Za Vladimírom Dolinayom, kultivovaným človekom a empatickým priateľom krajanov, podporovateľom sebavedomia a jedinečnej kultúry dolnozemských Slovákov

hlavná foto

Sú veci a javy vyvolávajúce v nás v okamihu ich zvestovania, ktoré už, žiaľ, nejde vrátiť či zvrátiť, nielen zotrvanie v nemom úžase, hroznom šoku, ale najmä krehkú spomienku na človeka, ktorý sa z minúty na minútu vytratil z našej blízkosti, kruhu spolupracovníkov, priateľov. Nevraviac o obrovskom bôli, ktorý tragická autonehoda štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR Vladimíra Dolinaya s pre neho pretrhnutou životnou niťou iba v 38 rokoch, spôsobila v sobotu 25. júla 2020 popoludní s námahou tíšiaci žiaľ jeho najmilších, najbližšej rodiny. Boj o život necelý týždeň po autonehode, prehrala v piatok 31. júla v nemocnici, žiaľ, aj Vladova manželka Zuzana. Po tragicky zosnulých manželoch zostal ich 2,5-ročný adoptovaný synček.  

Touto cestou si aj v mene stoviek priateľov Vlada Dolinaya zo slovenského krajanského sveta, z prostredí Slovákov na Dolnej zemi, najmä z Vojvodiny, s ktorou ho ľudsky, emotívne aj esteticky spojil kumšt insitných umelcov, ako aj z očarujúcich prírodných zákutí hornatej časti Rumunska - Bihoru, v ktorom pôsobil pred rokmi ako hosťujúci učiteľ v jednej zo škôl slovenskej národnostnej menšiny v Rumunsku, dovolíme vyjadriť vďaku, že sme mali česť spoznať, stretávať sa i spolupracovať s neobyčajne korektným človekom, rovným chlapom.

Vlado Dolinay - majúc na zreteli nielen jeho spoločensko-kultúrnu, ale aj politickú angažovanosť, donedávna s akcentom na jej komunálny rozmer v bratislavskej mestskej časti Petržalka, na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy či v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde pôsobil ako poslanec, zaujal od 1. júla tohto roku taký post v rezorte slovenskej kultúry, z ktorého by, poznajúc jeho túžbu po sebazdokonaľovaní sa v tvorivom prístupe, ešte viac rozvil svoj odborný aj ľudský potenciál. Na prospech posilnenia kultúry nielen na miestnej, regionálnej či celoštátnej inštitucionálnej úrovni, ale v kontexte jeho časom i životom overených skúseností, hodnôt aj hmatateľných výsledkov, aj v rámci pozornosti k prezentácii, priľnutiu a súzvuku kultúrno-duchovného dedičstva a vytvorenej autentickej slovenskej kultúry v prostrediach našich krajanov v slovenskom zahraničí ako nedeliteľnej súčasti našej národnej kultúry.

Fakt, že práve k takýmto cieľom, výzvam i zdravo smelým ambíciám mal Vlado Dolinay osudom akoby predznamenané, potvrdilo aj jeho vykročenie v ústrety propagácie jedinečnosti kultúrneho a umeleckého presahu Slovákov z Vojvodiny. Prozreteľnosť, trvácnosť a potenciál myšlienky vzniku Kalabu - hoci priestormi neveľkého, no duchom doširoka otvoreného "Krajanského centra umenia Slovákov v zahraničí a študentov umenia doma a tiež laboratórium živých tém okolo nás - miesta pre občerstvenie tela aj ducha" (ako v podtitule názvu tohto kultúrneho inštitútu avizuje jeho tematický i programový obsah...) - za krátky čas, už v priebehu štyroch rokov, keďže Kalab na Zámockej ulici v Bratislave iba nedávno, 9. júla, oslávil štvrté narodeniny , sa ukázali ako nezištne vystretá Vladova ruka jemu srdce blízkym Slovákom z Vojvodiny.

Koľko len krásnych chvíľ v nadčasovej palete farieb z výjavov diel širokej rodiny insitných maliarov z Kovačice, Padiny a ďalších prostredí slovenskej Dolnej zeme v Srbsku tu priaznivci umenia a maliarskej tvorby s oslavou ľudí práce, prírody, farbitosti "krojových tradícií predkov", najmä však bezhraničného a úprimného emočného sveta vo fantázii vojvodinských Slovákov medzi Zemou a Nebom, práve tu, v Kalabe, precítili!

Týmito vnemami, zážitkami, bezprostrednosťou stretnutí s priateľmi, sťaby pohladeniami duše, sa práve vďaka cielenému približovaniu vzácností tohto druhu kumštu u nás na Slovensku, vo vlasti všetkých nám vzácnych krajanov, najmä ale vďaka nezištnej komunikácii Vlada Dolinaya s Pavlom Babkom, majiteľom  rovnomennej súkromnej galérie insitného umenia z Kovačice,  či priamym oslovením autorov, ktorí možnosti prezentovať sa v materskej krajine s vrúcnosťou a hrdosťou vždy prijali  (Bačúr, Hajko, Cicka, Povolný-Juhás, Hraško, Glózik, Žolnaj, Vereská, Husáriková, Kotvášová, Svetlíková a viacerí ďalší) mohli všetci, ktorí sa tu vo vzájomných zblíženiach postretávali, nasýtiť krásnom, opojiť poznaním i posolstvom, aký význam pre naše životy a kultivovanosť ducha majú ľudské i myšlienkové povznesenia prostredníctvom výnimočnej umeleckej tvorby.

Hlboká poklona Vladovi Dolinayovi za tento jeho neoceniteľný vklad do trvácej mozaiky nielen v prezentácii insitného umenia našich Slovákov z Vojvodiny, ale aj do upevňovania kultúrnych vzťahov Slovenska a Srbska! 

 

S privčasným a nepredvídateľne tragickým odchodom Vladimíra Dolinaya do večnosti strácajú jeho spolupracovníci - vrátane Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, priatelia a známi, najmä však mladá rodinka, spoľahlivú oporu, ústretového, obetavého, citlivo vnímajúceho a láskyplného človeka. Svoju úprimnú sústrasť nad stratou talentovaného politika a cieľavedomého, empatiou obdareného človeka, vyjadruje aj Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Vlado, za všetkých, ktorí mali česť Ťa poznať, vyjadrujem náš žiaľ, súcit i tichú spomienku na Teba v mene všetkých krajanov, najmä Slovákov z Vojvodiny a Bihoru , ako aj Tvojich priateľov na Slovensku, ktorí si vážili Tvoj ľudský nadhľad, čestnosť pohnútok a priamy pohľad do očí.

 

S posledným zbohom

Ľudo Pomichal

 

 

KTO BOL VLADIMÍR DOLINAY

Narodil sa 1. septembra 1981 v Žiline. Študoval slovenský jazyk a katolícke náboženstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, štúdium ukončil v roku 2005. V roku 2004 až 2013 vykonával pedagogickú činnosť, bol učiteľom slovenského jazyka a náboženskej výchovy.

V rokoch 2014 až 2015 zastával post asistenta poslankyne Európskeho parlamentu Jany Žitňanskej.  Venoval sa aktívne komunálnej politike. V rokoch 2014 až 2018 bol poslancom miestneho zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Petržalka.  Opätovne ho zvolili aj v roku 2018, keď kandidoval za koalíciu Sloboda a Solidarita, Nova, Kresťanskodemokratické hnutie, Občianska konzervatívna strana, Sme rodina – Boris Kollár. Rovnako ho voliči v komunálnych voľbách 2018 zvolili za poslanca Mestského zastupiteľstva v Bratislave.  Zároveň bol V. Dolinay od volieb do VÚC v roku 2017 krajským poslancom Bratislavského samosprávneho kraja.  Bol tiež poradcom starostky mestskej časti Staré Mesto Zuzany Aufrichtovej pre oblasť školstva. Stal sa členom Správnej rady Nadácie mesta Bratislava. Hlavné mesto zastupoval aj ako člen Dozornej rady Dopravného podniku Bratislava.

V parlamentných voľbách 2020, ktoré sa konali 29. februára 2020, sa uchádzal o hlasy voličov na kandidátke strany Za ľudí na 24. mieste. Za poslanca NR SR nebol zvolený, 1. júla 2020 ho vymenovali za štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR na návrh ministerky kultúry Natálie Milanovej (OĽaNO).  Ako komunálny politik aj ako bloger sa Vladimír Dolinay zaoberal otázkami transparentnosti, korupcie, životného prostredia a aktivitami developerov, vystupoval tiež proti extrémizmu.

 

Na snímkach vo fotogalérii:

Spomienky na Vlada Dolinaya v spoločnosti predstaviteľov štátnych orgánov a inštitúcií SR a Srbska, najmä však našich krajanov počas ich aktivít na Slovensku, naposledy 5. júla 2020 počas slávnostnej pripomienky Dňa zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa, na ktorej sa Vlado Dolinay zúčastnil ako štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Foto: Ľudo Pomichal

Galéria

Počet zobrazení: 212x