Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky, v duchu budovania slovenskej štátnosti, na základoch pluralitnej demokracie, rozvoja základných ľudských a občianskych práv, upevnenia národnej kultúrnej identity príslušníkov slovenského národa doma i v zahraničí, v súlade s dokumentmi Organizácie spojených národov, Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, dotýkajúcimi sa ochrany práv národnostných a etnických menšín, a v záujme posilnenia spolupráce a kontaktov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, prijíma túto deklaráciu:
Slovensko a Slováci tvoria neoddeliteľnú súčasť európskych kultúrnych tradícií a ich história je úzko spojená s počiatkami kresťanstva v stredoeurópskom priestore. Je to národ, ktorého korene sú pevne ukotvené na území Slovenska, oddávna obývaného predkami Slovákov.
V dôsledku historického vývoja časť Slovákov žije v súčasnosti mimo krajiny svojich predkov. Príčiny tohto stavu sú rôzne, avšak Slovensko je hrdé na skutočnosť, že všade tam, kde prichádzali Slováci, sa ako občania novej vlasti aktívne spolupodieľali na rozvoji danej krajiny a stali sa jej obohatením.
Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva. Slovenská republika si je vedomá, že Slováci vo svete sú spoločnými duchovnými nositeľmi slovenskej štátnosti, a oceňuje ich prínos ako integrujúceho činiteľa a mostu preklenujúceho hranice medzi materskou krajinou ich predkov a ich novou vlasťou. Slovákov po celom svete viaže pevné puto cyrilometodských tradícií, ktorých pôvodcovia sa stali spolupatrónmi Európy.
Slovenská republika oceňuje, že napriek zrasteniu Slovákov s novým kultúrnym priestorom sa naďalej hlásia k svojim koreňom a k svojej domovine. V tejto súvislosti im Slovenská republika bude v záujme udržania a rozvoja ich národného povedomia a národno-kultúrnej identity naďalej venovať náležitú pozornosť, spolupracovať s nimi, všemožne im pomáhať a podporovať ich práva. Zároveň bude vždy ústretová a otvorená riešeniu ich požiadaviek a potrieb. V rámci toho Slovenská republika považuje za svoj trvalý záväzok neustále rozvíjať systém vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Bratislava 6. júla 1999
Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva
z 28. februára 2001
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. februára 2001 č. 1292 schválila túto deklaráciu:
Národná rada Slovenskej republiky,
uvedomujúc si nenahraditeľné kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na čas a miesto ich vzniku,
konštatujúc, že tieto hodnoty sú trvale ohrozované nielen prirodzenými príčinami chátrania a rozkladu, ale aj zmenami životného štýlu, transformáciou spoločenských a ekonomických podmienok, úpadkom a zánikom tradičných remesiel a techník a uplatňovaním technológií často nezlučiteľných s podstatou a charakterom týchto hodnôt,
vychádzajúc z požiadaviek na záchranu, regeneráciu, primerané využívanie a prezentáciu hodnôt minulých období,
uplatňujúc princípy zakotvené v medzinárodných zmluvách, dohovoroch a odporúčaniach medzinárodných organizácií na ochranu kultúrneho dedičstva, najmä dokumentov UNESCO a Rady Európy,
rozvíjajúc podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky práva a povinnosti každého chrániť kultúrne dedičstvo,
hodnotiac vzťah verejnosti ku kultúrnym a historickým hodnotám,
pripomínajúc občanom povinnosť chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo svojej obce, mesta, regiónu a štátu,
berúc do úvahy, že význam kultúrneho dedičstva trvale rastie, vhodnou ochranou sa ďalej rozvíja a zveľaďuje a stáva sa tak autentickým posolstvom pre nasledujúce generácie,
uvedomujúc si, že aj naše rozhodnutia a činy sú prameňom nových hodnôt a z pohľadu budúcnosti bude aj dnešok minulosťou,
prijala túto Deklaráciu o ochrane kultúrneho dedičstva:
Čl. 1
1.
Kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska.
2.
Jednotlivé druhy a časti kultúrneho dedičstva sú rovnocenné a tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Európy a celého ľudstva.
Čl. 2
1.
