Krajania slávili Pamätný deň zahraničných Slovákov na tradičnej pripomienke v Sade Janka Kráľa v Petržalke

hlavná foto

Naši krajania, predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky a hostia sa stretli pri základnom kameni potenciálneho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke na sviatočnom nedeľnom predpoludní 5. júla - Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Od roku 1994 sa 5. júla na Deň sv. Cyrila a sv. Metoda, solúnskych bratov a vierozvestcov, ktorí na historickú Veľkú Moravu, a teda aj na súčasné územie našej vlasti, priniesli vzdelanosť a písomníctvo, priestor jedného z najstarších mestských parkov v strednej Európe stáva nielen symbolom úcty k našej histórii, ale aj výrazom vďaky generáciám zahraničných Slovákov. Tým krajanom, ktorí počas niekoľkých stáročí, keď sa v časoch ľútych aj priaznivejších nielenže o svoju niekdajšiu domovinu  či vlasť predkov zaujímali, ale, ak sa dalo, vyjadrovali jej aj pomoc najmä skrze morálne a duchovné posolstvá.

A tak aj v tomto roku sa tu v sviatočných chvíľach (napriek nepredvídateľnému a zákernému koronavírusu COVID-19 spôsobujúcemu okrem iného, žiaľ, aj sociálnu neprístupnosť, čo sa v primárnom aspekte nezlučuje najmä so spontánnym krajanským brataním sa) zvítali Slováci z Českej republiky, Kanady, Maďarska, Rakúska, Srbska a Ukrajiny, ku ktorým sa pridružili aj ich priatelia a známi zo Slovenska. V rámci slávnostnej pripomienky ich v bezmála hodinovom programe, počas ktorého harmonizovali myšlienky prihovorivších sa rečníkov s hudobnými vystúpeniami interpretov - folkloristov (tentoraz trojice vojvodinských rodákov), všetkých privítal Peter Prochácka, od 1. júla 2020 poverený vládou SR riadením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ešte pred ním moderátor programu Ľudo Pomichal z ÚSŽZ takmer polstovku prítomných účastníkov pripomienkovej slávnosti uviedol do atmosféry podujatia myšlienkovým posolstvom, v ktorom vyzdvihol najmä aspekt motivácie potrebnej súdržnosti našich krajanov v slovenskom svete s ich materskou krajinou - Slovenskom. Okrem iného akcentoval dôležitosť a osobitosť priestoru, v ktorom sa každoročná slávnostná stretávka uskutočňuje. 

"V scenérii symbolov dotvárajúcich v príbehu troch storočí atmosféru nášho stretnutia, žiada sa vyjadriť kontinuitu neľahkej cesty, ktorou – hnaný večitou túžbou po jazykovej a národnej identite, štátnosti i slobode mysle, slova aj vyznania,  ako aj medzinárodného uznania, prešiel slovenský národ. Tak na území našej súčasnej vlasti, ako aj mimo jej historických i súčasných hraníc," predoslal moderátor, pričom podčiarkol, že "v tomto duchu posolstvo sochy poeta Janka Kráľa, horlivca za slovenskú reč, slobodu a svojbytnosť nášho národa v revolučných rokoch 19. storočia, pylón architektonicky pôsobivého Mosta Slovenského národného povstania, nesúceho meno jedného z najvýznamnejších prejavov odhodlania slovenského národa v celej jeho modernej histórii, v kontexte mramorového monolitu z Tardošského lomu – daru Slovákov z Maďarska, ležiaceho tu od roku 2000 a pripomínajúceho prináležitosť všetkých krajanov vo svete k Slovensku – sprítomnením neľahkej púte generácií Slovákov doma i vo svete skutočne tak aj vyznievajú."

V ich trojjedinosti možno vnímať aj krehké poznanie významu našej spoločnej súdržnosti dnes. Aj v akokoľvek pragmatickom usporiadaní spoločného európskeho domu či voľného pohybu naprieč svetom, neslobodno strácať zo zreteľa význam našej štátnej nezávislosti, národnej identity, dedičstva predkov, hrdosti na rodnú reč a kultúru, tradície. Na všetko to, čo je pre nás príznačné a čím vieme svet zaujať tu, v našej domovine medzi Tatrami a Dunajom.  Aj preto v dynamike spoločensko-politického pohybu, aj s prihliadnutím na aktuálnosť riešenia rôznych problémov viažucich sa k inak úspešnému príbehu Slovenskej republiky a jeho občanov doma aj za hranicami, je v celom našom spoločnom úsilí – a programové vyhlásenie súčasnej vlády to zdôrazňuje - aj priama ľudská i inštitucionálna prepojenosť, nastavenie moderného dynamického vzťahu krajanských organizácií a spolkov vo svete s materskou krajinou, teda starostlivosť, podpora a náležitý permanentný záujem Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí.

V konkrétnych prímeroch, výzvach, podnetoch, pripomienkach a aj kriticky zameraných reálnych apeloch túto tému rozšírili aj štyria rečníci, ktorí sa zamerali na spôsoby, kontúry a programové ciele, spôsobilé vo svojej obsahovej významovosti ešte účinnejšie a hmatateľnejšie pretaviť a do života uviesť nové, modernejšie, kvalitnejšie  a účinnejšie metódy a spôsoby prejavov finančnej a morálnej podpory štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom, ktorú napĺňa aj v súčinnosti s ostatnými štátnymi rezortmi a inštitúciami od roku 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Reálne podnety, ale aj kritické a oprávnené výzvy v tomto kontexte (k niektorým sa vrátime v nasledujúcich dňoch) zazneli postupne v prejavoch a príhovoroch Petra Prochácku, povereného riadením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Milana Vetráka,  predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ako aj Clauda Baláža, správcu Nadácie národného pamätníka slovenského vysťahovalectva.

