Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie  v Tematickej dotačnej výzve III. na rok 2026  konečné výsledky – protokoly schválených, zamietnutých a vyradených žiadostí o dotácie, ktoré boli schválené predsedníčkou ÚSŽZ a vládou SR.

Protokol schválených žiadostí o dotáciu podaných v Tematickej dotačnej výzve llI. 2026 (.pdf)

Protokol vyradených žiadostí o dotáciu podaných v Tematickej dotačnej výzve llI. 2026 (.pdf)

Protokol zamietnutých žiadostí o dotáciu podaných v Tematickej dotačnej výzve llI. 2026 (.pdf)

Pri príležitosti Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí sa v Sade Janka Kráľa v Bratislave uskutočnil slávnostný pietny akt pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Podujatie, ktoré každoročne pripomína význam slovenských komunít žijúcich za hranicami vlasti a ich prínos k zachovávaniu slovenského jazyka, kultúry a národnej identity, zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková pri tejto príležitosti zdôraznila, že Deň Slovákov žijúcich v zahraničí je symbolickým poďakovaním všetkým krajanom, ktorí aj ďaleko od Slovenska uchovávajú slovenské tradície, jazyk a kultúrne dedičstvo a odovzdávajú ich ďalším generáciám.

V mene Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vystúpila generálna riaditeľka Sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie Karla Matiaško Wursterová, ktorá prítomným prečítala odkaz ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára adresovaný slovenským krajanom pri príležitosti ich sviatku.

Súčasťou programu boli aj príhovory zástupcov slovenských komunít z Dolnej zeme a z Českej republiky, ktoré doplnili vystúpenia zborov Enthea zo Slovenska, Ozveny z Maďarska a Folklórneho súboru Limbora z Českej republiky. Hudobný program uzavreli Timea Galda, Margita Garajska a Levente Galda z Maďarska v sprievode harmonikára Miroslava Bruka zo Srbska.

Vrcholom podujatia bolo slávnostné kladenie kvetov pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktorým si predstavitelia štátnych inštitúcií, krajanských organizácií a partnerov uctili všetkých Slovákov, ktorí žili a žijú za hranicami vlasti.

Ďakujeme všetkým hosťom, účinkujúcim i partnerom, ktorí svojou účasťou prispeli k dôstojným oslavám Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa v piatok 3. júla stal miestom stretnutia významných osobností slovenského zahraničia. Pri príležitosti nadchádzajúceho pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí sa tu uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pamätnej medaily Štefana Boleslava Romana. Organizátormi podujatia boli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva. Záštitu nad podujatím prevzali minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár a predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Marián Kéry.

Slávnostné podujatie bolo vyjadrením úcty a vďaky osobnostiam, ktoré svojou celoživotnou prácou prispievajú k zachovávaniu slovenského jazyka, kultúry a národnej identity za hranicami Slovenska. Ocenení svojím pôsobením posilňujú väzby medzi Slovenskou republikou a krajanskými komunitami a dlhodobo šíria dobré meno Slovenska vo svete.

Účastníkom sa prihovoril minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár a podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Karol Farkašovský. Na podujatí sa zúčastnila aj predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, správca Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva Claude Baláž, poslanci Národnej rady SR a predstavitelia krajanských organizácií a slovenských komunít z viacerých krajín sveta.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár odovzdal Zlatú pamätnú medailu Jaroslavovi Miňovi z Českej republiky, dlhoročnému folkloristovi, vedúcemu folklórneho súboru Limbora a významnému organizátorovi slovenského krajanského života v Českej republike. Štít priateľstva MZVEZ SR získal Štefan Daňo za jeho dlhoročný osobný prínos k podpore slovenského národnostného, kultúrneho a spoločenského života Slovákov žijúcich v Maďarsku a k rozvoju slovensko-maďarských vzťahov.

Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková odovzdala Medaily ÚSŽZ. Okrem Štefana Daňa ich získali aj Katalin Király z Maďarska, etnologička a dlhoročná osobnosť výskumu a ochrany kultúrneho dedičstva tamojších Slovákov, Ingrid Sivčová Kuzma zo Spojených štátov amerických za prácu pri rozvoji slovenských vzdelávacích centier a zachovávaní slovenského jazyka medzi mladou generáciou krajanov, ako aj Terézia Mária Král z Austrálie za celoživotnú činnosť v prospech slovenskej komunity v Austrálii.