Kultúrnym dedičstvom sú hmotné a nehmotné hodnoty, hnuteľné a nehnuteľné veci vrátane importovaných diel a myšlienok, ktoré našli na Slovensku miesto a uplatnenie.
2.
Nehmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú najmä jazykové a literárne prejavy šírené ústne alebo zvukovými nosičmi, diela dramatického, hudobného a tanečného umenia, zvyky a tradície, historické udalosti, zemepisné, katastrálne a miestne názvy.
3.
Hmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú najmä archívne dokumenty bez ohľadu na spôsob zaznamenania informácie, historické knižničné dokumenty a fondy, diela písomníctva, scénografie, kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, zbierky múzeí a galérií, diela výtvarného, úžitkového a ľudového umenia, dizajnu, architektonické objekty, urbanistické súbory, archeologické nálezy a lokality, objekty ľudového staviteľstva, pamiatky výroby, vedy a techniky, historické záhrady, parky a kultúrna krajina.
Čl. 3
1.
Ochrana kultúrneho dedičstva je verejným záujmom a vykonáva sa na základe rešpektovania individuálnych práv a slobôd občanov.
2.
Princípy a prostriedky ochrany kultúrneho dedičstva by nemali narušiť iné občianske práva bez zodpovedajúcej kompenzácie podľa príslušných zákonov.
3.
Jednotlivé druhy kultúrneho dedičstva sú predmetom starostlivosti podľa osobitných predpisov.2)
4.
Podmienky na ochranu kultúrneho dedičstva utvára štát, územná samospráva, príslušné právnické osoby, príslušné fyzické osoby a najmä vlastníci majetku, ktorý je predmetom ochrany. Štát a obce podporujú aktivity občanov, občianskych združení, nadácií a mimovládnych organizácií pri ochrane kultúrneho dedičstva.
5.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) do jedného roka od prijatia tejto deklarácie predloží Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) návrh legislatívnych, organizačných a realizačných opatrení na identifikáciu, evidenciu, záchranu, využívanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Vláda pravidelne, najmenej raz za volebné obdobie, predloží národnej rade komplexnú správu o stave kultúrneho dedičstva a vo svojej pôsobnosti utvorí účinný systém na odstránenie zistených nedostatkov. Vláda bude venovať zvýšenú pozornosť záchrane lokalít zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva, ako aj záchrane archívnych dokumentov zapísaných do zoznamu Pamäť sveta.
Čl. 4
1.
Kultúrne dedičstvo možno ochraňovať, spravovať a využívať iba v súlade s jeho fyzickým stavom, historickými a kultúrnymi kvalitami vrátane hodnôt okolitého prostredia tak, aby sa v najväčšej možnej miere predchádzalo jeho fyzickému opotrebovaniu, poškodeniu, odcudzeniu alebo zničeniu.
2.
Podmienky a spôsob záchrany, obnovy, využívania a prezentácie kultúrneho dedičstva, pôsobnosť a zodpovednosť príslušných orgánov upravujú príslušné zákony na ochranu jednotlivých druhov a súčastí kultúrneho dedičstva.
Čl. 5
1.
Vec definovanú ako kultúrne dedičstvo možno do zahraničia vyviezť iba v súlade s podmienkami, ktoré ustanovia osobitné zákony.
2.
Vec, ktorá vykazuje znaky kultúrneho dedičstva, možno zo zahraničia na územie Slovenskej republiky doviezť iba po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, z ktorého má byť dovezená.
Čl. 6
1.
Vláda bude utvárať podmienky na školskú a mimoškolskú výchovu a na upevňovanie vzťahov ku kultúrnemu dedičstvu najmä u mladej generácie.
2.
V systéme vzdelávania príslušné ústredné orgány zabezpečia odbornú prípravu zamestnancov, ktorí sa v rámci svojich profesií podieľajú na záchrane, obnove, využívaní a prezentácii kultúrneho dedičstva.
3.
Národná rada vyzýva mimovládne organizácie, kultúrne ustanovizne a médiá, najmä rozhlas a televíziu, redakcie periodickej a neperiodickej tlače, na zvýšenú propagáciu a prezentáciu kultúrneho dedičstva.