Ján Varšo: Srdečný pozdrav ku Dňu zahraničných Slovákov, ctení krajania!

hlavná foto

Milí krajania, rodáci a priatelia Slovenska, v prvom rade mi dovoľte, aby som Vás, ako to obvykle býva na konci prvej polovice roka, srdečne pozdravil pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov, ktorý si pripomíname 5. júla podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. zo dňa 20. októbra 1993; tento deň je tiež sviatkom slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a zároveň štátnym sviatkom Slovenskej republiky.

Ocenenie, vďaka i uznanie za dobrovoľnosť krajanov

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) si pripomína tento deň ceremoniálom kladenia kvetov pri Základnom kamení Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave na petržalskej strane Dunaja. V tejto súvislosti chcem opäť oceniť aktivity, ktoré krajania vyvíjajú vo svojich domovských krajinách i na našom území pri udržiavaní, prezentácii a rozvíjaní slovenského jazyka, našej duchovnej a svetskej kultúry, vydavateľskej činnosti a médií. Vaše írečité výstupy okorenené prostredím krajiny pôsobnosti, ktoré sú (v rôznych podobách a formách) postavené na fundamente slovenskej duše, srdca a jazyka, tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho spoločného kultúrneho bohatstva a identifikujú nás i dôstojne reprezentujú v pestrej a rozmanitej spoločnosti iných národov vo svete. Verím, že tento entuziazmus pre udržiavanie tradícií našich predkov bude naďalej pretrvávať a motivovať ešte viac nadšencov napriek prevládajúcim globalizačným trendom, ktoré sa snažia vytesňovať národné a krajové tradície a zvyky na okraj spoločenského záujmu. Vaše aktivity v rôznych kútoch sveta - obohacujúce a potešujúce generácie ľudí - na hrdosť materského Slovenska si zasluhujú ocenenie, úctu, vďaku i podporu, najmä keď ich v rozhodujúcej väčšine vykonávate dobrovoľne.

Koronavírusová pandémia neblaho ovplyvnila tohtoročné aktivity

Život je charakteristický, zaujímavý a napokon pestrý aj tým, že jednotlivec, rodina ani spoločenstvo ho nemajú nalinkovaný, keďže ho pretkávajú (nezriedka neočakávane) objektívne i subjektívne udalosti, ktoré (či chceme alebo nie) korigujú i usmerňujú naše človečenské aktivity a priority. Aj ÚSŽZ sa hotoval na krajanské podujatia, ktoré boli (štandardne) plánované na letné (dovolenkové/prázdninové) obdobie v tomto roku a Slováci žijúci v zahraničí ich využívajú (najmä) na prezentáciu folklóru a ľudového umenia na početných masových festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Medzi ťažiskové letné aktivity na Slovensku patrí aj organizovanie detských (prázdninových) táborov pre žiakov zo zahraničia, ktoré sú odmenou i motiváciou pre školákov v ich úsilí v školskom roku vzdelávať sa v slovenskom jazyku a nadobúdať vedomosti o slovenskej vlastivede, histórii a kultúre. Treba tu zaradiť aj ďalšie podujatia, ktoré slúžia na stretávanie sa krajanov, aby si vymieňali názory na materializovanie myšlienok posilňovania národného povedomia Slovákov v zahraničí v zemepisne diferencovaných oblastiach ich pôsobenia vo svete, v jednotlivých druhoch prejavov slovenskosti a v rôznych generačných skupinách pri udržiavaní ich väzieb s materským Slovenskom.

Človek mieni, avšak okolnosti menia a diktujú...“ - koronavírusová pandémia (nielen) v druhom štvrťroku tohto polroku poznačila krajanské aktivity i zákonné pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Prirovnávam to k životu človeka vo vzduchoprázdnom priestore, v ktorom nie sú prirodzené podmienky na obvyklú ľudskú činnosť. Pán COVID-19, na základe odporúčaní expertov a rozhodnutí vlád, začal diktovať spôsob a tempo nášho života. Mnoho (pravidelných) podujatí, ktoré boli (dlhodobo) naprogramované, najmä hromadné akcie kultúrnej povahy, organizátori zrušili a túto stopu sledoval aj ÚSŽZ.