Záverečná časť programu patrila slávnostnému odovzdaniu Pamätnej medaily Štefana Boleslava Romana, ktorú udeľuje nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva. Laureátmi sa stali Ruženka Egyedová-Baráneková, dlhoročná predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku a organizátorka významných folklórnych a kultúrnych podujatí, Rastislav Blažek, riaditeľ Slovenského centra v Írsku a dlhoročný podporovateľ slovenskej komunity v Írsku, a Marián Servátka, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky, ktorý sa počas svojej diplomatickej služby významne zaslúžil o šírenie slovenského jazyka, kultúry a dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Vo svojom záverečnom vystúpení predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková poďakovala všetkým oceneným za ich celoživotnú prácu a zdôraznila, že slovenské komunity v zahraničí sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského národa. Vyjadrila zároveň presvedčenie, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude aj naďalej spoľahlivým partnerom krajanov pri podpore ich kultúrneho, spoločenského i vzdelávacieho života.

Foto: MZVEZ SR

Celá fotogaléria je dostupná na stránke flickr: Slávnostné odovzdávanie ocenení zahraničným Slovákom 03/07/2026 | Flickr

Z dôvodu zvýšeného počtu žiadostí o vydanie Osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí a s cieľom zrýchliť vybavovanie a zlepšiť dostupnosť služieb, sa od 1. júla 2026 rozširujú stránkové hodiny klientskeho centra.

Stránkové hodiny klientskeho centra:
pondelok až štvrtok
08.00 – 12.00

Telefonický kontakt na klientské centrum: 02/572 005 35

Tešíme sa na vašu návštevu.

Bratislavský Sad Janka Kráľa bude v nedeľu 5. júla 2026 dejiskom osláv pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Na tradičnom podujatí sa stretnú krajania zo zahraničia, predstavitelia štátu i verejnosť. Súčasťou programu bude slávnostné kladenie kvetov aj vystúpenia účinkujúcich zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Českej republiky.

Slávnostná ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutoční 5. júla 2026 o 10:00 v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Presná poloha: https://goo.gl/maps/hGQkutqapN5gRWWS8

Slávnostnú atmosféru podčiarkne vystúpenie zboru Enthea z Nových Zámkov, melódie z Maďarska prinesie zbor Ozveny a zo Srbska sólistka Renáta Rybárová v sprievode harmoniky. O záver programu sa postarajú hostia z Českej republiky: folklórny súbor Limbora.

Pamätný deň symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda – 5. júla. Oslavujeme ho už od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 2000 bol 5. júla v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke osadený 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska. Odvtedy sa tento základný kameň budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.

Takto sme si pripomenuli pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí minulý rok:

Oslavy Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí 2025

a záznam na YouTube  Oslavy Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí 2025 – živý prenos

10. – 12. júla 2026 | Areál Folklórnych slávností pod Poľanou, Detva

Krajanský dvor bude aj počas 11. ročníka jedným z miest, kde sa návštevníci Folklórnych slávností pod Poľanou môžu vybrať na malú cestu za Slovákmi žijúcimi za hranicami. Od piatka do nedele prinesú krajanské spolky a organizácie zo Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a Poľska nielen tradičné jedlá, ale aj hudbu, remeslá, výstavy a rozprávanie o živote slovenských komunít v zahraničí.

Voňavé klobásové špeciality z Nadlaku, bryndzové a mäsové pirohy z Krempy, rybacie jedlá z Bieleho Blata, baraní guláš z Aradáča, čabianska klobása či padinský perkelt… Ponuka stánkov ukáže, ako sa slovenské kulinárske tradície vyvíjali v rôznych krajinách a regiónoch. Návštevníci budú môcť ochutnať aj množstvo domácich koláčov, rezancov, langošov, medových pochúťok či ďalších receptov, ktoré sa v krajanských rodinách odovzdávajú z generácie na generáciu.

Krajanský dvor však nebude len o gastronómii. Hudobnú atmosféru dotvoria Pazovskí kacúri zo Starej Pazovy a Csibaj banda z Jače v Maďarsku. Súčasťou programu budú aj dve výstavy: Padinská geceľa autoriek Zuzany Kotvášovej a Zuzany Drugovej a výstava Detstvo na dedine autorov Jána Chlpku a Vladimíra Valentíka.

V tradičnom Humne si návštevníci budú môcť pozrieť ukážky starých prác a remesiel – výrobu metiel, prácu s kukuricou, pletenie košíkov, varenie sapúna, páranie peria či ďalšie činnosti, ktoré boli kedysi prirodzenou súčasťou každodenného života slovenských komunít.

