Pravda bola na strane povstalcov

Slová pravdy budeme prinášať v týchto novinách… Tak sa začínal úvodník – dnes by sme povedali editoriál – v prvom čísle povstaleckej Pravdy, ktoré vyšlo presne pred 70 rokmi. A pokračoval vetou: Tie slová vám budú pomáhať zničiť lož a tým i všetko zlo, ktoré z nej vyplýva. Redakcia si teda trúfala, hoci spočiatku ju tvorili iba štyria redaktori a ani neskôr ich nikdy nebolo viac ako osem. Boli však mladí, plní síl aj elánu a nič sa im nezdalo nemožné. O „povstaleckej“ Pravde píše súčasný redaktor PRAVDY Vladimír JANCURA.

Šéfredaktor Mieroslav Hysko – to on písal úvodník, z ktorého sme citovali – mal vtedy iba 27 rokov, ale už si stihol získať ostrohy v hnutí odporu i v žurnalistike. V roku 1940 prerušil právnické štúdiá na univerzite v Bratislave a začal pôsobiť v redakcii martinských Národných novín. Zároveň sa zúčastňoval na ilegálnej činnosti zakázanej komunistickej strany. Pred vypuknutím Povstania už bol v jej martinskom okresnom vedení.

Reportér František Holdoš (brat účastníka španielskej občianskej vojny Ladislava Holdoša) mal v čase Povstania 24. Po štúdiách na filozofických fakultách v Prahe a v Bratislave krátko pracoval ako športový redaktor v denníku Gardista, potom prešiel do Národných novín. V povstaleckej Pravde sa Holdoš venoval najmä spravodajstvu z frontu. Cez deň niečo napísal a odovzdal v redakcii, v noci odchádzal s puškou medzi povstalcov.

Z Národných novín prešiel do Pravdy aj 26-ročný architekt Ivan Kuhn. V martinských novinách sa venoval najmä kultúre, v Pravde sa tiež pokúšal vytvoriť kultúrnu rubriku, uverejnil napríklad recenzie všetkých filmov (prevažne sovietskych), ktoré sa vtedy premietali v Banskej Bystrici. Napokon v Národných novinách začínal a v Pravde pokračoval aj 24-ročný Ján Siakeľ, pôvodne bankový úradník. Ako vidíme, jadro novej redakcie tvorili vlastne bývalí redaktori Národných novín, v tom čase najdlhšie a jediných legálne vychádzajúcich novín, ktoré sa 29. augusta 1944 pridali k povstalcom.

Na titulnej fotografii:

Šéfredaktor povstaleckej Pravdy Mieroslav Hysko.

Autor: archív Anny Hyskovej-Čapkovej