Ľútosť nad vynútenými presuny kľúčových podujatí na rok 2021

Považujem za potrebné sa o nich zmieniť, lebo (napriek tomu, že sa nerealizovali) za ich prípravou sa skrýva práca konkrétnych ľudí, hoci väčšinou títo ostávajú v anonymite. Na budúci rok bola presunutá divadelná prehliadka Palárikova Raková, ktorú ostatný aprílový týždeň organizuje Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Žilinský samosprávny kraj, Mesto Čadca a Obec Raková a pravidelne na nej vystupuje aj slovenský divadelný súbor zo Srbska; tento rok „miestenku“ získalo Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice z 25. ročníka Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2019 práve v Pivnici s hrou Čo si videl, nevidel si! autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej; verím, že sa budú môcť touto hrou prezentovať na budúci rok. V máji mala byť v Nových Zámkoch vyhodnotená celoslovenská súťaž mladých literátov zo základných a stredných škôl zo Slovenska a deti zahraničných Slovákov Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ktorú organizujú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, Vydavateľstvo SPN - Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Keďže zaslané práce slovenských žiakov zo zahraničia predstihli pandémiu a boli aj v termíne vyhodnotené, ÚSŽZ mladých spisovateľov aspoň vecne ocenil, ale pripravený pobytový program (po stopách M. R. Štefánika v Košariskách, na Bradle a v Bratislave) sa z dôvodu COVID-19 nemohol uskutočniť. Vírus zastavil aj prípravu detských letných táborov na Slovensku, ktoré organizačne zabezpečovali Akadémia vzdelávania Martin a Univerzita Mateja Bela z Banskej Bystrice a malo sa na nich zúčastniť takmer 300 krajanských detí z celého sveta. Neuskutoční sa ani (krajanský) júlový kultúrny program na Hlavnom námestí v Bratislave ku Dňu zahraničných Slovákov v rámci Kultúrneho leta a Hradných slávností, ktorý spoluorganizujú Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a ÚSŽZ; mali sa na ňom predstaviť krajanské (najmä) folklórne súbory a jednotlivci z Belgicka, Maďarska, Rumunska, Srbska, ale aj zo Slovenska. Organizátori 55. ročníka júlových Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve presunuli ich konanie na rok 2021; v rámci nich bol pripravovaný aj 47. ročník Krajanskej nedele (s tematikou Remeslo má zlaté dno) za plánovanej účasti slovenských folklórnych súborov z Českej republiky, Francúzska, Kanady, Maďarska, Poľska, Rumunska a Srbska a 7. ročník Krajanského dvora, o ktorý je medzi krajanmi veľký záujem a ich gastronomické špeciality a ľudové umenie pútajú pozornosť návštevníkov slávností - v tomto roku boli na dvore plánované ponuky Slovákov z prostredí Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Francúzska, Maďarska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny. Na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach, ktoré (tento rok) organizátori presunuli z konca júna na tretí júlový víkend, sa mali zúčastniť mladí krajanskí folkloristi z Chorvátska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny a následne bol plánovaný aj ich krátkodobý pobyt na Slovensku. ÚSŽZ oznámil krajanom aj presunutie konania Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí na rok 2021, ktorej konanie v Bratislave pripravoval na tento rok v termíne 26. - 27. októbra, s tematickým zameraním na priority (novej) koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2021 - 2025; aj keď by sa epidemiologické podmienky dovtedy zlepšili, ÚSŽZ prihliadal na ekonomické faktory účastníkov konferencie, ktorí si zvyknú dopredu rezervovať cestovné lístky (najmä letenky). Z krajanského zahraničia má ÚSŽZ informácie o zrušení slovenských krajanských slávností v Českej republike (Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštěm v prvý augustový víkend), Deň Slovákov v Maďarsku (prvý júlový víkend) a Deň Slovákov na Ukrajine (tretí augustový víkend v Užhorode). Možno len vyjadriť ľútosť nad tým, že COVID-19 neumožnil/neumožňuje organizátorom realizovať predmetné aktivity, účinkujúcim prezentovať svoje umenie a účastníkom si ich „vychutnať“ a zároveň tým potvrdiť záujem o slovenské umenie i gastronómiu a o spriaznenosť so Slovenskou republikou a jej tradíciami i obyčajami.

