácii Dní zahraničných Slovákov a ani Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí neprišlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Informoval o tom Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády Slovenskej republiky.

                                                                                 ***

V roku 2005 zanikol Dom zahraničných Slovákov a Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov. Na základe Zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí bol 1.1.2006 zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je koordinačným a výkonným orgánom štátnej správy v tejto oblasti. Úrad zabezpečuje proces tvorby štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a výkon štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.  Kompetencie, ktoré dovtedy zabezpečovali Úrad vlády SR, Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo zahraničných vecí SR sa zlúčili do jediného orgánu štátnej správy.

V období rokov 2006 – 2015 malo podujatie Dni zahraničných Slovákov niekoľko podôb. V roku 2006 a 2007 si Pamätný deň zahraničných Slovákov pripomenuli pri základnom kameni slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa ale aj programom na Devíne a v Terchovej. V roku 2008 a 2009 sa Dni zahraničných Slovákov konali v jesennom termíne a venované boli dolnozemským Slovákom (2008) a Slovákom žijúcim v krajinách západnej Európy (2009).

Realizácia uvedených programov mala  v jednotlivých regiónoch Slovenska, v spolupráci s vyššími územnými celkami (Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický samosprávny kraj) s mestskými a obecnými úradmi, regionálnymi osvetovými strediskami na Slovensku veľkú odozvu a stali sa dôstojnou prezentáciou slovenskej kultúry a kultúrneho dedičstva, ktoré zachovávajú a zveľaďujú slovenské komunity vo svete aj po dlhých rokoch odlúčenia od ich domovskej krajiny.

Pamätný deň zahraničných Slovákov z roku 2011 zostal v pamäti mnohých návštevníkov jedinečného programu pod názvom Na jarmoku, ktorý sa konal v priestoroch Starej tržnice v Bratislave. Slováci z Dolnej zeme sa predstavili svojou kultúrou, remeslami, výstavami ale aj gastronomickou ponukou o ktorú bol mimoriadny záujem. Z tohto konceptu podujatia vznikol neskôr Krajanský dvor v Detve.

Viac o programoch Dní Slovákov žijúcich v zahraničí v organizácii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v období 2006 – 2015.

                                                                               ***

Pri príležitosti desiateho výročia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov uskutočnili tri podujatia. V doobedňajších hodinách sa dňa 5. júla 2016 uskutočnilo už tradičné kladenie kvetov k Základnému kameňu slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. V poobedňajších hodinách sa na nádvorí Starej radnice v Bratislave o 17.00 hodine konala vernisáž dokumentačnej výstavy venovaná 10. výročiu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.  O 19.30 sa na javisku na Hlavnom námestí v Bratislave konal Kultúrny program k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov pod názvom Zelená ratolesť - Slovenské pozdravy spoza hraníc, ktorý ÚSŽZ pripravil v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom v rámci Bratislavského kultúrneho leta. Podujatie Pamätného dňa zahraničných Slovákov v roku 2016 prebiehalo pod záštitou Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

Od roku 2016, kedy Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oslávil 10. výročie pôsobenia, pribudla nová forma prezentácie krajanskej kultúry na Slovensku – Pamätný deň zahraničných Slovákov na Hlavnom námestí v Bratislave. Komponovaný program, v ktorom vystupujú jednotlivci a kolektívy z Dolnej zeme, západnej Európy či zámoria prebieha v súčinnosti s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom v rámci Kultúrneho leta a hradných slávností Bratislava. 

Počas štyroch ročníkov sa v hlavnom meste Slovenska predstavili početné súbory a jednotlivci, ktorí sú svedkami toho, že slovenská kultúra žije na všetkých stranách sveta. Názvy programov: Zelená ratolesť – Slovenské pozdravy spoza hraníc (2016), Pozdrav krajine predkov (2017), Vitajte doma, priatelia (2018) a Sme jedna rodina (2019) nasvedčujú, že ide o programy, v ktorých dominujú prvky ako sú vlastenecké piesne, skladby slovenských skladateľov či slovenské piesňové a tanečné výtvory ľudu.  Počas štyroch ročníkov v programoch vystúpili krajania z 15 krajín sveta.

 

 

 

 

Galéria

Počet zobrazení: 194x