Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dlhodobo spolupracuje s inštitúciami, ktoré prispievajú k zachovaniu slovenského jazyka, kultúry a identity Slovákov v zahraničí. Jedným z takýchto partnerov je Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (PF UMB). PF UMB systematicky rozširuje svoje aktivity smerom k slovenským komunitám v zahraničí a svojou odbornou činnosťou prispieva k tomu, aby si Slováci žijúci mimo vlasti mohli udržiavať a rozvíjať slovenský jazyk a kultúrne povedomie.
Fakulta sa zameriava na vzdelávanie pedagógov, metodickú podporu slovenských škôl v zahraničí, organizovanie odborných seminárov, webinárov (napr. Hodinka online), letných táborov a spoluprácu s krajanskými organizáciami po celom svete. Podporuje tiež pedagogickú prax študentov, ktorí majú záujem pôsobiť na národnostných školách v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku. Aktívne pritom využíva a propaguje platformu Sciobot – AI asistenta pre učiteľov, ktorý pedagógom v zahraničí uľahčuje prípravu na vyučovanie. Fakulta ďalej spolupracuje s občianskym združením Pedagóg, prostredníctvom ktorého sa podarilo deťom z Ukrajiny zabezpečiť knihy, školské pomôcky, výtvarné potreby a hry.
Na otázky na to, ako sa spolupráca s krajanmi vyvíja a kam môže smerovať v najbližších rokoch odpovedá odborná asistentka na Katedre elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB v Banskej Bystrici Zuzana Kováčová Švecová. Tá je od roku 2016 súčasťou tímu pedagógov z PF UMB, ktorí sa venujú aktivitám v projektoch a vo vzdelávaní pre deti zahraničných Slovákov. V rámci vzdelávacích aktivít a výjazdových kurzov pre zahraničné centrá bola školiteľkou vzdelávacích seminárov a aj online vzdelávacích podujatí pre učiteľov v rôznych krajanských komunitách. Je autorkou učebných a didaktických materiálov a pomôcok na vyučovanie pre deti Slovákov žijúce v zahraničí, ako aj metodických materiálov pre učiteľov (napr. Hláskovo).
1. Pedagogická fakulta UMB dlhodobo spolupracuje s krajanskými komunitami v oblasti vzdelávania. Čo Vám táto spolupráca prináša a v čom vidíte jej hlavný význam?
Spoluprácu s krajanskými komunitami vnímam ako jednu z tých zmysluplných oblastí našej práce. Prináša mi predovšetkým živý kontakt s prostrediami, v ktorých slovenčina nie je samozrejmosťou, ale hodnotou, o ktorú sa rodiny, učitelia a celé komunity vedome starajú. Je to veľmi silná skúsenosť, pretože človek vidí, že jazyk nie je iba vyučovací predmet, ale aj nositeľ pamäti, rodinných vzťahov, kultúry a identity.
Hlavný význam tejto spolupráce vidím v tom, že prepája odborné zázemie a dlhoročné skúsenosti našej Pedagogickej fakulty s reálnymi potrebami škôl, víkendových škôl, vzdelávacích centier a krajanských organizácií.
Pre mňa osobne je táto spolupráca aj spätnou väzbou pre vlastnú odbornú a metodickú prácu. Ukazuje, že učenie slovenčiny v zahraničí má svoje špecifiká: často ide o deti, ktoré slovenčinu počujú doma len čiastočne, vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí a k slovenskému jazyku si potrebujú vytvárať nielen jazykový, ale aj emocionálny vzťah. Práve preto je dôležité hľadať také formy vzdelávania, ktoré sú zážitkové, komunikatívne, tvorivé a vekovo primerané.
2. Aké sú podľa Vás dnes najčastejšie potreby pedagógov a vzdelávacích centier pôsobiacich v zahraničí?
Najčastejšie sa ukazuje potreba metodickej podpory, ktorá rešpektuje osobitné podmienky krajanského vzdelávania. Učitelia v zahraničí často pracujú s veľmi rôznorodými skupinami detí – líšia sa vekom, jazykovou úrovňou, rodinným jazykovým zázemím aj motiváciou. V jednej skupine môže byť dieťa, ktoré doma po slovensky pravidelne komunikuje, aj dieťa, ktoré slovenčine rozumie len čiastočne alebo ju používa pasívne.
