Slovenské národnostné školstvo a vzdelávanie v slovenskom jazyku je jednou z kľúčových oblastí udržiavania a rozvoja jazykovej a národnej identity Slovákov žijúcich mimo územia SR.
Autochtónne slovenské menšiny v strednej, južnej a východnej Európe disponujú „subsystémom“ národnostného školstva, ktoré je každá krajina povinná zabezpečovať. V úrovni zabezpečenia vzdelávania krajanov sú v jednotlivých štátoch významné rozdiely. Napríklad stupeň asimilácie Slovákov v Maďarsku a čiastočne aj v Chorvátsku, Poľsku a na Ukrajine neumožňuje prevádzku škôl s vyučovacím jazykom slovenským v takej miere, ako napr. v Srbsku a Rumunsku. Osobitnou otázkou je vzdelávanie najpočetnejšej slovenskej menšiny žijúcej v Českej republike. Aj napriek ústretovosti českých orgánov nie je zo strany Slovákov v Čechách a na Morave záujem o slovenské národnostné školy.
Počas členstva SR v EÚ vplyvom migrácie občanov SR za pracovnými príležitosťami vznikla v členských krajinách EÚ početná skupina občanov SR dočasne žijúcich mimo územia SR sprevádzaných neplnoletými rodinnými príslušníkmi. Ďalšia časť občanov sa prechodne alebo natrvalo usadila v zámorských krajinách. Dnes už môžeme hovoriť aj o slovenských deťoch narodených v zahraničí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku v členských krajinách EÚ a v zámorí. V rámci krajanských komunít v sídlach s vyššou koncentráciou Slovákov vzrastá záujem krajanov o výučbu slovenského jazyka a slovenských reálií. V štátoch západnej Európy a v zámorí pretrváva tendencia zakladať vzdelávacie centrá, pričom počet detí v týchto centrách má mierne stúpajúcu tendenciu. U rodičov, ktorí odišli zo Slovenska predovšetkým za lepšími pracovnými príležitosťami, badať stále väčšiu snahu o udržanie slovenských koreňov, národnej a jazykovej identity a väzieb s materskou krajinou. V ostatnom období vznikla v krajinách západnej Európy a zámoria pomerne široká sieť vzdelávacích centier, ktoré rôznym spôsobom zabezpečujú deťom so slovenským pôvodom vzdelávanie v slovenskom jazyku a poskytujú im neustály kontakt so slovenskými reáliami a s krajinou ich predkov. Vzdelávacie centrá pre deti krajanov existujú v nasledovných krajinách: Argentína, Austrália, Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Írsko, Kanada, Kuvajt, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, USA a Veľká Británia.
Na riešenie otázok a problematických okruhov súvisiacich so vzdelávaním detí krajanov bola na ÚSŽZ v roku 2013 zriadená Komisia pre školstvo a vzdelávanie a v rámci nej vznikli postupne dve sekcie zamerané jednak na krajiny strednej, južnej, východnej Európy, jednak na krajiny západnej Európy a zámoria. Zasadnutia každej zo sekcií organizuje ÚSŽZ najmenej jeden krát ročne. V spolupráci so zástupcami rezortu školstva a s predstaviteľmi slovenských školských a vzdelávacích inštitúcií zo zahraničia vyriešila komisia v rámci svojich dvoch sekcií počas svojej existencie už množstvo špecifických a aktuálnych problémov a prispela tak ku skvalitneniu výkonu štátnej politiky SR v tejto oblasti v jednotlivých domovských krajinách. Počas pandémie covid 19 bola činnosť komisie utlmená, po uvoľnení opatrení súvisiacich s pandémiou sa však obnoví činnosť obidvoch sekcií.
Školstvo a vzdelávanie krajanov predstavuje významnú oblasť a je jednou z priorít štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. ÚSŽZ v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a v zmysle svojich kompetencií vytvára podmienky pre uspokojovanie potrieb krajanov v tejto oblasti, pozorne analyzuje a klasifikuje dynamické zmeny, ktoré so sebou prináša neustále sa meniaca situácia v jednotlivých krajinách a navrhuje potrebné riešenia na skvalitnenie školstva a vzdelávania krajanov v slovenskom jazyku.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v zmysle zákona každoročne poskytuje krajanom v rámci svojho dotačného systému dotácie na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Prehľad udelených dotácií krajanom v oblasti školstva a vzdelávania za ostatných 6 rokov poskytuje nižšie uvedená tabuľka, z ktorej je zrejmý narastajúci trend vo výške finančných prostriedkov v rámci poskytnutých dotácií v jednotlivých rokoch. Okrem takto poskytnutých prostriedkov však ÚSŽZ podporuje školstvo a vzdelávanie Slovákov žijúcich v zahraničí aj inými formami, napr. nákupom vzdelávacích elektronických programov, nákupom učebníc, detskej beletrie, investičnými projektmi a pod.
Dotácie za jednotlivé roky v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu v eurách
2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 |
250 716,76 | 379 833,90 | 372 174,92 | 311 789,35 | 672 596,18 | 765 611 |
Pozn.: V celkovej sume poskytovanej v tejto oblasti je každoročne zahrnutých aj 99 581 eur poskytovaných v zmysle dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín z 12. decembra 2003, uznesenie vlády SR č.487 z 26.5.2004.
