Rada vlády pre krajanské otázky

Strategické usmerňovanie výkonu štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom a starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí je náplňou práce nového medzirezortného orgánu – Rady vlády SR pre krajanské otázky. Jej vznik odsúhlasili ministri na zasadnutí vlády Slovenskej republiky 21. septembra 2016.

Zriadenie stáleho poradného a koordinačného orgánu vlády navrhol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniční Ján Varšo. Jej vznik si podľa nich vyžiadalo plnenie úloh na úseku štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom a starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

Rada vlády SR pre krajanské otázky má na starosti strategické usmerňovanie výkonu štátnej politiky v tejto oblasti. Podľa vládou schváleného štatútu by sa tak malo dosiahnuť synergické riešenie krajanských záležitostí s vecne príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ostatnými orgánmi štátnej správy. Rada napomôže aj pri efektívnej implementácii Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020.

Na čele rady je minister zahraničných vecí, jej ďalšími členmi sú štátni tajomníci ministerstva zahraničných vecí, ministerstva školstva, ministerstva kultúry, ministerstva vnútra a ministerstva financií. Rada má tiež svojho tajomníka a sekretariát. Rokuje spravidla dva razy za kalendárny rok alebo podľa potreby.

Štatút rady vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky

Článok 1
Úvodné ustanovenie
Štatút rady vlády Slovenskej republiky pre krajanské otázky (ďalej len „štatút“)
upravuje pôsobnosť, úlohy, zloženie a rokovanie Rady vlády Slovenskej republiky pre
krajanské otázky (ďalej len „rada“), zásady jej činnosti a vzťahy k ústredným orgánom
štátnej správy a k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad“).1)

Článok 2
Pôsobnosť a úlohy rady
(1) Rada je stálym poradným a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky (ďalej
len „vláda“) v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a konzultačnoporadným orgánom na strategické usmerňovanie činnosti úradu na dosiahnutie
synergického riešenia krajanských záležitostí s vecne príslušnými ústrednými orgánmi
štátnej správy a ostatnými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky.
(2) Rada pri plnení svojich úloh spolupracuje s vecne príslušnými ministerstvami,
Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, výbormi Národnej rady Slovenskej
republiky, Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, ostatnými ústrednými
orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnej moci a využíva nimi vypracované
informácie, stanoviská, podklady, rozbory a návrhy.
(3) Rada napomáha pri efektívnej implementácii Koncepcie štátnej politiky Slovenskej
republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020 (ďalej len
„koncepcia“) a pri riešení otázok s tým súvisiacich.

Článok 3
Zloženie rady, práva a povinnosti členov rady
(1) Rada sa skladá z predsedu rady, podpredsedu rady, tajomníka rady a ďalších členov
rady.
(2) Funkciu predsedu rady vykonáva minister zahraničných vecí a európskych záležitostí
Slovenskej republiky.
(3) Predseda rady najmä
a) riadi činnosť rady a zodpovedá za jej činnosť vláde,
b) zvoláva zasadnutia a určuje program rokovania rady,
c) vedie rokovania rady,
d) navrhuje závery z rokovania rady,
e) schvaľuje záznam z rokovania rady,
f) predkladá vláde stanoviská a odporúčania rady,
g) menuje členov rady na základe návrhu príslušných ministrov,
h) menuje a odvoláva podpredsedu rady a tajomníka rady.
(4) Funkciu podpredsedu rady vykonáva štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

1) Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
(5) Podpredseda rady zastupuje predsedu rady počas jeho neprítomnosti v rozsahu jeho
práv a povinností.
(6) Funkciu tajomníka rady vykonáva poverený zamestnanec úradu. Tajomník
rady nemá hlasovacie právo.
(7) Tajomník rady najmä
a) organizačne a administratívne zabezpečuje prípravu rokovaní rady,
b) zodpovedá za prípravu stanovísk k materiálom predkladaným na rokovanie rady,
c) zabezpečuje vyhotovenie záznamu z rokovaní rady,
d) pripravuje pre predsedu rady návrhy na personálne zmeny v zložení rady.
(8) Ďalšími členmi rady sú
a) štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky,
b) štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
c) štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d) štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky,
e) predseda úradu.
(9) Člen rady má povinnosť zúčastňovať sa na rokovaniach rady, má právo predkladať
návrhy na jej rokovania, vyjadrovať sa k prerokúvaným materiálom a hlasovať na
zasadnutiach rady.
(10) Úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečením činnosti
rady plní sekretariát rady. Sekretariátom rady je príslušný organizačný útvar úradu
vedený tajomníkom rady.

Článok 4
Rokovanie rady
(1) Rokovanie rady sa koná spravidla dva razy za kalendárny rok alebo podľa potreby.
V naliehavých prípadoch môže predseda rady zvolať aj mimoriadne rokovanie rady.
Predseda rady je povinný zvolať rokovanie rady do 15 dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti jednej tretiny členov rady. Rokovanie rady zvoláva a vedie
predseda rady, ktorý zároveň určí miesto, čas a program rokovania rady. Týmito
úlohami môže predseda rady poveriť podpredsedu rady. V prípade neprítomnosti
podpredsedu rady môže predseda rady poveriť vedením rokovania tajomníka rady.
(2) Člen rady sa môže vo výnimočnom prípade nechať na zasadnutí rady zastúpiť
generálnym riaditeľom na základe individuálneho poverenia. Vopred známu
neprítomnosť na rokovaní rady oznamuje člen rady tajomníkovi rady. Na rokovanie
rady o jednotlivých bodoch programu môže predseda rady prizvať fyzickú osobu, na
návrh ktorej sa materiál prerokúva alebo ktorej sa prerokúvaný materiál týka.
(3) Rada rokuje podľa programu rokovania, ktorý schvaľuje predseda rady. Materiály na
rokovanie rady pripravuje predseda úradu, ktorému členovia rady predkladajú
podklady najmenej 10 dní pred rokovaním rady. Rada je spôsobilá rokovať a uznášať
sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
(4) Ku každému materiálu predloženému na rokovanie rady vypracúva sekretariát rady
písomné stanovisko z hľadiska jeho súladu s koncepciou a ďalšími strategickými a
koncepčnými dokumentmi vlády.
(5) Ak s tým súhlasí predsedajúci, môže rada rokovať aj na základe ústnej informácie.
(6) K prerokúvanému materiálu prijíma rada stanovisko formou uznesenia. Uznesenie
rady má pre vládu odporúčajúci charakter. Uznesenie rady je prijaté, ak zaň hlasuje
nadpolovičná väčšina prítomných členov rady. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas
predsedajúceho.
(7) Prijaté uznesenia rady zverejňuje úrad na svojom webovom sídle.

Článok 5
Záverečné ustanovenia
(1) Výdavky spojené s činnosťou rady znáša úrad.
(2) Zmeny a doplnky tohto štatútu schvaľuje vláda.
Článok 6
Účinnosť
Tento štatút nadobúda účinnosť dňom schválenia vládou.

Obsah rokovaní vlády pre krajanské otázky na našom webe:

1. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 30. novembra 2016 (čítať článok)

2. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 26. apríla 2017 (čítať článok)

3. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 5. decembra 2017 (čítať článok)

4. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 24. apríla 2018 (čítať článok)

5. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 19. decembra 2018 (čítať článok)

6. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 23. mája 2019 (čítať článok)

7. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 16. októbra 2019 (čítať článok)

8. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 25. februára 2020 (čítať článok)

9. rokovanie Rady vlády pre krajanské otázky: 25. mája 2021 (čítať článok)