Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dlhodobo spolupracuje s akademickými inštitúciami, ktoré svojím výskumom, vzdelávaním a odbornými aktivitami prispievajú k poznaniu a rozvoju slovenských komunít vo svete. Jednou z nich je Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM), ktorá sa vo viacerých svojich odboroch venuje aj témam súvisiacim so slovenskou diaspórou, kultúrnou identitou a spoločenskými procesmi v prostredí menšín.
Spolupráca medzi ÚSŽZ a UCM bola formálne potvrdená podpisom Memoranda o spolupráci 18. decembra 2024. Dokument vytvára rámec pre spoločné aktivity v oblastiach etnológie, historických vied, masmediálnej komunikácie a ďalších disciplín, ktoré sú relevantné pre výskum a prezentáciu života Slovákov žijúcich v zahraničí.
Jedným z konkrétnych príkladov tejto spolupráce je realizácia Tvorivej školy žurnalistiky, ktorá sa uskutočnila aj v Kreatívnom centre Skladová. Podujatie poskytlo krajanským novinárom priestor na rozvoj mediálnych a komunikačných zručností a zároveň otvorilo témy spojené so slovenskou diaspórou a jej mediálnym obrazom.
UCM sa zároveň dlhodobo venuje aj vedeckému výskumu slovenských komunít v zahraničí. Odborníci z univerzity pripravili pre ÚSŽZ expertízu Aktuálny stav a perspektívy vybraných slovenských a československých komunít v Argentíne, ktorá vznikla v rámci projektu APVV zameraného na kultúrne, identifikačné a revitalizačné procesy medzi Slovákmi v Argentíne a Kanade.
Dôležitým spoločným priestorom pre odbornú diskusiu bola aj konferencia Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky, ktorá sa uskutočnila v septembri 2025. Podujatie spojilo akademikov, odborníkov aj zástupcov inštitúcií a otvorilo nové témy výskumu slovenskej diaspóry.
Odpovedá rektorka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave prof. Mgr. Katarína Slobodová Nováková, PhD.
O význame výskumu slovenských komunít v zahraničí, o témach, ktoré dnes rezonujú v akademickom prostredí, a o tom, ako môže univerzitné prostredie prispieť k lepšiemu poznaniu života Slovákov vo svete, sme sa rozprávali s rektorkou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Katarínou Slobodovou Novákovou.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda sa vo viacerých svojich odboroch venuje výskumu slovenských komunít v zahraničí. Ktoré témy alebo otázky považujete dnes v tejto oblasti za najzaujímavejšie či najperspektívnejšie?
Výskum slovenských komunít v zahraničí je mimoriadne zaujímavý práve tým, že prepája viaceré vedecké disciplíny, od histórie a etnológie až po sociológiu, kultúrne a mediálne štúdiá. V centre pozornosti stojí predovšetkým otázka kultúrnej identity a spôsobov, akými sa slovenské tradície, jazyk či historická pamäť prenášajú v prostredí rôznych spoločností a generácií.
Z pohľadu univerzitného výskumu je veľmi podnetné sledovať aj to, ako sa tieto identity prirodzene vyvíjajú v kontexte globalizácie a mobility. Dôležitou témou je zároveň komunikácia medzi Slovenskom a krajanskými komunitami, či už prostredníctvom kultúrnych projektov, vzdelávacích aktivít alebo moderných komunikačných platforiem. Práve v tomto priestore vidím veľký potenciál pre ďalší interdisciplinárny výskum aj medzinárodnú spoluprácu.
V septembri 2025 sa uskutočnila konferencia „Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky“. Aké hlavné poznatky alebo impulzy podľa vás priniesla pre ďalší výskum krajanských komunít?
Konferencia potvrdila, že téma slovenských komunít v zahraničí je stále veľmi živá a zároveň mimoriadne komplexná. Priniesla množstvo podnetných diskusií, ktoré poukázali na význam systematického výskumu tejto problematiky, ale aj na potrebu úzkej spolupráce medzi akademickými pracoviskami, výskumnými inštitúciami a samotnými krajanskými organizáciami.
Osobne vnímam ako veľmi cenné najmä to, že konferencia vytvorila priestor na stretnutie odborníkov z rôznych oblastí. Takáto výmena skúseností je pre rozvoj vedeckého poznania mimoriadne dôležitá, pretože umožňuje lepšie porozumieť spoločenským, kultúrnym aj historickým procesom, ktoré ovplyvňujú život slovenských komunít v zahraničí.
Jedným z výstupov spolupráce s ÚSŽZ je aj odborná expertíza venovaná slovenským komunitám v Argentíne. Čo nám podobné výskumy prezrádzajú o tom, ako sa slovenská identita vyvíja v prostredí vzdialených krajín? Čo vás na týchto výskumoch osobne najviac zaujalo alebo prekvapilo?
Výskum slovenských komunít v zahraničí nám umožňuje lepšie pochopiť, akým spôsobom sa kultúrna identita formuje a transformuje v rôznych sociálnych a geografických kontextoch. Aj v geograficky veľmi vzdialených krajinách môžeme pozorovať silnú snahu uchovávať jazyk, tradície a historické povedomie o slovenskom pôvode.
Zároveň je však prirodzené, že tieto komunity sa postupne integrujú do prostredia krajín, v ktorých žijú, a ich identita sa tak formuje v dialógu medzi pôvodným kultúrnym dedičstvom a miestnym spoločenským prostredím. Práve tento proces kultúrnej kontinuity a zároveň prirodzenej adaptácie patrí medzi najzaujímavejšie aspekty výskumu krajanských komunít.
Ak by ste mali pomenovať jednu vec, ktorou môže univerzita prispieť k lepšiemu prepojeniu Slovenska so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, čo by to bolo?
Myslím si, že univerzity majú v tomto smere jedinečnú úlohu a teda vytvárať priestor pre poznanie, dialóg a spoluprácu. Prostredníctvom vedeckého výskumu, odborných konferencií, vzdelávacích projektov či kultúrnych aktivít môžeme systematicky rozvíjať poznanie o slovenských komunitách v zahraničí a zároveň posilňovať kontakty medzi akademickým prostredím a krajanskými organizáciami.
Takéto aktivity prispievajú nielen k lepšiemu porozumeniu životných skúseností Slovákov v rôznych častiach sveta, ale zároveň pomáhajú budovať mosty medzi Slovenskom a jeho diaspórou. A práve v tom vidím jednu z dôležitých spoločenských úloh univerzít.
Zábery z konferencie Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky











