Cena Samuela Tešedíka 2016

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti  problematiku  Slovákov  žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela  Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2016, a to najneskôr do 30. júna 2016 (mailom na: hlasznik@gmail.com, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com).

 

Cena  Samuela  Tešedíka  sa udeľuje každoročne počnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledovných podmienok:

a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí;

b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí;

c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí;

d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí.

 

Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj tri pamätné listy Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea.

Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

 

Doterajšími laureátmi Ceny Samuela Tešedíka sú:

  • za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí: Zuzana Medveďová z Maďarska (2012), Edita Pečeňová z Maďarska (2013), Dagmar Hupková zo Slovenska (2014);
  • za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí: Rudolf Jaroš z Rumunska (2012), Pavel Bujtár z Rumunska, Pavel Tomáš zo Srbska (2014);
  • za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí: Anna Kapusniaková z Rumunska (2015);
  • za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí: Viera Boldocká zo Srbska, Anita Murgašová zo Slovenska (2012), Ján Kaňa zo Srbska, Oľga Suchánská z Rumunska (2013), Libuše Pestiová z Maďarska (2014), Judita Kaszalová Szabadová z Maďarska (2015), Ján Kopčok zo Srbska (2015).

 

Pamätné listy Samuela Tešedíka získali:

  • za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov: Andrej Kuric z Chorvátska (2015), Martin Listmajer zo Srbska (2015);
  • za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea: Anna Karolína Dováľová z Rumunska (2015).

 

VÝZVA

 

ŠTATÚT CENY ST

 

 

KTO BOL SAMUEL TEŠEDÍK

Jedna z najvýznamnejších osobností – Slovákov na Dolnej zemi, kde Samuel Tešedík vytvoril v Sarvaši diela európskeho formátu v oblasti poľnohospodárstva. Najväčším Tešedíkovým počinom bolo založenie prvej praktickej poľnohospodárskej školy nielen v Uhorsku, ale na svete. Okrem toho sa venoval aj pedagogickej činnosti a ľudovýchovnej práci.

Samuel Tešedík sa narodil v rodine slovenského evanjelického kňaza, pochádzajúceho z Púchova. Študoval najprv na gymnáziu v Bratislave, potom prešiel na teológiu do nemeckého Erlangenu a po krátkom kaplánovaní v Šuranoch povolali ho za farára do Sarvaša, jedného z najvýznamnejších centier dolnozemských Slovákov. Tam, medzi slovenskými vysťahovalcami pôsobil až do svojej smrti.

Samuel Tešedík je vďaka svojmu dielu a aktivitám dodnes mimoriadne oceňovaný slovenskou historickou vedou, zároveň je neustálym zdrojom inšpirácie pre ľudí zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom. Skutočne bolo dielo S. Tešedíka v oblasti ľudovýchovnej práci a reformátorskej činnosti v poľnohospodárstve – a nielen iba z pohľadu 18. storočia, jedinečné.

Priekopník a novátor poľnohospodárstva

Svoje úsilie koncentroval najmä v poľnohospodárstve, ktorého budúcnosť na prelome feudalizmu a kapitalizmu videl v likvidácii tradičného trojpoľného systému hospodárenia. Bol horlivým propagátorom striedania plodín, rozorávania úhorov a siatia  nových rastlín, najmä krmovín (ďateliny a pod.) Zároveň bol zástancom lepšieho hnojenia pôdy, aby sa získala bohatšia úroda. Medzi najvýznamnejšie novoty, ktoré S. Tešedík zaviedol, patril nový systém zúrodňovania zasolených pôd. Práve táto novátorská činnosť mu získala uznanie i v zahraničí – nemecká Jenská mineralogická spoločnosť ho v roku 1789 poctila čestným členstvom.

Najvýznamnejším počinom Samuela Tešedíka bolo založenie poľnohospodársko-priemyselného ústavu s národnou školou a vzorovým poľnohospodárstvom, manufaktúrnymi dielňami, knižnicou a zbierkami na výchovu mladých moderných roľníkov, remeselníkov i učiteľov. Takto v roku 1779 založil v Sarvaši prvú praktickú školu nielen v Uhorsku, ale išlo o jednu z prvých škôl tohto typu na svete.

Zástanca slabých a biednych ctil Komenského dielo

Samuel Tešedík bol vzdelancom a ľudovýchovným aktivistom mimoriadneho zjavu. Bol zástancom práva na  vzdelanie pre všetkých, a práve v tom videl vyslobodenie prostého ľudu z biedy, tmárstva a zároveň aj politickej neslobody. Tieto svoje revolučné názory vyjadril v roku 1784 v diele Der Landmann in Ungarn, was er ist und was sein koente (Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mohol byť). Knihu preložili aj do maďarčiny, vyšla v niekoľkých vydaniach a zrejme prispela aj k tomu, že že reakčné uhorské úrady Tešedíkov ústav v roku 1804 zatvorili.

Významná bola činnosť S. Tešedíka aj v oblasti pedagogiky. Bol veľkým propagátorom a horlivým stúpencom Komenského učenia a z neho vychádzal v nadväznosti na uhorskú tradíciu – či už ako autor spisov a učebníc, alebo ako člen Kráľovskej školskej komisie v Bratislave.

Najrozhľadenejší národohospodársky mysliteľ osvietenských čias a priekopník poľnohospodárskeho pokroku u nás – ako citujeme publikáciu Vede a národu (autor Ján Barica, vyd. Smena, Bratislava, 1984), zomrel vo vianočnom čase 1820 v Sarvaši a z vďaky za jeho život i dielo ho slovenskí dolniaci pochovali medzi svojich. V miestnej Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove, ktorá v súčasnosti patrí k pýche Slovákov žijúcich v Maďarsku, si žiaci z vďaky k tomuto učencovi, vzdelancovi a národovcovi na Samuela Tešedíka  pri rôznych výročiach spomínajú, píšu o jeho odkaze súťažné eseje. Pričom priamo na budove školy je osadená pamätná doska ďalšieho veľkého Slováka, ktorý na čas spojil svoj život so Sarvašom – Gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý práve v tejto škole maturoval…

Aj z týchto súvislostí je zrejmé, že slovenské korene a duch zo Sarvašu nikdy nevymizne. Je však nanajvýš dôležité pre všetkých Slovákov, aby sme ho všemožným spôsobom posilňovali…

ĽUDO POMICHAL