Vzhľadom na pandémiu Covid 19 a oklieštené možnosti realizácie projektov nebola však v roku 2020 z celkovo schválených dotácií vyplatená dotačná suma vo výške 128 750 eur.
ÚSŽZ má svoje zastúpenie aj v Komisii MŠVVaŠ SR pre posudzovanie žiadostí o poskytnutie vládneho štipendia a aktívne sa každý rok zapája do hodnotenia žiadostí mladých Slovákov žijúcich v zahraničí o poskytnutie štipendia vlády SR na ich štúdium na slovenských verejných vysokých školách. Slovenská republika každý rok poskytuje 70 štipendií pre Slovákov žijúcich v zahraničí na denné štúdium na vysokých školách, pričom uchádzači o štipendium majú k dispozícii 321 študijných odborov, ktoré poskytujú dostatočný priestor pre výber želaného odboru.
Ďalším prínosom pre vzdelávanie a výchovu krajanskej mládeže zo zahraničia, ako aj pre prehĺbenie ich vzťahu s krajinou ich predkov Slovenskom sú 4 turnusy letných táborov pre krajanskú mládež, ktoré ÚSŽZ organizuje v letných mesiacoch na území Slovenskej republiky. Keďže sa letných táborov zúčastňuje krajanská mládež z mnohých krajín sveta, prispievajú tieto tábory k upevňovaniu slovenskej vzájomnosti, pocitu príslušnosti k slovenskému národu a v neposlednom rade sa počas ich konania vytvárajú nové priateľstvá medzi mladými Slovákmi žijúcimi v rôznych kútoch sveta. V roku 2020 ÚSŽZ plánoval a tiež začal organizovať 4 turnusy letných táborov pre krajanskú mládež s finančnou dotáciou cca 80 000 eur. Pre nezlepšujúcu sa pandemickú situáciu sa však nemohol zrealizovať ani jeden plánovaný turnus.
Za účelom skvalitnenia výučby slovenského jazyka, literatúry a ďalších predmetov v slovenskom jazyku vysiela Slovenská republika prostredníctvom rezortu školstva do zahraničia na základe medzinárodných dohôd 16 učiteľov slovenského jazyka a akademických predmetov. V Maďarsku pôsobí 10 učiteľov, v Rumunsku 1 učiteľ a na Ukrajine 5 učiteľov. Okrem toho v zahraničí pôsobí na vysokých školách aj 22 lektorov slovenského jazyka a kultúry. Celkovo je evidentný zvyšujúci sa záujem slovenských škôl, resp. škôl s vyučovaním slovenského jazyka o vyslanie/prijatie týchto učiteľov zo Slovenskej republiky.
ÚSŽZ sa začal venovať aj otázkam možnej dobrovoľníckej služby pre slovenské menšiny a komunity v zahraničí a v spolupráci s dobrovoľníckou organizáciou napomohol spusteniu pilotného projektu vyslania 2 mladých slovenských dobrovoľníkov do krajanského prostredia v Srbsku.
MŠVVaŠ SR ako ústredný organ štátnej správy tiež zabezpečuje v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu politiku vo vzťahu k slovenským národnostným menšinám a slovenským komunitám v zahraničí. Ide napríklad o vysielanie slovenských pedagógov a lektorov do zahraničia, zabezpečovanie vzdelávacích podujatí pre krajanské deti a pedagógov, ako aj kurzov slovenského jazyka, vedecko výskumné aktivity v rámci SAV a univerzít, dodávky učebníc a učebných pomôcok a pod. Rezort školstva v ostatných rokoch v zmysle platnej koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí rozšíril poskytovanie finančných prostriedkov aj na krytie aktivít slovenských vzdelávacích centier v krajinách západnej Európy a zámoria, a to na metodické kurzy pre pedagógov pôsobiacich v týchto centrách, ako aj na učebnice, knihy a pomôcky pre deti vzdelávajúce sa v týchto centrách.
Celkovo v období rokov 2015-2019 MŠVVaŠ SR poskytlo na zabezpečenie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v oblasti poskytovania vládnych štipendií, učiteľov a lektorov do zahraničia, vzdelávacích podujatí MŠVVaŠ SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vzdelávacieho programu Slovenčina ako cudzí jazyk SAS UK v Bratislave finančné prostriedky vo výške 17 009 536,57 €, čiže cca 3 400 000 € ročne.
Výdavky MŠVVaŠ SR na zabezpečenie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v eurách
Vládne štipendiá | Učitelia a lektori¹ | Vzdelávacie podujatia a programy | Spolu | |
2015 | 1 147 161,00 | 1 356 354,50 | 637 542,72 | 3 141 058,22 |
2016 | 1 173 201,00 | 1 411 243,75 | 702 209,00 | 3 286 653,75 |
2017 | 1 119 510,00 | 1 526 336,42 | 697 317,04 | 3 343 163,46 |
2018 | 1 110 160,00 | 1 643 829,23 | 686 789,05 | 3 440 778,28 |
2019 | 1 135 565,00 | 1 973 907,86 | 688 410,00 | 3 797 882,82 |
Spolu | 5 685 597,00 | 7 911 671,76 | 3 412 267,81 | 17 009 536,57 |
¹ V sume učitelia a lektori sú zahrnuté náklady na pôsobenie slovenských učiteľov (v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine) a lektorov (v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine), ako aj financie za učebnice zaslané krajanom.