Meno Pavla Babku je už desaťročia neoddeliteľne späté s kovačickým insitným maliarstvom, fenoménom, ktorý prerástol hranice lokálnej kultúry a stal sa medzinárodne rešpektovanou umeleckou hodnotou. Jeho celoživotné úsilie o zachovanie, odborné zhodnotenie a prezentáciu tohto umenia vyústilo do najvyššieho uznania: udelenia Radu Bieleho dvojkríža III. triedy pri príležitosti 33. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Pavel Babka sa narodil a vyrastal v Kovačici, v prostredí, kde sa výtvarný prejav stal prirodzenou súčasťou každodenného života. Insitné maliarstvo tu nevznikalo ako akademický smer, ale ako autentická výpoveď komunity. Práve túto autenticitu Babka od začiatku vnímal ako hodnotu, ktorú treba nielen chrániť, ale aj profesionálne uchopiť a predstaviť svetu.

V roku 1991, v období rozpadu Juhoslávie, poznačenom hospodárskou neistotou a spoločenskými otrasmi, sa Pavel Babka rozhodol pre odvážny krok – založil Galériu Babka v Kovačici. Založenie Galérie Babka v roku 1991 nebolo len podnikateľským krokom, ale kultúrnym gestom v období neistoty. V čase, keď sa rozpadali štátne štruktúry a kultúra stála na okraji záujmu, vytvoril stabilný priestor pre insitných umelcov a ich systematickú prezentáciu. Galéria sa postupne stala platformou, ktorá prepájala miestnych maliarov s odborníkmi, zberateľmi a inštitúciami doma i v zahraničí.

Babka nevystupoval len ako galerista, ale aj ako sprostredkovateľ medzi kultúrnou tradíciou slovenskej menšiny v Srbsku a medzinárodným umeleckým prostredím. Výstavy v popredných svetových mestách, vrátane New Yorku, Paríža či Tokia mali cieľ ukázať, že insitné maliarstvo z Kovačice je rovnocennou súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Symbolickým vyvrcholením tejto snahy bola prezentácia kovačickej insity v sídle OSN v New Yorku, ako aj zápis kovačického insitného maliarstva do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v decembri 2024, na ktorom mal Pavel Babka veľký podiel.

Významnou súčasťou jeho práce je aj publikačná činnosť. vydal dvanásť publikácií, medzi nimi prvé monografie významných maliarov Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša, Encyklopédiu slovenského insitného umenia v Srbsku či Katalóg 63 slovenských insitných maliarov zo Srbska. Medzi verejnosťou si obľubu získali aj jeho CD kalendáre s dielami slovenských insitných umelcov. Monografie, encyklopedické spracovania a katalógy insitných maliarov predstavujú základnú dokumentáciu tohto umeleckého smeru. Nejde len o odborné publikácie, ale o vedomé budovanie kultúrnej pamäti, aby tvorba kovačických maliarov nezostala odkázaná len na ústne tradície a jednotlivé zbierky.

Insitné výtvarné umenie patrí k najviditeľnejším prejavom kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Práve vďaka systematickej a dlhodobej práci Pavla Babku sa stalo medzinárodne rozpoznateľným a rešpektovaným. Udelené štátne vyznamenanie je nielen osobným ocenením, ale aj potvrdením významu kultúrnej práce Slovákov žijúcich v zahraničí.