Program na javisku
Piatok 10. júla

17.00 – Otvorenie Krajanského dvora

Sobota 11. júla

14.15 – 15.15 – Škola dolnozemských tancov
15.15 – 15.30 – Krst knihy Zástoj Svetozára Švehláka v slovenskej folkloristike a folklorizme
15.30 – 16.00 – Nakuknite do kuchyne a dvora krajanov

Nedeľa 12. júla

10.45 – 11.30 – Komentovaná prehliadka tradičného odevu z Padiny
11.30 – 11.45 – Vyučovanie krajanskej piesne so Zuzanou Djukićovou
11.45 – 12.45 – Tradície Slovákov žijúcich v zahraničí

Krajanský dvor každoročne patrí k najnavštevovanejším častiam detvianskych slávností. Ponúka totiž niečo, čo sa nedá preniesť do vitrín ani na stránky kníh – možnosť stretnúť ľudí, ktorí si slovenský jazyk, zvyky a tradície uchovávajú aj stovky kilometrov od Slovenska, a spoznať ich prostredníctvom chutí, hudby a osobných príbehov.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v tomto roku zabezpečil účasť ocenených žiakov a študentov zo zahraničia na celoslovenskom vyhlásení výsledkov 34. ročníka literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Súťaž patrí medzi najvýznamnejšie podujatia podporujúce vzťah mladých ľudí k slovenskému jazyku a súťažiaci zo zahraničia sa jej zúčastňujú už 30 rokov.

Na pozvanie ÚSŽZ pricestovali na Slovensko ocenení žiaci a študenti zo slovenských komunít v  Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, Rakúsku a na Ukrajine. Pre účastníkov bol pripravený niekoľkodňový vlastivedný pobyt, ktorý im umožnil bližšie spoznať Slovensko, jeho históriu, kultúru a významné osobnosti.

Ocenení sa najprv 4. júna 2026 zúčastnili na slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže v Nových Zámkoch. Program sa začal pri soche Antona Bernoláka na Hlavnom námestí, kde vystúpil vokálny zbor ENTHEA.  Mladý spisovateľ Matúš Mahút pri tejto príležitosti predniesol vlastnú báseň venovanú slovenčine:

Prečo mám rád slovenčinu?

veľa slov ťa môže stiahnuť nadol

a príliš málo ťa neudrží nad hladinou

preto hľadám tých pár akurát

ktoré všetko vyjadria, aby som im do náruče padol

tak chcem byť ako ty, moja rodná reč

cez moje ústa ako čistý prameň teč

ako by som ju mohol haniť, keď ju mám tak často na jazyku?

ľubozvučne znieš, potešiť ma vieš

rozcítiť a zdvihnúť kútik 

ma tvoj slastný súzvuk núti

prečo mám rád slovenčinu?

akoby som mal na výber, akoby som sa ti mohol vyhnúť

akoby nebolo na svete ľahšieho ako k tvojim riadkom priľnúť 

si materinský dar, preto ti vzdávam rovnakú úctu ako vlastnej mame

ty sa nedáš kúpiť, nedáš sa podplatiť

pretože si čistá, žiadna trpká pachuť

ani sa nedivím

že ťa chcem stále na perách

preto ma medzi slova zakrúť

vezmi ma do tanca s tebou

a venuj mi verše

lebo nie je kút sveta, do ktorého

by som s tebou nešiel

ako si v príručkách

tak si na mojich rúčkach

a hlboko vnútri

vytesaná v srdci, snáď ťa budem súci

lebo

človek sa vtedy stane človekom, keď si ťa osvojí

dobrým sa človek stane vtedy, keď dvere pravde otvorí

zaklop a pohliadni

hole a polia, rieky a hory

Slovensko na dlani verným sa núka

a ty nad všetkým, lebo tebou ich opíšem

si čerešnička na torte, tajná prísada a čosi navyše

prečo mám rád Slovensko? pre to všetko vyššie

viem, že to zlé sa časom stratí

každý by mal mať hlásky

a každý by mal dostať slovo, vybrané, plnovýznamové

a hlavné slovo ten, kto je pravde najvernejší

a tak si berte slová, ktoré vedia zatrpknutosť do vrecúšok schovať

preto sa tešme na zajtrajšky a na to, čo nám pripravia

buďme deťmi slovenčiny

čo ju slovom zachránia

Nasledovalo položenie vencov k soche Antona Bernoláka, prvého kodifikátora slovenského jazyka. Vence položili zástupcovia organizátorov a partnerov súťaže, pričom za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vzdala hold predsedníčka úradu Dagmar Repčeková. Program pri soche moderoval Lukáš Červený.

