Krajanský dvor 2026
Krajanský dvor už po jedenástykrát predstavil tradičné slovenské jedlá, ktoré podľa pôvodných receptúr svojich predkov pripravujú Slováci žijúci v zahraničí. Tento ročník sa vám predstavia Slováci z Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a zo Srbska. Ako je tu zvykom, nebude chýbať ani dobrá nálada pri muzike, vzácne výstavy a pútavý program na jarmočnom javisku.
Ponuka v jarmočných stánkoch
Čabänia, Maďarsko. V Békešskej Čabe žilo v roku 1857 takmer 21-tisíc Slovákov, čo bolo viac ako v akomkoľvek meste na Slovensku vrátane Bratislavy. Súčasnú miestnu komunitu zastrešuje Čabianska organizácia Slovákov, ktorá prevádzkuje Dom slovenskej kultúry, vydáva ročenku a informačný časopis, organizuje pravidelné podujatia a podporuje záujmové krúžky vrátane výšivkárskeho krúžku Rozmarín. Na Krajanský dvor prinesú tradičné čabianske brindzovie haluške a svetoznámu čabiansku klobásu z renomovaného „klobásnictva“ rodiny Knyihárovcov. Súčasťou prezentácie bude aj živá ukážka čabianskej kožušníckej výšivky, publikácie dolnozemských Slovákov a scénické vystúpenie s ľudovými piesňami a citarovým sprievodom.
Komlóšski Slováci, Maďarsko. Slovenský Komlóš v Maďarsku je považovaný za jedno z najdôležitejších centier slovenskej menšiny na Dolnej zemi. Tento rok oslavuje 280 rokov od svojho založenia. Na stánku vás privíta Nadácia Za komlóšskych Slovákov, ktorá sa od roku 1999 venuje zachovávaniu slovenského jazyka, identity a kultúrneho dedičstva. Ochutnáte kvasienke – parené buchty posypané makom, škoricou, orechmi alebo syrom, ktoré poznajú aj v susedných dedinách Veľký Bánhedeš, Pitvaroš či Čanádalbert. Nebude chýbať ani baraní perkelt, grilovať sa bude pravá komlóšska klobása, ktorú milovníci údenín poznajú ako neopakovateľnú špecialitu tejto oblasti. Na záver vás potešia tradičné zákusky a ďalšie lahôdky.
Kultúrno-umelecký spolok Štefánik, Srbsko. Spolok pochádza z Lalite, slovenskej obce vo Vojvodine. Laliťania sa pravidelne zúčastňujú na festivaloch vojvodinských Slovákov a udržiavajú dlhoročnú družbu s obcou Mošovce na Slovensku. Na Krajanskom dvore budú prezentovať výšivky, háčkované práce, gobelíny a obrazy šikovných laliťských žien, ako aj kroje a tradičné piesne, ktoré si komunita zachovala v pôvodnej podobe. Navaria tradičné jedlá: laliťský bôb, bravčový paprikáš, pirohy s makom, makové rezance, herovky a lepníky a so sebou prinesú pestrý výber pečených sladkých i slaných koláčov.
Matica slovenská z Josipovca, Chorvátsko. Slovákov žijúcich v Chorvátsku na Krajanskom dvore tento rok zastupuje Matica slovenská z Josipovca, ktorá sa dlhodobo venuje uchovávaniu kultúrnych a gastronomických tradícií prostredníctvom rôznych podujatí doma aj v zahraničí. Výkladnou skriňou jej folklórnych aktivít je kultúrno-umelecký spolok bratov Banasovcov založený v roku 1967. Jeho činnosť dopĺňa spevácka a hudobná skupina, pričom Maticu obohacuje aj umelecká skupina Kontrast a tradičná remeselná dielňa. Na Krajanskom dvore nám Josipovčania pripravia tradičné zemiakové placky, ćevapi a čobanac. Sladkou bodkou budú domáce koláče orechovník, makovník, krancle, šapky a oblátky.