Napriek vírusu COVID-19 si ÚSŽZ dôstojne plnil svoje zákonné úlohy

Aj v koronavírusovom období však ÚSŽZ plnil svoje zákonné úlohy v oblasti administrovania a vydávania osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a podpory projektov. Limitovaný cezhraničný pohyb však mal dosah (oproti predchádzajúcim obdobiam) aj na počet vydaných osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý dosiahol číslo 78 (mesačný priemer za rok 2020 bol do konca mája 126 osvedčení); za prvý polrok 2020 bolo doteraz vydaných celkove 710 osvedčení, opäť predovšetkým Slovákom zo Srbskej republiky a z Ukrajiny. Takmer v každom našom webovom štvrťročníku opakujeme, že osvedčenia vlastne predstavujú „zelenú kartu“ jej držiteľa na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a na získanie „súhlasu“ pracovať bez ďalších povoľovaní. ÚSŽZ tiež pokračoval v poskytovaní dotačnej podpory na aktivity, na ktoré COVID-19 nemal dosah (najmä rekonštrukčné a logistické aktivity, vydavateľskú a mediálnu činnosť). V súvislosti s postupným uvoľňovaním opatrení prijatých v dôsledku pandémie COVID-19 a rozhodnutím vlády SR o ukončení núdzového stavu na území Slovenska uplynutím 13. júna 2020 oznámil ÚSŽZ, že od pondelka 15. júna 2020 zrušil rozhodnutie o zmrazení podpisovania a vyplácania dotačných zmlúv, čo v praxi znamenalo, že dotácie pridelené žiadateľom v riadnom kole sa tak opäť začali vyplácať v širšom rozsahu. Naďalej však platí, že zmluvy sa budú posudzovať individuálne vzhľadom na možnosť realizácie jednotlivých projektov v rámci dotačného roka 2020, na ktorú má priamy vplyv charakter plánovaného podujatia, no predovšetkým aktuálna hygienicko-epidemiologická situácia v domovských krajinách prijímateľov dotácií.

Odpočet v Správe potvrdzuje priority plnenia úloh ÚSŽZ, zohľadňuje aj demografické trendy

V priebehu tohto polroka ÚSŽZ spracoval, aj na základe podkladov príslušných rezortov a inštitúcií s krajanskou pôsobnosťou, najmä MZVEZ SR, MŠVVŠ SR, MK SR, MV SR, MF SR (členovia Rady vlády pre krajanské otázky), ale aj RTVS, cirkevných inštitúcií a ďalších Správu za rok 2019 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2021.

Správa, ktorá sa každoročne predkladá vláde Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru NR SR, je odpočtom plnenia úloh ÚSŽZ za uplynulý rok a zároveň potvrdzuje priority na nasledujúce obdobie. Aj táto správa poukazuje na dlhodobejšie zásadné krajanské demografické trendy a to odchod príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny zo srbskej Vojvodiny (najmä) na Slovensko, čo vážne zasahuje do jej početnej i kvalitatívnej podstaty, tejto tradične konzistentnej bašty Slovákov na Dolnej zemi - podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 žilo v Srbsku 52 750 osôb slovenskej národnosti a aktuálne odhady hovoria o poklese na cca 46 000 osôb. Na druhej strane pokračujúcu výzvu predstavuje aj otázka podpory uchovávania národnej identity a slovenskosti u Slovákov, ktorí aj s rodinami využívajú možnosť pracovať/prebývať v štátoch Európskej únie () a v tretích štátoch. Väčšina z nich podľa súčasnej legislatívy nenapĺňa kritérium Slováka žijúceho v zahraničí (pokiaľ si ponechali trvalé bydlisko na území SR), avšak ÚSŽZ sa snaží podporiť ich snahu udržať si svoju identitu v rámci existujúcich dotačných prostriedkov, pričom dôraz je kladený hlavne na výučbu slovenčiny a slovenských reálií u detí a udržiavanie ľudových tradícií (folklór).