Slávnostné odovzdávanie cien následne pokračovalo v Dome Matice slovenskej. Nad podujatím prevzali záštitu prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini a ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová, ktorá sa na podujatí osobne zúčastnila. Počas slávnosti sa hosťom prihovorili predstavitelia gestorských a partnerských inštitúcií vrátane Ministerstva kultúry SR, NIVAM-u, Matice slovenskej, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a mesta Nové Zámky.

Osobitné miesto patrilo 4. kategórii súťaže, určenej žiakom a študentom zo slovenského zahraničia, ktorú dlhodobo zastrešuje ÚSŽZ. Ocenenia laureátom tejto kategórie odovzdala predsedníčka úradu Dagmar Repčeková.

Zoznam ocenených žiakov a študentov zo slovenského zahraničia nájdete tu: Poznáme zahraničných víťazov literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko 2025/ 2026

Kultúrny program obohatili vystúpenia detských folklórnych súborov Klnka z Bratislavy a Matičiarik z Nových Zámkov a bolo predstavené pásmo venované Viliamovi Paulínymu Tóthovi. Slovenské komunity v zahraničí reprezentovali aj samotní ocenení. Zlata Proc a Elizaveta Jarčič z Užhorodského lýcea č. 4 predniesli básne Milana Rúfusa a Nóra Zita Csatai z Békešskej Čaby zahrala na citare a zaspievala slovenské ľudové piesne.

Po skončení slávnostného vyhlásenia výsledkov pokračoval program vlastivedným pobytom, ktorý bol pre ocenených pripravený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jeho cieľom bolo priblížiť mladým krajanom významné miesta slovenskej histórie a kultúry a vytvoriť priestor na vzájomné spoznávanie sa účastníkov z rôznych krajín.

Účastníci navštívili hrad Červený Kameň, kde sa oboznámili s jeho históriou a významom v dejinách Slovenska. V Modre absolvovali prehliadku Múzea Ľudovíta Štúra a v miestnej knižnici sa stretli so spisovateľkou Veronikou Šikulovou. Program pokračoval v Malokarpatskom múzeu v Pezinku, kde si vyskúšali tradičné hrnčiarske techniky a spoznali remeselné tradície malokarpatského regiónu.

Ďalší deň bol venovaný hlavnému mestu. Mladí krajania navštívili Bratislavský hrad, vyhliadkovú vežu UFO a výstavu AHOJ! Dunaj v Bibiane, Medzinárodnom dome umenia pre deti. Nechýbal ani priestor na oddych v aquaparku v Senci.

Pobyt bol pre účastníkov príležitosťou prehĺbiť svoje znalosti slovenského jazyka a nadviazať nové priateľstvá s rovesníkmi z rôznych slovenských komunít.

Vážení žiadatelia o dotáciu,

tematická dotačná výzva  pod názvom Výskum, dokumentácia a digitálne sprístupňovanie života a kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „výzva IV“)  na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosti“) bola uzavretá. Už nie je možné v tejto výzve podávať žiadosti. Žiadosti poslané po dátume 10.06.2026, po 12:00 (poludnie) SEČ nebudú akceptované.

Celkový počet prijatých žiadostí je 24.

Podané žiadosti nie je potrebné tlačiť a posielať na úrad poštou v listinnej podobe.

V najbližších týždňoch bude prebiehať kontrola podaných žiadostí. V prípade, že žiadosť nie je úplná a nedostatky spočívajú v chýbajúcich, chybných či neúplných údajoch alebo dokumentoch a prílohách, príslušný pracovník úradu elektronickou poštou prostredníctvom DIS oznámi túto skutočnosť žiadateľovi o dotáciu a vyzve ho, aby všetky nedostatky odstránil. Ak nedostatky žiadosti nebudú podľa pokynov odstránené v zadanom termíne, žiadosť bude automaticky vyradená.

Žiadosti, ktoré spĺňajú všetky administratívne podmienky a kvalitatívne kritériá budú zaradené do procesu hodnotenia.

Viac informácií o kontrole žiadostí a podmienkach zaradenia žiadosti do hodnotiaceho procesu nájdete  v SMERNICI č. 1_2024 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (.pdf)