Slovenské národnostné menšiny v strednej, južnej a východnej Európe disponujú štátnym systémom školských vzdelávacích inštitúcií, katedrami na univerzitách, pedagogickým akademickým zborom, vedeckým výskumom a stavovskými organizáciami. ÚSŽZ finančne a odborne podporuje školstvo a vzdelávanie v slovenskom jazyku vo všetkých krajinách, v ktorých majú Slováci štatút národnostnej menšiny. Finančná podpora sa v tejto oblasti realizuje formou schválených dotácií poskytovaných Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rôzne účely v rámci jeho dotačného systému, akými sú napr.: učebnice, pomôcky, odborná literatúra, technické prostriedky, školenia pedagógov, vzdelávanie detí, konferencie, výskum, investície a pod. ÚSŽZ však podporuje školy a vzdelávacie inštitúcie v týchto krajinách aj priamo, napr. nákupom učebníc, učebných pomôcok, vzdelávacích elektronických programov, investičnými projektmi a pod.

Na riešenie otázok a problematických okruhov súvisiacich so vzdelávaním detí krajanov bola na ÚSŽZ v roku 2013 zriadená Komisia pre školstvo a vzdelávanie a v rámci nej vznikli postupne dve sekcie zamerané jednak na krajiny strednej, južnej, východnej Európy, jednak na krajiny západnej Európy a zámoria. Zasadnutia každej zo sekcií  organizuje ÚSŽZ najmenej jeden krát ročne. V spolupráci so zástupcami rezortu školstva a s predstaviteľmi slovenských školských a vzdelávacích inštitúcií z krajín, kde majú Slováci štatút národnostnej menšiny, vyriešila sekcia pre strednú, južnú a východnú Európu už množstvo špecifických a aktuálnych problémov a prispela tak ku skvalitneniu výkonu štátnej politiky SR v tejto oblasti v jednotlivých domovských krajinách. Uvedené sporné otázky predkladajú  na zasadnutie sekcie aj predstavitelia školských a vzdelávacích inštitúcií. Počas pandémie covid 19 bola činnosť sekcie utlmená, po uvoľnení opatrení súvisiacich s pandémiou sa však obnoví činnosť obidvoch sekcií.

V Srbsku sa slovenský jazyk vyučuje v rôznych formách – od predškolského veku až po štúdium slovenského jazyka a literatúry na dvoch katedrách vysokých škôl. V niektorých materských školách prebieha výučba výlučne v slovenskom jazyku, v iných sa vyučuje dvojjazyčne. Celkove sa  v školskom roku 2019/2020  učilo 901 žiakov v čisto slovenských materských školách a 85 žiakov v jazykovo zmiešaných skupinách. Na základných školách navštevovalo výučbu v materinskom, t. j. slovenskom jazyku 2255 žiakov a ďalších 896 žiakov navštevovalo predmet pestovanie materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Čo sa týka stredoškolského vzdelávania, žiaci sa vzdelávajú po slovensky na 3 stredných školách v celkovom počte 375 žiakov a do kategórie s prvkami národnej kultúry bolo zaradených 65 žiakov.

V Rumunsku sú národnostné školy súčasťou verejného školského systému. Sú tu dve lýceá (v ich štruktúre sú aj ZŠ), 3 základné osemročné školy, 8 základných škôl prvého stupňa a 9 materských škôl. Celý výchovno-vzdelávací proces prebieha v slovenskom jazyku a úhrnne sa ho v školskom roku 2019/2020 zúčastňovalo 628 žiakov. Slovenský jazyk ako materinský jazyk sa vyučuje aj na ďalších 8 väčšinových školách a navštevovalo ich 191 žiakov. Slovenský jazyk je možné študovať ako predmet aj na jednej katedre vysokej školy.

V Chorvátsku sa vyučuje slovenčina na 16 základných a 2 stredných školách.

Na Ukrajine sa slovenský jazyk vyučuje na jednej základnej škole a fakultatívne sa slovenčina vyučuje v ďalších 10 obciach v Zakarpatskej oblasti.

V Poľsku sa slovenčina vyučuje na 8 základných, 1 strednej škole a 3 univerzitách v rámci slovakistiky.

V Maďarsku sa vyučuje slovenčina na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v rozšírenej forme na 3 základných školách a dvoch gymnáziách (v ktorých štruktúre sú aj ZŠ) v 5 mestách. Ako predmet sa slovenský jazyk vyučuje na ďalších 35 školách.