Podpora krajanov akcentuje geografické i žánrové aspekty i rozloženie projektov a financií

Štatistika podpory Slovenskej republiky v oblasti posilňovania národného povedomia krajanov nie je vždy najdôležitejšia, ale (v každom prípade) indikuje zemepisnú i žánrovú pestrosť tejto podpory. Za ostatných desať rokov (2010 - 2019) bolo na podporu krajanských projektov v oblasti školstva, kultúry, informovanosti (vydavateľská činnosť) a médií zo štátneho rozpočtu ročne (objemovo) poskytnuté medzi 1,1 milióna a 1,8 milióna eur: rok 2010 (1,8 mil.), rok 2011 (1,8 mil.), rok 2012 (1,2 mil.), rok 2013 (1,3 mil.), rok 2014 (1,2 mil.), rok 2015 (1,1 mil.), rok 2016 (1,1 mil.), rok 2017 (1,1 mil.), rok 2018 (1,2 mil.) a rok 2019 (1,3 mil.); v tejto sume je pravidelne zarátaná aj čiastka takmer 100 000 eur pre krajanov v Maďarsku (podpora vzdelávania a kultúry) na základe dvojstrannej slovensko-maďarskej dohody (uznesenie vlády SR č. 625/2008). Z aktuálnej správy ÚSŽZ o krajanskej štátnej politike vyplýva, že v roku 2019 bolo celkove podporených takmer 700 projektov od žiadateľov z 30 štátov v sume skoro 1,3 milióna eur. Zemepisne bola podpora „rozložená“ nasledovne: Austrália 14 projektov (v sume 20 410 €), Belgicko 4 projekty (5 900 €), Bulharsko 1 projekt (900 €), Cyprus 3 projekty (8 100 €), Česká republika 43 projektov (177 150 €), Čierna Hora 4 projekty (4 300 €), Dánsko 1 projekt (1 000 €), Francúzsko 16 projektov (27 900 €), Holandsko 1 projekt (1 800 €); Chorvátsko 43 projektov (50 743 €), Írsko 10 projektov (31 450 €), Island 1 projekt (2 700 €), Kanada 20 projektov (33 950 €), Kuvajt 1 projekt (750 €), Libanon 2 projekty (1 600 €), Luxembursko 3 projekty (7 400 €), Maďarsko 77 projektov vrátane 100 000 € podľa slovensko-maďarskej dohody (193 797 €), Nemecko 10 projektov (14 550 €), Nový Zéland 1 projekt (1 000 €), Poľsko 23 projektov (58 706 €), Rakúsko 11 projektov (9 900 €), Rumunsko 58 projektov (106 020 €), 5 krajanských podujatí na Slovensku (82 826 € z dotačných prostriedkov), Slovinsko 1 projekt (1 000 €), Spojené kráľovstvo 23 projektov (42 400 €), Srbská republika 253 projektov (292 907 €), Švajčiarsko 4 projekty (5 800 €), Svetové združenie Slovákov v zahraničí 6 projektov (11 100 €), Švédsko 2 projekty (3 200 €), Taliansko 3 projekty (4 400 €), Ukrajina 9 projektov (13 500 €) a USA 14 projektov (42 400 €). Žánrovo (školstvo, kultúra, informovanosť a médiá) bolo „rozloženie“ podpory nasledovné: v oblasti školstva bola v roku 2019 poskytnutá podpora 177 projektom z 24 štátov v celkovej sume takmer 380 000 eur; okrem toho MŠVVaŠ SR poskytlo skoro 4,8 milióna eur na vládne štipendiá, učiteľov a lektorov a vzdelávacie podujatia pre krajanov. V oblasti kultúry ÚSŽZ podporil 399 projektov z 24 štátov vo výške takmer 650 000 eur; okrem krajanských podujatí v zahraničí ÚSŽZ podporil aj vyššie zmienené aktivity krajanov na Slovensku. V oblasti informovanosti (vydavateľskej činnosti) ÚSŽZ podporil 61 projektov v 14 štátoch v sume takmer 85 000 eur a zriadil tiež svoj facebookový profil na rýchlejšie šírenie informácií a priamej komunikácie s krajanmi z celého sveta. V oblasti médií ÚSŽZ podporil 29 žiadostí zo 7 štátov v sume takmer 50 000 eur; ÚSŽZ využíva webovú stránku www.uszz.sk i portál www.slovenskezahranicie.sk, ako zdroj aktuálnych informácií a spätnej väzby pre krajanov, a na prezentáciu spoluprácu s médiami na Slovensku, najmä s verejnoprávnym RTVS.

Cenné pozitívum: mapa slovenského sveta je pestrá, mnohopočetná a rozmanitá

V doterajších štvrťročníkoch som sa často odvolával na zemepisnú rozloženosť slovenských „krajanských ostrovov“ vo svete, s ktorými bol ÚSŽZ (minimálne) v „dotačnom“ kontakte a tak na ilustráciu uvádzam aj obce a mestá, v ktorých môžete stretnúť Slovákov, alebo ich potomkov či priateľov Slovenska. Fungujú v nich školy alebo vzdelávacie centrá, folklórne, kultúrne a osvetové spolky a združenia, cirkevné ustanovizne, orgány slovenských národnostných menšín, vydavateľstvá slovenskej literatúry a novinových periodík i redakcie tlačených a elektronických médií; v niektorých z nich sú slovenské veľvyslanectvá, generálne konzuláty, honorárne konzuláty či slovenské (kultúrne) inštitúty, ktoré sú krajanom nápomocné pri realizácii ich aktivít v domovskej krajine. Zoznam obcí a miest v jednotlivých štátoch si nerobí nárok byť kompletný, keďže jeho účel je ilustratívny: Anglicko (Birmingham; Brighton; Callander; Cambridge; Londýn; Portadown; Reading), Argentína (Buenos Aires; Resistencia), Austrália (Kew East, Victoria; Laverton, Melbourne; Melbourne; Perth-Heathridge; Sydney; Walkley Heights, Adelaide), Belgicko (Brakel; Brusel; Tervuren),  Bosna a Hercegovina (Bijeljina), Cyprus (Limassol; Nikózia), Česká republika (Brno; Ostrava; Praha; Třinec), Čierna Hora (Herceg Novi; Podgorica), Dánsko (Gislinge; Kodaň), Francúzsko (Bois Colombes; Lyon; Paríž; Viroflay), Holandsko (Amstelveen); Chorvátsko (Gorjani; Ilok; Jakšić; Josipovac Punitovački; Jurjevac Punitovački; Lipovljani; Markovac Našicki; Međurić; Miljevci; Našice; Osijek; Radoš; Rijeka; Soljani; Zokov Gaj; Záhreb; Zdenci), Írsko (Dublin; Cork), Island (Mosfellsbær; Reykjavik), Kanada (Alberta; Missisauga; Montreal; New Westminster; Ottawa; Toronto; Vancouver; Windsor, Ontario), Kuvajt, Libanon (Bejrút), Luxembursko (Capellen; Mamer); Maďarsko (Békešska Čaba; Budapešť; Bükkszentkereszt; Csomor; Dabas; Kiskőrös; Mlynky; Nagbánhegyes; Oroszlány; Pilisszentkereszt; Pilišská Čaba; Rétság; Sarvaš; Sátoraljaújhely; Slovenský Komloš; Sudice;  Šalgótarján), Nemecko (Frankfurt; Drážďany; Mníchov), Poľsko (Jablonka; Jurgov; Nová Belá; Krakov; Krempachy), Rakúsko (Bregenz; Viedeň), Rumunsko (Bodonoš; Butín; Čerpotok; Nadlak; Salonta; Sinteu; Vukova), Slovinsko (Ľubljana), Srbská republika (Aradáč; Báčsky Petrovec; Bajša; Belehrad; Biele Blato; Hajdušica, Hložany; Jánošík; Kovačica; Kulpín; Kysáč; Laliť; Ljuba; Lug; Maglić, Nový Sad; Padina; Pivnica; Selenča; Silbaš, Stará Pazova; Šíd; Vojlovica-Pančevo;), Švajčiarsko (Zürich; Ruefenach; Ženeva), Švédsko (Taby;Štokholm), Taliansko (Caserta; Milano, Turín), Ukrajina (Ľvov; Seredne; Storožnica; Turie Remety, Užhorod), USA (Atlanta; Boston; Durham; Jordanville; La Mesa; Langhorne; Linden; Morganville; New York; Pittsbourgh; San Carlos).