Miestny odbor Matice slovenskej Biele Blato, Srbsko. Biele Blato je obec v srbskej Vojvodine neďaleko prírodnej rezervácie Cárska bara. Obklopujú ju rybníky, čo od nepamäti formuje každodenný život jej obyvateľov. Slovenská komunita tu zapustila korene v roku 1882, odvtedy si Slováci v Bielom Blate vytrvalo uchovávajú svoj jazyk, folklór aj tradície. Popri MO MS Biele Blato funguje folklórna odbočka, ktorá sa zúčastňuje na rôznych podujatiach v Srbsku aj na Slovensku. Na Krajanskom dvore sa nám Bieloblatčania predstavia po prvýkrát. Pripravia práve to, čo ich kraj definuje najlepšie – tradičnú rybaciu polievku a vyprážanú rybu, ako aj výber sladkých a slaných dobrôt – tvarohové rožky, semiačkové pagáče, vínové tyčinky, orechovú tortu či salovníky.
Tá banátska krčma nová…, Srbsko. Domáca destilácia patrí k živej tradícii banátskych Slovákov rovnako ako ľudová pieseň či kroj. V tomto stánku sa môžete presvedčiť, že toto remeslo je stále v dobrých rukách. Hlavnou raritou je kukuričná pálenka z Jánošíka, tzv. chlebovka, vzácna špecialita, ktorú miestni obyvatelia zachránili pred zabudnutím vďaka podujatiu Dvor z kukurice. Okrem nej ponúknu pálenky značky Petrovič z dule, marhúľ, hrušiek, jabĺk, sliviek a bylinné pálenky, ako aj Tomanovku z Kovačice, ocenenú tradičnú značku s rovnako bohatým sortimentom ovocných destilátov.
Slováci z Nadlaku, Rumunsko. Nadlak leží na rumunsko-maďarských hraniciach v župe Arad a je najväčšou slovenskou enklávou v Rumunsku. Svoju slovenskú identitu si uchováva najmä za pomoci Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku. Nadlackí Slováci sú stálicou Krajanského dvora. Podobne ako po minulé roky návštevníkov potešia bohatou ponukou tradičných nadlackých špecialít: klobásovým paprikášom s tarhoňou, hustou kapustou s mäsom, sármou, čerstvou pečenou i suchou klobásou, údenou slaninou a šunkou. Zo sladkého a z pečeného nebudú chýbať šiflíčke, brdovce, kysnutie haluške, sadlovie kifle, herovke, škvarkovie bagáne ani fánke. Okrem gastronómie budú prezentovať aj strojovú výšivku, zapletanie z nití, háčkovanie a knižné publikácie Slovákov z Rumunska.
Slovenská vojvodinská harmónia Stará Pazova, Srbsko. Stará Pazova je jedno z najvýznamnejších centier Slovákov na území srbského Sriemu. Z generácie na generáciu sa tu odovzdáva nielen ľudová hudba a folklór, ale aj tradícia pestovania viniča na Slankamenských vinohradoch, ktoré miestni dôverne poznajú pod názvom Brehe. Kultúrne dedičstvo tejto komunity dnes nesie aj združenie Slovenská vojvodinská harmónia. Na Krajanskom dvore nás bude sprevádzať šesťčlenná hudobná skupina Pazovskí kacúri s repertoárom autentickej pazovskej ľudovej hudby. Gastronómiu zastúpi sriemsky tanier s výberom tradičných údenín pripravených podľa starých rodinných receptúr. Ochutnať budeme môcť aj brehovské víno a staropazovskú pálenku.
Spolok žien Ruža Aradáč, Srbsko. Aradáč, najstaršia slovenská dedina v Banáte, si tento rok pripomína 240 rokov od príchodu svojich slovenských obyvateľov. Neoddeliteľnou súčasťou aradáčskeho kultúrneho života je Spolok žien Ruža, ktorý je aktívnym spoluorganizátorom miestnych slávností vrátane Oberačky a Festivalu zvykov a obyčají a obľúbenej Tortiády. Na Krajanskom dvore ponúknu ovčí guláš, lepníčky a pampúchy, zo sladkého herovke, trutule, orechové štangle, čige, dobošovú tortu, medovú pitu, rejteša a sadlové koláčike a k tomu aradáčske víno a pálenku. Návštevníci si budú môcť prezrieť aj zbierku krojov, dobových fotografií a ručných prác a nebudú chýbať ani chýrečné Aradáčske meškárky.
Združenie pre zachovanie kultúry, tradície a umenia Selenča, Srbsko. Združenie zo Selenče sa dlhodobo venuje zachovávaniu a prezentácii slovenského ľudového odevu a kultúrnych tradícií Slovákov v Srbsku. Svoje aktivity zameriava na formovanie etnologických zbierok a zachovanie slovenskej ľudovej nehmotnej kultúry, ľudového odevu a tradičných remeselníckych výrobkov. Návštevníci selenčského stánku na Krajanskom dvore budú svedkami živej ukážky obliekania nevesty do kroja, jedného z najkrajších obradov slovenského zvykoslovia. Z lokálnej gastronómie ponúknu svadobnú kapustu, makové rezance s medom a medové pochúťky. Zapijete ich medovačou, čo bude sladký záver hodný selenčskej pohostinnosti.
Padinská krása, Padina, Srbsko. Okrem výstavy Padinská geceľa a prehliadky krojov, ktorú pripravili Zuzana Kotvášová a Zuzana Drugová, ponúknu Padinčania návštevníkom aj poctivé domáce jedlo, ako napr. fazuľový guláš, perkelt, krumple na ťapši (typické jedno vojvodinských Slovákov – pečenú klobásu so zemiakmi) a sladké a slané pochúťky. Kuchyňu povedie šéfkuchár Miško Kotváš. Môžeme sa tešiť aj na prezentáciu Cesta za chlebom – rodokmeň rodiny Markušovej, ako aj na kreatívny kútik insitného umenia zapísaného do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Svojimi dielami sa predstavia Juraj Ľavroš a Anna Bokorová.
Ľudová hudba Pazovskí kacúri
V tomto roku ľudová hudba Pazovskí kacúri oslavuje významné okrúhle jubileum – 20 rokov od založenia. Je to hudobná skupina prezentujúca tradičný štýl interpretácie ľudových piesní zo Starej Pazovy, ktoré charakterizuje bohaté zdobenie a originálny spevný prejav. V jej repertoári nájdeme melódie z dávnej minulosti Starej Pazovy, ale aj novšie piesne, ktoré vznikali v tomto prostredí a ktoré sa postupom času stali obľúbené nielen v Srbsku, ale najnovšie aj na Slovensku. Členmi skupiny sú: Miroslav Pap (husle), Rastislav Dvornický, Igor Žolnaj a Milan Džodan (akordeóny), Miroslav Lepšanović (kontrabas) a Milan Jovanović (kontra). Vlani na Krajanskom dvore vytvorili nezabudnuteľný zážitok a veríme, že to bude tak aj tento rok.
Ľudová hudba Csibaj Banda
Kapela Csibaj Banda bola založená v roku 2010 v obci Jača s cieľom uchovávať a šíriť slovenskú ľudovú hudbu a spev v Maďarsku. K obľúbeným piesňam ich repertoáru patria uhorské čardáše, kde si tú istú melódiu Slováci zaspievajú po slovensky a Maďari po maďarsky. Stretnúť ich môžete na rôznych podujatiach v Maďarsku, ale viackrát vystupovali aj na Slovensku, napr. v Nitre, Tlmačoch, Hrušove, Hriňovej, Dolnej Strehovej i v Detve. Účinkovali aj v zahraničí – v Česku a Rumunsku. Kapela spolupracuje s tanečným súborom Furmička, s ktorým sa podieľa na dôležitej úlohe – zachovávaní a šírení slovenskej tradície v Maďarsku.
