Novinár, dokumentarista, organizátor slovenského národnostného života, parlamentný hovorca a diplomat. Ján Fuzik zasvätil veľkú časť svojho života slovenskej komunite v Maďarsku. Na jeho počesť odhalili 10. októbra 2026 pamätnú tabuľu na sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Budapešti, v deň jeho nedožitých 69. narodenín.
Ján Fuzik patril k osobnostiam, ktoré výrazne ovplyvnili podobu slovenského národnostného života v Maďarsku. Jeho pôsobenie zahŕňalo novinársku a dokumentárnu tvorbu, budovanie inštitucionálneho zázemia Slovákov v Maďarsku, zastupovanie národnostnej komunity na parlamentnej úrovni aj diplomatickú službu. Pamätná tabuľa na priečelí sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) v Budapešti je trvalou pripomienkou tejto všestrannej práce.
Spomienkové podujatie s názvom In memoriam Ján Fuzik sa uskutočnilo za účasti rodinných príslušníkov, rodákov z Kestúca, predstaviteľov Slovenskej republiky a Maďarska, diplomatického zboru, zástupcov národnostných komunít i členov slovenskej komunity. Umiestnenie pamätnej tabule iniciovali a realizovali Slovenská samospráva XI. obvodu Budapešti – Nového Budína a Kultúrny spolok pre Mlynky. Iniciatíva sa uskutočnila pod záštitou predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčekovej.
Ján Fuzik sa narodil 10. októbra 1957 v Kestúci. Po maturite na slovenskom gymnáziu v Budapešti pokračoval v štúdiu žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1981 nastúpil do redakcie Ľudových novín, no jeho profesijná dráha sa čoskoro spojila aj s televíznou tvorbou.
V roku 1983 sa stal jedným zo zakladajúcich redaktorov slovenského televízneho magazínu Naša obrazovka, ktorý vznikal v regionálnom štúdiu Maďarskej televízie v Segedíne. Prvé vydanie relácie odvysielali 20. septembra 1983. Magazín sa postupne rozvíjal a od roku 1997 pokračoval pod názvom Domovina. Fuzik v segedínskom štúdiu pôsobil šestnásť rokov a významnú pozornosť venoval aj dokumentárnej tvorbe. Jeho film Mať volá, zaoberajúci sa povojnovou československo-maďarskou výmenou obyvateľstva, získal v roku 1996 Veľkú cenu na festivale Etnofilm v Čadci.
Jeho práca sa neobmedzovala na médiá. Zapájal sa do organizačného života Slovákov v Maďarsku, pôsobil ako podpredseda Zväzu Slovákov v Maďarsku a spolupodieľal sa na založení Spolku segedínskych Slovákov.
V roku 1999 bol zvolený za predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorú viedol šestnásť rokov. Jednou z dôležitých oblastí jeho pôsobenia bolo rozširovanie inštitucionálneho zázemia slovenskej národnostnej komunity. Do pôsobnosti samosprávy prešiel Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, vznikli Slovenské dokumentačné centrum a Slovenské osvetové centrum a CSSM prevzala do svojej správy aj viaceré slovenské národnostné školy. Tieto kroky prispeli k rozvoju odborných, kultúrnych a vzdelávacích aktivít Slovákov v Maďarsku.
Ďalšiu kapitolu jeho verejného pôsobenia otvorili parlamentné voľby v roku 2014. Ján Fuzik sa stal prvým hovorcom slovenskej národnosti v Národnom zhromaždení Maďarska a zároveň predsedom parlamentného Výboru národností v Maďarsku. Ako národnostný hovorca zastupoval záujmy slovenskej komunity v maďarskom parlamente a mohol vystupovať aj na jeho plenárnych zasadnutiach.
Za svoju činnosť získal viacero ocenení. V roku 2006 mu udelili Rytiersky kríž Radu Maďarskej republiky za zásluhy a v roku 2018 Cenu za národnosti. Neskôr pôsobil v diplomatických službách Maďarska ako generálny konzul v chorvátskom Osijeku.
Súčasťou jeho odkazu je aj literárna a prekladateľská činnosť. Publikoval poviedky, ktoré vyšli okrem iného v almanachu Zrod, ročenke Náš kalendár a zborníku Cestou k slovám. Z maďarčiny do slovenčiny preložil aj súbor štúdií Istvána Käfera Maďarsko-slovenská literárna vzájomnosť.
Ján Fuzik zomrel 7. septembra 2022 vo veku 64 rokov. Pamätnú tabuľu mu odhalili v deň jeho narodenín, krátko po štvrtom výročí úmrtia. Jej umiestnenie na sídle CSSM dáva spomienke na jeho život a prácu osobitný význam: práve s touto inštitúciou je spojená podstatná časť jeho verejného pôsobenia. Zároveň pripomína generácie ľudí, ktorí svojou prácou pomáhali udržiavať slovenský jazyk, kultúru a národnostnú identitu za hranicami Slovenska.
Foto: Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku
