Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dlhodobo spolupracuje s viacerými slovenskými inštitúciami, ktorých činnosť má dosah aj na krajanské komunity. Postupne budeme predstavovať organizácie, ktoré prispievajú k tomu, aby sa Slováci žijúci mimo vlasti mohli naďalej cítiť súčasťou Slovenska – kultúrne, profesijne aj spoločensky.

Ako prvé predstavujeme Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), ktoré je jedným z prirodzených partnerov Slovákov žijúcich v zahraničí a ich spolkov prostredníctvom diplomatických misií, konzulárnych úradov a spolupráce s krajanskou komunitou priamo v štáte pôsobenia.

Ako môže byť MZVEZ SR užitočné pre Slovákov v zahraničí

MZVEZ SR zastrešuje široké spektrum služieb a aktivít, ktoré pomáhajú krajanom pri kontakte so Slovenskom:

  • prostredníctvom konzulárnych odborov zastupuje záujmy občanov Slovenskej republiky v súlade s medzinárodným právom a poskytuje im pomoc aj v prípade núdzových situácií,
  • prostredníctvom zastupiteľských úradov a kultúrnych inštitútov (Slovenské inštitúty) podporuje kultúrne a spoločenské podujatia Slovákov v zahraničí,
  • prepája krajanov s odbornými a podnikateľskými sieťami,
  • spolupodieľa sa na formovaní diplomacie vo vzťahu ku krajanom a na strategickej spolupráci so štátnymi inštitúciami, vrátane ÚSŽZ.

Odpovedá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár

Slovenskí diplomati sú často prvým kontaktom krajanov v zahraničí – či už ide o praktickú pomoc, podporu kultúrnych iniciatív alebo zastupovanie záujmov Slovákov v krajinách ich pôsobenia. MZVEZ SR zohráva v týchto procesoch kľúčovú úlohu a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je jeho prirodzeným partnerom. O vízii tejto spolupráce, o význame krajanských komunít a o tom, ako Slovensko môže byť prítomné vo svete aj prostredníctvom svojich občanov, sme sa rozprávali s Jurajom Blanárom, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude mať v roku 2026 dvadsať rokov. Počas tohto obdobia sa prirodzene menili priority aj potreby krajanov. Ako vnímate vývoj vzťahu medzi MZVEZ SR a ÚSŽZ – kam sa spolupráca posunula a aký má podľa vás zmysel dnes?

V prvom rade chcem oceniť, že pred 20 rokmi došlo k rozhodnutiu vytvoriť úrad, ktorý má na starosti všetkých krajanov, Slovenky a Slovákov, ktorí sa hlásia k našej vlasti, a ktorého poslaním je udržiavať s nimi kontakt a podporovať ich. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí metodicky spadá pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, no je samostatnou inštitúciou s vlastnou agendou. A naším cieľom je k nej aktívne prispievať a pomáhať. Aj preto naša vláda zadefinovala do Programového vyhlásenia vlády SR, že jednou z priorít je práve podpora krajanov žijúcich v zahraničí. Či už ide o potomkov alebo priamo tých, ktorí z územia Slovenska emigrovali pred desiatkami rokov, napríklad v súvislosti s 1. alebo 2. svetovou vojnou, po roku 1948, 1968 či 1989, alebo sú to krajania, ktorí vycestovali do zahraničia už v novodobej histórii Slovenska za prácou, vzdelaním, prípadne za rodinou. Každý tento príbeh nesie svoju historickú pečať a naším záujmom je združovať a zastrešovať Slovákov aj za hranicami Slovenskej republiky a udržiavať s nimi kontakt. A v tejto spolupráci budeme s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí pokračovať naďalej.

Slovenské komunity vo svete sú veľmi rôznorodé – od tradičných spolkov po novú generáciu Slovákov, ktorí žijú v zahraničí len niekoľko rokov. Ako sa podľa vás diplomacia prispôsobuje tejto rozmanitosti?

Každá generácia vyrastala v inej dobe, mala iné podmienky a možnosti. Je teda potrebné, aby sme tieto prirodzené odlišnosti a postoje brali do úvahy. S úplne inými predstavami a cieľmi odišli do zahraničia tí, ktorí tvoria generáciu potomkov, ktorí vycestovali ešte počas prvej Československej republiky alebo po 2. svetovej vojne, ako členovia takzvanej novej diaspóry, ktorí odišli do zahraničia, pretože dnes už môžu slobodne cestovať, študovať, pracovať, žiť v krajinách po celom svete. Aj my sa prispôsobujeme novej dobe a prirodzenému vývoju, pričom stále cítime, že Slovenky a Slováci chcú udržiavať spojenie so svojou vlasťou a vytvárajú rôzne spolky, i keď môžu byť rozdielne zamerané. Považujeme za dôležité komunikovať s nimi a zapájať ich do spolupráce, pretože sú takpovediac predĺženou rukou slovenskej diplomacie. Tak, ako do slovenskej diplomacie prispievajú športovci či umelci, ktorí v zahraničí reprezentujú a zviditeľňujú Slovensko, tak sú jej súčasťou krajania, ktorí nás reprezentujú vo vzdelávaní, vede, podnikaní či v mnohých iných oblastiach, v ktorých úspešne pôsobia. A toto v súčasnosti veľmi silno vnímame, prispôsobujeme sa a vytvárame priestor pre všetkých, ktorí majú záujem realizovať sa a udržiavať kontakt so svojou vlasťou.