Osobitnou otázkou je vzdelávanie najpočetnejšej slovenskej menšiny žijúcej v Českej republike. Aj napriek ústretovosti českých orgánov nie je zo strany Slovákov v Čechách a na Morave záujem o slovenské národnostné školy.

 

Školstvo a vzdelávanie Slovákov so štatútom národnostnej menšiny v súvislosti s pandémiou covid 19

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že napriek dlhodobému poklesu osôb hlásiacich sa k slovenskej národnosti v rámci údajov z oficiálnych sčítaní obyvateľstva v krajinách strednej, južnej a východnej Európy a teda aj zmenšujúcim sa slovenským národnostným menšinám žijúcim v týchto krajinách, bola to práve pretrvávajúca epidémia, ktorá významným spôsobom ovplyvnila pretrvávajúce trendy.

Hoci príčiny sú do značnej miery objektívne aj vzhľadom na celkovo klesajúcu demografickú krivku obyvateľstva, obmedzenia súvisiace s pandémiou do značnej miery pozastavili sťahovanie sa osôb slovenskej národnosti z týchto krajín buď na Slovensko, alebo do západných krajín. Navyše, do svojich domovských krajín sa vrátilo aj veľa Slovákov, ktorí pracovali práve na Slovensku. Niektorí z nich priebežne zvažovali trvalé presídlenie sa do krajiny svojich predkov, prišli však v čase pandémie o prácu a nie je zrejmé, či prácu po jej skončení v SR opäť nájdu. Situáciu v súčasnosti preto považujeme za prechodnú a až blízka budúcnosť ukáže, či sa počty Slovákov v týchto krajinách natrvalo zvýšia, alebo preváži predchádzajúci trend.

Všetky tieto fakty je potrebné uviesť, nakoľko do istej miery ovplyvnia aj počty detí vzdelávajúcich sa v slovenských školách, resp. školách s parciálnou výučbou slovenského jazyka.

Značnú rolu v záujme rodičov o vzdelávanie ich detí v slovenskom jazyku však zohráva aj časom sa znižujúci záujem o slovenskú identitu prameniaci v striedaní sa generácií a v stále prirodzenejšom premiešavaní sa jednotlivých národností. Príčinou však môže byť aj samotná politická situácia v týchto krajinách, nedobré ekonomické pomery slovenských rodín v nich žijúcich, rozpory medzi krajanskými organizáciami a často aj tendencia v niektorých krajinách skryte napomáhať asimilácii národnostných menšín vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu. To všetko môže viesť k tomu, že rodičia preferujú skôr výučbu svojich detí v neslovenských školách a ak sa v domácom prostredí nepoužíva slovenčina, môže sa stať, že nová generácia Slovákov žijúcich v týchto krajinách už nebude ovládať jazyk svojich predkov. K zápisu svojich detí do slovenských škôl však môže rodičov pozitívne motivovať predovšetkým výborná úroveň celého vzdelávacieho procesu, kvalitní pedagógovia a možnosť uplatnenia sa detí po absolvovaní týchto škôl. Slovenské školy a samotné vyučovanie slovenčiny v predmetných krajinách má mnoho spoločných znakov, ale väčšinou sa odlišuje svojou formou a svojím zaradením škôl v rámci jednotlivých školských systémov. V niektorých krajinách si časť škôl zachovala štatút slovenských, v niektorých sú to tzv. dvojjazyčné školy a v niektorých školách sa slovenský jazyk vyučuje len niekoľko hodín do týždňa v rámci jazyka národnostnej menšiny, resp. cudzieho jazyka. Zatiaľ čo v niektorých krajinách možno pozorovať časté zmeny v národnostnom školstve, ktoré súvisia predovšetkým so zmenou politickej situácie, v iných je situácia pomerne stabilná nezávisle od prebiehajúcich politických zmien. V tejto súvislosti je potrebné neustále využívať medzinárodné zmluvné dokumenty, legislatívu EÚ, zmiešané medzivládne komisie a bilaterálne rokovania ako vhodné východiskové platformy na rokovania o podmienkach  vzdelávania sa našej slovenskej národnostnej menšiny vo svojom rodnom jazyku.