Krajanské programy na jarmočnej scéne
Piatok 10. júl 2026
17.00 otvorenie Krajanského dvora
Účinkujú: Csibai Banda z Jače (Maďarsko), FS Limbora z Prahy (Česko), Vladimír Valentík a Ján Chlpka – otvorenie výstavy Detstvo na dedine, Zuzana Djukićová a Ondrej Druga, Krempašské gazdinky a ľudová hudba Wojtasovci (Poľsko), Zuzana Kotvášová a Zuzana Drugová – otvorenie výstavy Padinská geceľa, Aradáčske meškárky z Aradáča (Srbsko), Pazovskí kacúri zo Starej Pazovy (Srbsko)
Moderuje: Peter Cítenyi
Sobota 11. júl 2026
14.15 – 15.15 Škola dolnozemských tancov
15.15 – 15.30 krst knihy Zástoj Svetozára Švehláka v slovenskej folkloristike a folklorizme
Účinkujú: Katarína Mosnáková Bagľašová, Ján Slávik, Anna Ostrihoňová, Hana Hlôšková, Igor Kovačovič, ľudová hudba Pazovskí kacúri
15.30 – 16.00 Nakuknite do kuchyne a dvora krajanov
Účinkujú: predstavitelia zúčastnených krajanských tímov, Zuzana Bartošová zo Slovenského Komlóša, speváci z Lalite, Andrea Fábriová z Nadlaku, Jakub Bagľaš, SKUS bratov Banasovcov z Josipovca
Nedeľa 12. júl 2026
10.45 – 11.30 komentovaná prehliadka tradičného odevu z dediny Padina
Účinkujú: Zuzana Drugová a Zuzana Kotvášová
11.30 – 11.45 vyučovanie krajanskej piesne so Zuzanou Djukićovou
11.45 – 12.45 Tradície Slovákov žijúcich v zahraničí
Účinkujú: predstavitelia zúčastnených krajanských tímov, citaristi z Békešskej Čaby, Aradáčske meškárky, FS Nadeje z Paríža (Francúzsko), heligonkári z Josipovca, spevácke trio zo Selenče (Dajana Pavlovová, Michaela Papová a Andrej Pavlov), Igor Žolnaj zo Starej Pazovy, Csibaj banda z Jače
SPRIEVODNÉ PODUJATIA
ŠKOLA DOLNOZEMSKÝCH TANCOV
Sobota 11. júl 2026, 14.15 hod., jarmočné javisko
Ani tento rok na FSP v Detve nebude chýbať škola dolnozemských tancov. Slováci z Maďarska nás naučia bráčok-verbunk a sárvašský čardáš, Slováci z Chorvátska tanec cigánka a friščardáš z Iloku. Lektori zo Srbska sa zamerajú na strofické tance z Hložian. Aktivita pozýva záujemcov, aby sa zabavili a pritom sa neformálnym spôsobom naučili niečo nové z krajanskej kultúry.
Lektori: Ondrej Častvan st., Anna Šandor a Jaroslav Kriška
Pripravila: Katarína Mosnáková Bagľašová
KRAJANIA NA SCÉNE ZA POTOKOM
Sobota 11. júl 2026, 15.00
Okrem programu na hlavnej a jarmočnej scéne amfiteátra v Detve budete môcť vystúpenia Slovákov žijúcich v zahraničí sledovať aj na hudobno-speváckej scéne Za potokom. Už teraz sa na vás tešia heligonkári z Josipovca, ľudová hudba Csibaj Banda z Maďarska, speváčka Andrea Fábriová z Rumunska, ženská spevácka skupina z Francúzska, sólista Jaroslav Kriška a ženská spevácka skupina z Hložian, ľudová hudba Pazovskí kacúri zo Srbska a i.