Zastupiteľské úrady často podporujú kultúrne a spoločenské aktivity krajanov. Čo považujete za najlepšie fungujúce formy takejto podpory?

Formy podpory sú rôzne – je to predovšetkým podpora cez grantovú schému v rámci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale rovnako rôzne projekty, ktoré ponúkajú naše zastupiteľské úrady alebo tiež priamo naše ministerstvo. Takýmto spôsobom podporujeme krajanské aktivity, ako sú napríklad mnohé folklórne súbory. Pri mojej nedávnej ceste do Spojených štátov amerických, kde som sa v New Yorku zúčastnil na rokovaniach a podujatiach pri príležitosti otvorenia 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, som mal možnosť osobne zažiť nádherné vystúpenie detského folklórneho súboru Limboráčik, ktorému sme prispeli na nákup krojov. Aj takýmto spôsobom si krajanské komunity pripomínajú slovenské tradície a udržiavajú našu kultúru a zvyky v generáciách mladých, ktorí sa už narodili v zahraničí a nie na Slovensku. Rovnako tak robia prostredníctvom vzdelávania na slovenských školách pôsobiacich vo svete, kde venujú svoj čas tomu, aby zachovali náš materinský jazyk aj za hranicami SR. Podporu takýchto aktivít považujeme za veľmi dôležitú.

ÚSŽZ sa zameriava na udržiavanie kultúrnej identity a prepájanie Slovákov v zahraničí so Slovenskom. Ako podľa vás môže MZVEZ SR tento cieľ ešte viac podporiť – aj vzhľadom na spoločné priority oboch inštitúcií?

Ako som už spomenul, podpora zachovávania a šírenia slovenských tradícií, našej kultúry, materinského jazyka a podpora krajanov, ktorí majú záujem byť v aktívnom kontakte so Slovenskom, je pre nás mimoriadne dôležitá. Je pre mňa veľmi dôležité, aby sme sa stretávali so Slovenkami a Slovákmi žijúcimi alebo pôsobiacimi v zahraničí. Na mojich zahraničných cestách sú preto súčasťou môjho pracovného programu aj stretnutia s krajanmi, so slovenskou diaspórou. Sú to krajiny po celom svete, kde všade nájdeme Slovákov, ktorí sa významne presadili, robia dobré meno Slovenskej republike a zároveň nášmu vzdelávaciemu systému. Veľakrát je totiž kritizovaný u nás doma, ale reálny výsledok je taký, že absolventi slovenských škôl sa dokážu presadiť a sú úspešní aj za našimi hranicami. Je potrebné si to vážiť a využívať ich prepojenie s konkrétnou krajinou, kde žijú. Je to pridaná hodnota a silný ľudský kapitál, ktorý má Slovensko v podobe našich krajanov v zahraničí.

No slovenská diplomacia, to nie je len ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je priamo zodpovedné za aktívnu diplomatickú a zahraničnú politiku. V širšom slova zmysle je to najmä synergia všetkých aktérov – to znamená ministerstiev, úradu vlády, kancelárie prezidenta, ako aj rôznych inštitúcií, a to nielen našich ambasád, konzulátov či slovenských inštitútov, ale mnohých ďalších organizácií, ktoré pripravujú v zahraničí podujatia na prezentovanie našej kultúry, podnikania, cestovného ruchu, a pri tom spolupracujú tiež s našimi krajanmi. A táto synergia je veľmi dôležitá, preto budeme v tomto úsilí maximálne pokračovať, aby sme z každej úrovne boli prítomní a podporovali zmysluplné krajanské aktivity.

Ak by ste mali pomenovať jeden konkrétny cieľ v oblasti vzťahu Slovenska ku krajanom, ktorý by ste chceli v nasledujúcom období dosiahnuť, čo by to bolo?

Je to jednoznačne vytváranie fungujúcej siete spolupráce so všetkými krajanmi po celom svete. Sú predĺženou rukou slovenskej diplomacie a jedinečnou pridanou hodnotou. Náš záujem je nadviazať kontakty s našimi krajanmi a vytvoriť aktívnu sieť, na čom pracujeme spoločne s ďalšími inštitúciami. Budeme tak v intenzívnejšom kontakte so Slovenkami a Slovákmi v zahraničí, kde pôsobia v mnohých významných pozíciách, čo vieme využiť vo vzájomný prospech a priniesť benefity tak krajanom, ako našej vlasti – Slovenskej republike. Aj touto cestou by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí prispievajú k šíreniu dobrého mena Slovenska doma aj v zahraničí, uchovávajú a rozvíjajú to slovenské pre ďalšie generácie.