Začiatok augusta patrí na Slovensku pripomienke vzniku Matice slovenskej. Vznikla 4. augusta 1863 v Martine ako prvý celonárodný spolok Slovákov, ktorý spájal katolíkov aj evanjelikov a podporoval rozvoj slovenského jazyka, kultúry a vzdelanosti.
Jej založeniu predchádzalo prijatie Memoranda národa slovenského v roku 1861. Dokument formuloval požiadavky slovenského národa a obsahoval aj návrh na vytvorenie kultúrnej ustanovizne, ktorá by zastrešovala národné aktivity. Po schválení stanov cisárom Františkom Jozefom I. sa o dva roky neskôr uskutočnilo v Martine zakladajúce zhromaždenie Matice slovenskej.
V druhej polovici 19. storočia zohrávala Matica slovenská dôležitú úlohu pri rozvoji národného povedomia. Podporovala vydávanie kníh, rozvoj spisovnej slovenčiny a uchovávanie kultúrneho dedičstva. Jej činnosť však prerušilo rozhodnutie uhorských úradov, ktoré ju v roku 1875 zrušili v období narastajúcej maďarizácie.
Obnovená bola až po vzniku Československa v roku 1919 a odvtedy sa opäť podieľa na kultúrnom a spoločenskom živote Slovenska. Dodnes sídli v Martine, ktorý je s jej históriou neoddeliteľne spätý.
Výročie založenia Matice slovenskej je zároveň pripomienkou úsilia generácií Slovákov o zachovanie vlastnej identity, jazyka a kultúry. Aj preto patrí 4. august medzi pamätné dni Slovenskej republiky.
