V štátoch západnej Európy a v zámorí nemajú Slováci štatút národnostnej menšiny, preto svoje aktivity realizujú len ako súčasť slovenskej komunity v jednotlivých krajinách. Keďže v štátoch západnej Európy a v zámorí neexistuje oficiálne slovenské školstvo, krajania sa orientujú na výučbu slovenského jazyka vo vzdelávacích a víkendových slovenských centrách, ktoré si z vlastnej iniciatívy zakladajú.

V rámci krajanských komunít v sídlach s vyššou koncentráciou Slovákov vzrastá záujem krajanov o výučbu slovenského jazyka a slovenských reálií u ich detí, ale do tejto výučby sa často krát zapájajú aj partneri Slovákov, ktorí sa v týchto krajinách natrvalo usadili. U rodičov, ktorí odišli zo Slovenska predovšetkým za lepšími pracovnými príležitosťami, badať stále väčšiu snahu o udržanie slovenských koreňov, národnej a jazykovej identity a väzieb s materskou krajinou. Vzdelávacie centrá pre deti krajanov existujú v nasledovných krajinách: Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Island, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia, Argentína, Austrália, Nový Zéland, Kanada, USA, Belgicko, Portugalsko a Kuvajt. Väčšina z týchto vzdelávacích centier je združená v International Slovak Educational Institute and Association (ISEIA), ktorý organizuje mnoho podujatí, medzinárodných súťaží pre deti, ktoré sa vzdelávajú v týchto centrách, vydáva internetový časopis Ceruzky a často krát predkladá na ÚSŽZ za všetky centrá spoločné grantové žiadosti.

ÚSŽZ dlhodobo podporuje vzdelávacie slovenské centrá pôsobiace v krajinách západnej Európy a zámoria predovšetkým formou podporených grantových žiadostí, ale aj priamou podporou, napr. kúpou učebníc, detskej beletrie, učebných pomôcok a pod. V zmysle ustanovení koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, platnej ostatných päť rokov, sa do priamej podpory týchto vzdelávacích centier zapojilo aj MŠVVaŠ SR, ktoré priebežne poskytuje finančné prostriedky predovšetkým na výjazdové  metodické kurzy pre pedagógov pôsobiacich  v týchto centrách, ako aj na učebnice a učebné pomôcky pre deti vzdelávajúce sa  v slovenských centrách v jednotlivých krajinách západnej Európy a zámoria.

Okrem vyučovania slovenčiny sme v týchto vzdelávacích centrách zaregistrovali aj nový fenomén – prípravu školopovinných detí na tzv. rozdielové skúšky, čo je podmienkou ich postupu do ďalšieho ročníka na školách  v prípade ich návratu na Slovensku. Obzvlášť dôležitou sa táto skutočnosť stala v nedávnej minulosti predovšetkým pre Slovákov, ktorí sa po brexite vrátili z Veľkej Británie na Slovensko a ich deti sa tým pádom museli zapojiť do vzdelávacieho procesu na Slovensku. Tento závažný problém na podnet vzdelávacích centier začal ÚSŽZ riešiť v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom. Z iniciatívy ÚSŽZ v spolupráci so ŠPÚ bola pedagógmi  pôsobiacimi vo vzdelávacích centrách v Írsku a v Anglicku vypracovaná základná učebná osnova pre komisionálne skúšky z predmetu slovenský jazyk a literatúra ako materiál pre tvorbu vzdelávacích štandardov predmetu slovenský jazyk a literatúra pre žiakov plniacich si povinnú školskú dochádzku mimo územia SR. Cieľom je vytvorenie vzdelávacích štandardov predmetu slovenský jazyk a literatúra pre týchto žiakov v zahraničí a ich schválenie MŠVVaŠ SR ako záväzného dokumentu pre všetky domovské školy na území SR. Úsilím vzdelávacích centier je vytvoriť dokument zameraný na úpravu, zjednotenie obsahu a priebehu komisionálnych skúšok, ktorý by bol záväzný pre všetkých riaditeľov škôl na Slovensku. Cieľom je zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov na komisionálne skúšky, vytvoriť pravidlá, jednotný postup a jasný priebeh skúšania a hodnotenia žiakov.