Početné aktivity predsedu ÚSŽZ spojené s krajanskou agendou

Pred záverom ešte niektoré aktivity predsedu ÚSŽZ, ktoré sa v spojení s krajanskou agendou realizovali v priebehu II. štvrťroka. Uskutočnili sa viaceré „vnútroštátne“ pracovné stretnutia alebo mobilné komunikácie (aj) v súvislosti s rozpracovávaním Programového vyhlásenia vlády SR. Na MZVEZ SR som navštívil ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka a štátnu tajomníčku Ingrid Brockovu a rokoval som aj na sekcii ministra, sekcii ekonomiky a všeobecnej správy a s audítorom MZVEZ SR ku kontrole personálnej a dotačnej politiky ÚSŽZ. Stretol som sa aj s riaditeľom odboru štátneho občianstva MV SR Petrom Drábekom, Ingrid Slaninkovou, redaktorkou RTVS/Radio Slovakia International (poskytnutý rozhovor), Gustávom Socháňom, zástupcom Tvrdošína, partnerského mesta Slovákov z Jablonky na Hornej Orave v Poľsku, Ivanom Eľkom, generálnym biskupom SECAV a komunikoval som s Jarmilou Gerbocovou zo Slovenského národného múzea a Mojmírom Vrlíkom, honorárnym konzulom Srbskej republiky na Slovensku. Z krajanov som sa stretol s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou a hovorcom maďarského parlamentu za slovenskú národnostnú menšinu Antonom Paulíkom, predsedom Matice slovenskej v chorvátskom Osijeku Andrijom Kuricom (poskytnuté rozhovory pre slovenské vysielanie Radia Osijek a Slatina), riaditeľom slovenského folklórneho súboru Púčik z Brna Vlastimilom Fabišikom, ktorý je aj režisérom folklórneho programu Krajanskej nedele v Detve, Michalom Spevákom, predsedom Čiernohorsko-slovenského priateľstva, Vladimírom Skalským, predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Vladimírom Linderom, slovenským fotografom z kanadského Vancouvru, Valériou Balanko, predsedníčkou Spolku Ľudovíta Štúra na Ukrajine a komunikoval som aj s Júliusom Behulom, šéfredaktorom Kanadského Slováka z Toronta, Miroslavom Benkom, režisérom filmu o ikone slovenského insitného umenia v srbskej Vojvodine Martinovi Jonášovi, Ruženkou Egyedovou Baránekovou, predsedníčkou Zväzu Slovákov v Maďarsku, Editou Manákovou, predsedníčkou Spolku francúzsko-slovenského priateľstva, Jánom Brtkom, predsedom Matice slovenskej v Srbsku, Vierou Horchovou, bývalou predsedníčkou Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu v Mníchove, Imrichom Tóthom, rektorom Slovenskej katolíckej misie v Paríži či Pavlom Hlásnikom, I. podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a s ďalšími v rámci elektronickej korešpondencie. Zaujímala ma predovšetkým situácia krajanov z hľadiska vírusovej pandémie a s potešením som prijal informácie, že COVID-19 nezasiahol krajanské prostredia (v každom prípade ku mne takéto zlé správy neprenikli) a v mnohých oblastiach ani „neprerval“ krajanské aktivity, hoci (ako bolo uvedené vyššie) zmrazil (hlavne) letné festivaly. Verím, že po eliminácii pandémie začne krajanský život pulzovať vo svojom obvyklom programovanom rytme.

Výhľady krajanských aktivít vzbudzujú do ďalšieho obdobia oprávnený optimizmus

Záverečnú časť štvrťročníkov tradične venujeme výhľadom krajanských aktivít na nasledujúce obdobie. V tomto štvrťroku tento priestor vyplním informáciou z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú Slovákov v zahraničí. Ako je známe, na základe výsledkov parlamentných volieb v Slovenskej republike (29. 2. 2020) bola vytvorená koaličná vláda (OĽANO, Sme rodina, SAS, Za ľudí), ktorá v podmienkach víriacej pandémie, predložila Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie, ktoré slovenský zákonodarný orgán odobril (30. 4. 2020), a tým aj vyslovil vláde dôveru. Programové vyhlásenie vlády sa dotýka Slovákov žijúcich v zahraničí v týchto oblastiach:

Efektívna verejná správa

Vláda SR po zvážení bezpečnostných rizík zavedie popri klasickom hlasovaní aj elektronické hlasovanie vo voľbách, aby tak mohli slobodne hlasovať všetci občania SR bez ohľadu na to, kde v zahraničí sa v deň volieb nachádzajú.

Štátne občianstvo

Vláda SR umožní občanom SR dlhodobo žijúcim na území iného štátu nadobudnúť občianstvo toho štátu bez straty občianstva SR. Vláda SR bude tiež riešiť situáciu osôb, ktoré na základe platného zákona prišli o štátne občianstvo SR, tak, aby im bolo vrátené na základe štandardných európskych princípov nadobúdania občianstva, a zjednoduší podmienky nadobúdania štátneho občianstva pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Sociálne služby

Vytvorí princíp akceptácie nadobudnutých zručností a kvalifikácie u neformálnych opatrovateľov a opatrovateľov vykonávajúcich túto profesiu v zahraničí

Základné a stredné školstvo

Vláda SR si uvedomuje, že Slováci žijúci v zahraničí v rámci rovnosti príležitostí majú mať možnosť vzdelávať sa v slovenskom jazyku. Preto podporí túto oblasť adekvátnymi opatreniami v spolupráci s relevantnými inštitúciami.