Naši krajania oduševnení láskou k vlasti svojich predkov či k svojej niekdajšej domovine vytvárajú svoje malé, ale nepochybne obdivuhodné dejiny zahraničných Slovákov. Preto im vzdávame vďaku i obdiv, sú nedeliteľnou súčasťou nášho slovenského sveta. Tieto a podobné myšlienky sa prelínali v príhovoroch spomínaných rečníkov, pričom všetci bez rozdielu konštatovali, že napriek postupne aj finančne posilňovanej a tematicky mnohostrannejšej podpory našim krajanom v slovenskom svete, zostáva Slovenská republika vo viacerých oblastiach ešte dosť dlžná slovenskej diaspóre v zahraničí v porovnaní so systémovou podporou, akú prejavujú štáty porovnateľné so Slovenskom.

Prirodzene, že mnohé z týchto apelácií i kritických postrehov s cieľom naznačiť aj možnosti novej stratégie politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom, si so záujmom, okrem popredných predstaviteľov slovenských menšín z Českej republiky, Maďarska, Srbska či Ukrajiny, vypočuli aj hostia podujatia z vládnych a rezortných inštitúcií SR. Pre úplnosť pripomeňme, že medzi hosťami slávnostnej pripomienky boli Michal Kottman, generálny riaditeľ sekcie ministra Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Vladimír Dolinay, štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Lýdia Ovečková, prvá vicestarostka mestskej časti Petržalka a ďalší.

K významným hosťom z radov krajanov už tradične patrili Anton Paulik, parlamentný hovorca Slovákov v maďarskom Národnom zhromaždení, Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Marta Demjénová, predsedníčka Združenia pilíšskych Slovákov z obce Mlynky, predstavitelia slovenských samospráv Budapešti a dvoch obvodov hlavného mesta Maďarska, ako aj pilíšskej obce Senváclav, Valéria Balanko, významná krajanská aktivistka z Ukrajiny a ďalší, vrátane popredných slovenských folkloristov z Českej republiky (Vlastimil Fabišik) a Srbska (Katarína Mosnáková Bagľašová, Ivan Slávik, Ondrej Druga), ako aj interpreta obľúbených melódií populárnej hudby či operiet Jozefa Ivašku z Rakúska.

Práve posledne menová trojica sa postarala o spríjemnenie atmosféry podujatia potechou pre ucho, oko i dušu, keď zanôtila nádherné a írečité slovenské ľudové piesne: Idem, idem, lebo misím... (Ivan Slávik, spev, Ondrej Druga, akordeón), Tam ďaleko, za horami... (Katarína Mosnáková Bagľašová, Ondrej Druga), aby v závere podujatia, po tom, čo oficiálni hostia poctili pamiatku našich krajanov položením vencov a kytíc kvetov k 4,5-tonovému monolitu z Tardošského mramoru (dar Slovákov z Maďarska osadený v Sade Janka Kráľa od roku 2000!), dali záverečnú umeleckú bodku za podujatím emotívnym vyznaním prostredníctvom pôsobivej piesne Slovensko moje, otčina moja...  (Katarína Mosnáková Bagľašová, Ivan Slávik, Ondrej Druga).

Ešte predtým moderátor pripomienkového podujatia sa v mene všetkých prítomných obrátil s ďakovnou rečou na JE veľvyslanca Jána Varša, ktorý stál na čele ÚSŽZ od 1. októbra 2015 a so svojou misiou predsedu ÚSŽZ, ako aj s dlhoročným pôsobením v diplomacii Slovenskej republiky, sa rozlúčil 1. júla tohto roku. V neformálnej rozlúčkovej reči - poďakovaní  Jánovi Varšovi -  odznelo:

"Milý pán Varšo, bolo pre nás cťou a potešením pracovať a tvoriť pod Vašou taktovkou. Prežili sme s Vami veľa príjemného, poučného, ľudsky i profesijne inšpirujúceho. Budeme spomínať na váš šarm a odzbrojujúci východniarsky humor, ktorým ste dokázali s nadhľadom odľahčiť okamihy, ktoré by neraz skôr balansovali na hrane stresu. To dokážu iba ľudia, ktorým je vlastná veľkorysosť a empatia.

Svorne vám na tomto mieste aj v mene tisícov našich krajanov vo svete úprimne žičíme, aby vám tieto vlastnosti zostali v pevnom zdraví po dlhé ďalšie roky vo Vašich milovaných Košiciach! A keď si pri kosení trávnika – ako ste to neraz dobromyseľne proklamovali, spomeniete doma v Šaci na neveľký kolektív nášho úradu, vedzte, že sme vás mali a stále máme ľudsky radi. Bez toho, aby sme to okázalo dávali najavo.

Ešte raz – veľká Vám vďaka. Každé naše ďalšie stretnutie s Vami bude pre nás príjemným zážitkom a pookriatím."

V závere slnečného predpoludnia sme si zaželali príjemné prežitie krásnej sviatočnej nedele s pozdravom DOVIDENIA V SADE JANKA KRÁĽA O ROK!

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: autor

Galéria

Počet zobrazení: 936x