Účinkujú: Csibaj banda, FS Nadeje, ľudová hudba Wojtasovci z Jurgowa, heligonkári z Josipovca, sólista Jaroslav Kriška a dievčenská spevácka skupina KOS Jednota z Hložian, Pazovskí kacúri
Pripravila: Katarína Mosnáková Bagľašová
PADINSKÁ GECEĽA – výstava tradičného odevu Slovákov žijúcich v Padine v Srbsku
10. – 12. júl 2026, Krajanský dvor
V roku 1806 Slováci osídlili Padinu v oblasti Banátu na južnom území Uhorska. Dnes je Padina etnicky najčistejšou slovenskou dedinou v zahraničí. Patrí do obce Kovačica, ktorá je známa insitným umením zapísaným do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V silnom slovenskom prostredí si Padinčania doposiaľ udržiavajú nosenie tradičných odevov pri významných slávnostných príležitostiach. Široké sukne ženského tradičného odevu nazývajú gecele. Výstavu tvoria dva segmenty – ukážky krojov z vzácnej a bohatej zbierky Zuzany Kotvášovej z Padiny a odbornej analýzy tradičného odevu etnologičky PhDr. Zuzany Drugovej, ktorej korene siahajú práve do Kovačice a Padiny. V zbierke sa nachádzajú súčiastky tradičného odevu viacerých rodín, ktoré s dôverou odovzdali vzácne pozostalosti do starostlivej opatery Zuzany Kotvášovej. Každý kroj okrem historickej hodnoty rozpráva aj svoj vlastný príbeh, ktorý vám autorky s radosťou porozprávajú. Súčasťou výstavy je aj komentovaná prehliadka krojov, ktorá sa uskutoční v nedeľu o 10.45 hod. na jarmočnom javisku.
Autorky: Zuzana Kotvášová, Zuzana Drugová
Design: Andrea Merníková Šimonová
Produkcia: Cultura Inferior Terra
DETSTVO NA DEDINE – výstava obrazov insitného umenia
10.– 12. júl 2026, zvonica Krajanského dvora
Ján Chlpka (1965) z Hložian patrí v súčasnosti medzi najoriginálnejších slovenských insitných maliarov v Srbsku. Od samého začiatku až po súčasnosť v jeho tvorbe dominujú originálne, zvláštne štylizované domáce zvieratá s nekonvenčným sfarbením. Celý výtvarný svet Jána Chlpku je definovaný teplými, pestrými farbami a vanie z neho pozitívna energia. Kontúry jeho ľudí a zvierat sú spravidla oblé. Dedinské výjavy sú umiestnené do prázdneho priestoru obrazu, v ktorom vždy jasne rozoznať oblohu a zem. Okolie, do ktorého sú výjavy umiestnené, je priehľadné až pusté. Na ňom badať iba osamelý chlp štylizovanej trávy a tvarom aj koloritom originálne štylizované stromy. V takom výtvarnom rukopise možno sledovať aj zobrazenie autentického „chlpkovského“ detstva na dedine.
Autor: Ján Chlpka
Pripravil: Vladimír Valentík
Prezentácia v Humne – staré práce a remeslá dolnozemských Slovákov
Tento rok sa v Humne Krajanského dvora predstavia staré práce a remeslá Slovákov žijúcich v zahraničí. Uvidíte, ako sa v prostredí Dolnej zeme kedysi mrvila kukurica na drevenej koze alebo ručnej mrvačke, ďalej ukážku strojového vyšívania, tzv. štikuvania, budú sa pliesť košíky z káky, ručne vyrábať metly a šikovné ženičky uvaria starodávny domáci sapún. Obsah zastreší Slovenský kultúrny klub v Srbsku, ktorý bol založený pred desiatimi rokmi v Báčskom Petrovci. Jeho cieľom je pôsobiť na poli zachovávania a rozvoja slovenskej kultúry a spájať slovenské komunity vo svete prostredníctvom viacerých aktivít. Azda jeho najznámejším projektom je Slovenský svetový kalendár, ktorý sa každoročne prezentuje aj na Krajanskom dvore v Detve.
Pripravil: Slovenský kultúrny klub v Srbsku