Najdôležitejším faktom, ktorý ovplyvnil výučbu detí v slovenskom jazyku, bola v roku 2020 stále prebiehajúca pandémia a táto ho doslova zapísala do dejín. Pandemické opatrenia ovplyvnili podobne ako vo všetkých iných predmetoch formu výučby slovenského jazyka a predmetov v slovenskom jazyku. Učitelia slovenského jazyka sa tiež museli prispôsobiť krízovým podmienkam, prejsť online výcvikom a permanentne sa na vyučovanie pripravovať. Učitelia so žiakmi komunikovali okrem virtuálnych učební aj rôznymi inými spôsobmi, predovšetkým prostredníctvom mailu. Toto krízové vyučovanie bolo a je náročné nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov a v neposlednom rade aj pre rodičov, ktorí svoje deti v samo štúdiu usmerňovali a podporovali. Pri práci so žiakmi nižších ročníkov a najmä s  prváčikmi rodičia zastupovali učiteľa, keďže sa najmladšie deti ešte nevedia učiť samostatne. V krajinách strednej, južnej a východnej Európy prešli všetky školy iba s istými časovými prerušeniami na dištančnú formu výučby. Niektoré krajiny pripravili výučbu pomocou televízneho vysielania a niektoré sformovali tzv. virtuálne učebne. Niektoré školy sa stihli počas letného obdobia na túto situáciu dostatočne pripraviť, niektoré sa stretávali s väčšími problémami, ktoré však pramenili aj z čisto objektívnych dôvodov. Všetky školy však považujú túto formu vyučovania za menej účinnú a tak učitelia, ako aj žiaci sú už z tejto situácie značne vyčerpaní.

Je nutné, aby Slovenská republika príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v zahraničí neustále v ich snahách podporovala, prihliadala vo svojej podpore na aktuálnu situáciu, pomáhala im presadzovať ich práva zakotvené v domácej ako aj medzinárodnej legislatíve, aby o nich prejavovala záujem a prizývala ich do diania na Slovensku. Nie menej dôležité je postupne zvyšovať aj výšku finančných prostriedkov určených na podporu aktivít našich krajanov v zahraničí v oblasti školstva a vzdelávania. Čím viac aktivít a akcií budú naši Slováci schopní v zahraničí uskutočniť, tým viac budú viditeľnejší v predmetných krajinách. To zase podporí ich sebauvedomenie sa a prehĺbi v konečnom dôsledku ich potrebu vzdelávať aj nasledujúce generácie v slovenskom jazyku. Z tohto dôvodu je nevyhnutné poskytovať na túto oblasť aj dostatočné finančné prostriedky v rámci grantového systému ÚSŽZ, ale aj z MŠVVaŠ SR a to dôsledne v súlade so zásadou špecifického prístupu, ktorou sa rozumie prihliadať na špecifické potreby Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách v súlade s ich vlastnými prioritami. Takýmto spôsobom môže Slovenská republika významne ovplyvniť úroveň slovenských škôl ich lepším vybavením, zabezpečovaním potrebných učebníc, učebných pomôcok a literatúry, zvyšovaním kvalifikácie a odbornej úrovne slovenských pedagógov a tým skvalitňovaním výučby v slovenskom jazyku a v konečnom dôsledku týmto zvýšiť aj záujem mladých ľudí o tieto školy.

Stále neriešiteľným problémom je otázka motivácie a možného návratu do domovskej krajiny vládnych štipendistov SR z radov Slovákov žijúcich v krajinách strednej, južnej a východnej Európy, nakoľko väčšina z nich sa po absolvovaní štúdia na Slovensku domov už nevracia.

Jednou z účinných foriem na upevňovanie národného povedomia slovenských detí žijúcich za hranicami našej vlasti je aj organizovanie letných táborov pre krajanskú mládež na území Slovenska, ktorých hlavným koordinátorom je ÚSŽZ. V roku 2020 ÚSŽZ plánoval a začal organizovať 4 turnusy letných táborov pre krajanskú mládež s finančnou dotáciou cca 80 000 eur. Pre nezlepšujúcu sa pandemickú situáciu sa však nemohol zrealizovať ani jeden plánovaný turnus.

Hoci slovenský rezort školstva venuje na vysielanie slovenských učiteľov do škôl s vyučovaním slovenského jazyka v zahraničí nemalé finančné prostriedky, jednou z hlavných požiadaviek týchto škôl a samotných krajanov v zahraničí je, aby sa tieto počty zvýšili, nakoľko školy majú nedostatok slovenských učiteľov s konkrétnymi aprobáciami. Títo učitelia okrem svojej hlavnej pedagogickej činnosti často krát plnia aj úlohu osvetových pracovníkov a sú preto doslova udržiavateľmi slovenského ducha v tomto prostredí. Z tohto dôvodu je ich pôsobenie v konkrétnych slovenských školách, ale aj v týchto slovenských komunitách v krajinách strednej, južnej a východnej Európy nepostrádateľné.