Jednou z kľúčových úloh je preto tvorba metodických materiálov pre slovenčinu ako zdedený, druhý alebo ďalší jazyk. Nestačí preniesť učebnice zo slovenského prostredia do zahraničia. Potrebné sú materiály, ktoré pracujú s hrou, pohybom, obrazom, dramatizáciou, piesňou, príbehom a každodennými komunikačnými situáciami. Pri mladších deťoch je osobitne dôležité, aby sa jazyk neučil izolovane, ale cez činnosť, zážitok a vzťah.
Ďalšou požiadavkou a zároveň aj výzvou je kontinuálne vzdelávanie pedagógov. Mnohí učitelia v krajanských komunitách majú veľké osobné nasadenie, ale potrebujú metodickú istotu: ako pracovať s viacjazyčnosťou, ako rozvíjať slovnú zásobu, ako podporovať čítanie, ako hodnotiť pokrok dieťaťa, ako zapájať rodičov a ako vytvárať motivujúce prostredie, či ako prispôsobiť učenie na mieru svojim žiakom. Dôležité sú aj praktické ukážky aktivít, nie iba všeobecné odporúčania.
Vnímam aj potrebu sieťovania. Učitelia a centrá v zahraničí potrebujú vedieť, že nie sú sami. Veľmi pomáha výmena skúseností, zdieľanie materiálov, spoločné školenia, stáže a možnosť konzultovať konkrétne situácie z praxe.
3. Ako na tieto potreby reagujete v praxi. Ktoré Vaše aktivity (napr. metodické školenia, stáže, podpora mobility) považujete za najprínosnejšie pre krajanské komunity?
V praxi sa snažíme reagovať najmä tak, aby podpora nebola formálna, ale skutočne použiteľná. Za veľmi dôležité považujem metodické školenia a semináre, v ktorých sa prepája odborný výklad s praktickými ukážkami. Učiteľom najviac pomáha, keď si môžu aktivity vyskúšať, diskutovať o nich a premýšľať, ako ich prispôsobiť vlastnej skupine detí.
Osobitne prínosné sú podľa mňa aktivity zamerané na učenie slovenčiny cez hru, pohyb, obrazový materiál, prácu s príbehom, tvorivú dramatiku a čitateľské činnosti. Pri deťoch žijúcich v zahraničí je veľmi dôležité, aby slovenčina nebola vnímaná iba ako povinnosť, ale ako jazyk radosti, blízkosti, tvorivosti a spolupatričnosti.
Pritom všetkom nemôžeme zabúdať ani na učiteľov. Sú to často dobrovoľníci, ktorí vo svojom voľnom čase učia, ale často práve oni sú tými, čo držia komunitu pokope a potrebujú nielen inšpiráciu, ale aj povzbudenie, motiváciu a ocenenie svojej práce. Preto považujem za dôležité, aby podpora krajanského vzdelávania smerovala nielen k deťom, ale aj k samotným pedagógom. Potrebujú priestor na odborné vzdelávanie, výmenu skúseností, zdieľanie dobrých príkladov z praxe, ale aj na vzájomné stretnutia, v ktorých môžu načerpať novú energiu. Ak chceme, aby si deti žijúce v zahraničí vytvárali k slovenčine pozitívny a trvalý vzťah, musíme podporovať aj tých, ktorí ich na tejto ceste sprevádzajú. Učitelia v krajanských komunitách potrebujú cítiť, že ich práca má zmysel, že nie sú na ňu sami a že na Slovensku majú partnerov, ktorí ich počúvajú, rozumejú ich potrebám a vedia im ponúknuť konkrétnu pomoc.
4. Ako úrad úspešne spolupracujeme aj so Združením Pedagóg. Môžete krátko vysvetliť, aká je úloha tohto občianskeho združenia a jeho vzťah k PF UMB? Na aké projekty a aktivity sa toto združenie zameriava?