Na riešenie otázok a problematických okruhov súvisiacich so vzdelávaním detí krajanov bola na ÚSŽZ v roku 2013 zriadená komisia pre školstvo a vzdelávanie a v rámci nej vznikla aj sekcia zameraná na krajiny západnej Európy a zámoria, ktorej členovia zastupujúci vzdelávacie centrá v jednotlivých krajinách  spolu so zástupcami rezortu školstva SR a ÚSŽZ priebežne riešia sporné a aktuálne otázky súvisiace so vzdelávaním v slovenskom jazyku v krajinách západnej Európy a zámoria.

Jednou z účinných foriem na upevňovanie národného povedomia slovenských detí žijúcich za hranicami našej vlasti je aj organizovanie letných táborov pre krajanskú mládež na území Slovenska, ktorých hlavným koordinátorom je ÚSŽZ. V roku 2020 ako po iné roky ÚSŽZ plánoval a začal organizovať 4 turnusy letných táborov pre krajanskú mládež s finančnou dotáciou cca 80 000 eur. Pre nezlepšujúcu sa pandemickú situáciu sa však nemohol zrealizovať ani jeden plánovaný turnus.

 

Vzdelávanie Slovákov z krajín bez štatútu národnostnej menšiny počas pandémie covid 19

Vyučovanie slovenského jazyka a ďalších predmetov v slovenskom jazyku vo vzdelávacích centrách krajín západnej Európy a zámoria bolo tiež značne poznačené pandemickou situáciou. Slovenské víkendové vzdelávacie centrá a ich fungovanie v plnej miere záviseli od opatrení a reštrikcií týkajúcich sa vyučovania detí v jednotlivých štátoch a striedavo prechádzali z prezenčnej na dištančnú formu výučby.

V niektorých centrách sa v istom období mohli realizovať len vonkajšie podujatia, napr. Mikulášske besiedky, MDD, výlety a pod. Dištančná forma výučby predstavovala zvýšené nároky na prípravu učiteľov a priniesla so sebou extra administratívu ohľadne organizácie tried a bezpečnosti žiakov. Prezenčná forma výučby zase znamenala extra výdavky na hygienu a dezinfekciu, pričom deti bolo potrebné často krát rozdeliť do menších skupín, čo vyžadovalo prenájom väčšieho počtu tried a tým aj zvýšené náklady na vyučovanie. V niektorých krajinách online vyučovanie neprebiehalo pre nezáujem rodičov, ktorí boli plne vyťažení s online vyučovaním svojich detí v rámci ich riadnej výučby a navyše, nie všetky rodiny boli vybavené dostatočným množstvom počítačov pre všetky svoje deti, čo mohlo tiež spôsobovať neželané napätia. V niektorých prípadoch vznikol v súvislosti s pandémiou dokonca problém s ďalším prenajímaním dovtedy prenajímaných priestorov na vyučovanie. V súvislosti s pretrvávajúcou neistotou a  stálymi problémami s prenajímaním  priestorov žiadajú niektoré vzdelávacie centrá Slovenskú republiku o zakúpenie stálych priestorov na zabezpečenie výučby slovenského jazyka v zahraničí. Ďalším pretrvávajúcim problémom je nedostatok kvalifikovaných pedagógov v niektorých vzdelávacích centrách, ktorý sa v priebehu pandémie ešte prehĺbil. Počet detí počas dištančnej formy výučby vo všeobecnosti klesol, po znovu otvorení prezenčnej formy výučby sa však očakáva návrat k ich pôvodným, resp. zvýšeným počtom. Po odznení pandémie si totiž väčšina rodičov uvedomí veľký význam osobného kontaktu detí, ale aj celej slovenskej komunity. Významnú rolu pri prezenčnej forme výučby zohráva aj fakt, že sa pri nej slovenské deti stretávajú v čisto slovenskom prostredí, učia sa slovenské piesne, básne, tance a tým sa prehlbuje aj ich vzťah k Slovensku. Nie menej dôležité sú aj nadobudnuté priateľstvá, ktoré pretrvávajú dlhé roky. V tomto ohľade je teda prezenčná forma výučby slovenského jazyka v krajinách západnej Európy a zámoria nenahraditeľná.

Aj napriek prebiehajúcej pandémii však vzdelávacie slovenské centrá v krajinách západnej Európy a zámoria žiadajú akreditáciu a zaradenie týchto centier do vzdelávacieho systému Slovenskej republiky, zjednotenie podmienok prípravy a realizácie komisionálnych skúšok a hodnotenia žiakov plniacich si povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky a vydávanie osvedčení o absolvovaní vzdelávania slovenskými deťmi v zahraničí, ako aj akceptovanie týchto osvedčení ako rovnocenných slovenským vysvedčeniam.