Základné priority zahraničnej a bezpečnostnej politiky

V centre pozornosti vlády SR je pomoc občanom SR a ochrana ich práv v zahraničí. Na základe skúseností, ktoré so sebou priniesla globálna pandémia COVID-19, uskutočníme audit kapacít a procesov na zvládanie krízových situácií v podmienkach MZVEZ SR a prijmeme potrebné opatrenia.
V spolupráci s Ministerstvom kultúry SR postupne povýšime, v rámci finančných možností, prezentáciu slovenského umenia a kultúry v zahraničí na významný nástroj budovania obrazu SR vo svete.

Slovensko a Slováci žijúci v zahraničí

Vláda SR postupne navýši finančnú podporu slovenskému zahraničiu až na úroveň, v akej ročne podporuje národnostné menšiny žijúce na Slovensku.
V kontexte prípravy Koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2021 - 2025 vláda SR prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), zmodernizuje koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a prijme nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Zároveň vyhodnotí a upraví aj proces doterajšieho udeľovania dotácií, vrátane zjednodušenia udeľovania tzv. minigrantov.
Podporíme možnosť zapájania komunity Slovákov do spolupráce pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky SR.
Vo vybranej svetovej metropole spustíme projekt spolupráce s tzv. novou diaspórou a komunitou slovenských profesionálov, ktorých potenciál sa využije na realizáciu spoločných cieľov v danom teritóriu.

Životaschopná a sebavedomá kultúra, ktorá napomáha rozvoju kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska

Vláda SR vytvorí podmienky na zabezpečenie systémovej prezentácie kultúry a umenia v zahraničí ako nástroja prispievajúceho k pozitívnej propagácii krajiny, rozvoju diplomacie, cestovného ruchu a hospodárstva.

S vďakou za spoluprácu aj viera a nádej v súdržnosť našich krajanov

Keďže je to môj posledný webový štvrťročník v rámci takmer päťročného pôsobenia vo funkcii predsedu ÚSŽZ, chcem ho využiť aj na vyslovenie troch úprimných poďakovaní a jedného želania. Prvé poďakovanie patrí Vám všetkým, ktorí ste si našli čas a trpezlivosť na čítanie mojich webových sumárov, ktorých cieľom bolo a je demonštrovať zemepisnú šírku, žánrovú pestrosť a generačnú prepojenosť krajanského života a aktivít a dôležitosť väzieb so Slovenskou republikou. Druhé poďakovanie patrí kolegom na ÚSŽZ za spoluprácu pri realizácii ústavnej a zákonnej pôsobnosti Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom a jedným dychom aj kolegom na MZVEZ SR na všetkých stupňoch i našich diplomatických a konzulárnych úradov vrátane honorárnych konzulov a slovenských inštitútov v zahraničí za súčinnosť pri realizácii štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom po celom svete, bez ktorej by bolo jej zabezpečenie nemysliteľné. Najväčšie poďakovanie však patrí všetkým krajanom, spolkom a združeniam a tiež priateľom Slovenska, ktorí v rozhodujúcej väčšine v rámci svojich voľnočasových aktivít udržiavajú, prezentujú a rozvíjajú slovenskosť vo svojich domovských krajinách po celom svete v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a športu, duchovnej i svetskej kultúry, informovanosti vrátane vydavateľskej činnosti a médií.

Moje želanie bolo aj mojím krédom, o ktoré som sa usiloval zasadzovať počas svojej diplomatickej i úradníckej kariéry vo vzťahu ku krajanom, aby boli svorní, súdržní a solidárni pri obohacovaní spoločenského života v ich domovských krajinách na hrdosť a potešenie ich materskej a blízkej Slovenskej republiky.

So srdečným pozdravom z Bratislavy

 

                                                                                              Ján Varšo

                                                                                           predseda ÚSŽZ

 30. jún 2020

 

 

Počet zobrazení: 802x