Občianske združenie Pedagóg je úzko späté s prostredím Pedagogickej fakulty UMB. Ide o dobrovoľnú občiansku organizáciu, ktorej poslaním je podporovať rozvoj odborného poznania v oblasti pedagogických a spoločenských vied, výmenu skúseností, vzdelávacie a školiace aktivity, ako aj vedecké a výskumné aktivity. Vo vzťahu k PF UMB vnímam Združenie Pedagóg ako dôležitý podporný a realizačný priestor. Umožňuje pružnejšie organizovať aktivity, ktoré prepájajú akademické prostredie, odbornú verejnosť, školy, učiteľov, študentov a v tomto prípade aj krajanské komunity. Jeho význam je teda nielen administratívny alebo organizačný, ale aj komunitný a odborný.
Čo sa týka nosných aktivít, ktoré realizujeme pre krajanov, tak sa patrí spomenúť letný pobytový tábor pre deti Slovákov zo zahraničia, ktorý vedieme pod názvom Slovenčina kreatívne – letný plenér aktuálne už 4.rok. Okrem tohto sa zapájame aj do výziev, vďaka ktorým vieme pomôcť so zabezpečením učebných pomôcok, učebníc a iného materiálu pre tých, čo to v zahraničí najviac potrebujú.
Úlohu Občianskeho združenia Pedagóg by som preto zhrnula ako podporu pedagogických, metodických, vedeckých a komunitných aktivít, ktoré rozvíjajú poslanie Pedagogickej fakulty UMB aj mimo jej bežného akademického rámca.
5. Aké sú Vaše ďalšie plány v oblasti vzdelávania krajanských komunít? Aké nové projekty pripravujete a ako do nich zapájate digitálne technológie a moderné formy vzdelávania?
V ďalšom období by sme sa spolu s kolegyňami a kolegami z Pedagogickej fakulty UMB chceli sústrediť najmä na tvorbu metodicky premyslených materiálov pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí, predovšetkým pre predškolský a mladší školský vek. Deti Slovákov sa v zahraničí učia slovenčinu v špecifickej situácii: často nie ako úplne cudzí jazyk, ale ani nie ako plnohodnotný materinský jazyk každodennej komunikácie. Preto pripravované materiály musia byť citlivé k tejto potrebe a rešpektovať rôznu úroveň porozumenia a potrebu motivácie.
Digitálne technológie vnímam ako veľmi dôležitý nástroj, najmä preto, že krajanské komunity sú rozptýlené v rôznych krajinách a nie v každom meste sa nachádza komunita so školou, ktorú by deti mohli navštevovať. Veľký potenciál majú webináre, online metodické školenia, krátke inštruktážne videá, digitálne databázy aktivít, zdieľané metodické balíky a multimediálne platformy pre učiteľov. Už pred 6 rokmi na pôde našej fakulty vznikla aj webová stránka pre deti, na domáce učenie a precvičovanie – www.krajinahlaskovo.sk. Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sa podarilo prepojiť deti z rôznych krajín aj vďaka online vzdelávaniu, ktoré realizujú niektoré školy a organizácie, ale aj jednotlivci.
Zároveň si myslím, že digitálne technológie nemajú nahradiť osobný kontakt, ale majú ho podporiť. V krajanskom vzdelávaní je stále nenahraditeľná komunita, spoločný zážitok, živé rozprávanie, spev, pohyb, dotyk s knihou a osobný vzťah učiteľa s dieťaťom. Moderné formy vzdelávania by preto mali prepájať online podporu s prezenčnými aktivitami, letnými školami, tvorivými dielňami a metodickým sprevádzaním učiteľov. Veľmi dôležité je to najmä pre najmenšie deti v predškolskom a mladšom školskom veku.
A práve v tomto prepojení živého kontaktu, odbornej podpory a moderných nástrojov vidím cestu k tomu, aby si deti v zahraničí budovali k slovenčine prirodzený, radostný a trvalý vzťah.







