V sobotu podvečer 13. januára 2024 nás vo veku 88 rokov navždy opustil čestný predseda Matice slovenskej v Juhoslávii/Matice slovenskej v Srbsku, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej (MOMS) Kysáč a významný kultúrny dejateľ vojvodinských Slovákov Rastislav Surový z Kysáča. V pamäti vojvodinských Slovákov, ich vrcholných inštitúcií, ale aj inštitúcií na Slovensku zostane navždy stopa po jeho húževnatej práci, ktorú vykonával ako predseda Matice slovenskej v Juhoslávii v období rokov 1998 – 2005, kedy vyvíjal čulú činnosť vo všetkých oblastiach jazyka, života a kultúry slovenskej menšiny vo Vojvodine.

Pre jeho pôsobenie bolo príznačné, že obhajoval záujmy vojvodinských Slovákov v ich domovskom štáte a v materskej krajine na vysokej úrovni. Osobne sa angažoval pri zabezpečení reprezentatívneho sídla Matice slovenskej v Juhoslávii v Báčskom Petrovci, v ktorej MSS aj dnes vykonáva svoju činnosť. Ako predseda MOMS Kysáč každoročne realizoval rad programov a projektov, ktoré sa v posledných rokoch konali v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Osobitnú pozornosť venoval dokumentácii a propagácii života Slovákov žijúcich v Kysáči. V roku 2023 sa MOMS Kysáč zaslúžil o dôstojné zaznamenanie 250. výročia príchodu Slovákov do Kysáča.

Rastislav Surový bol roduverným Slovákom, ktorému záležalo na zachovaní fenoménu trojstoročného príbehu dolnozemských Slovákov. Spolu s manželkou Elenou, rodenou Hansmanovou, s ktorou vždy tvorili nerozlučiteľnú dvojicu, slovom a skutkom podporoval každú slovenskú aktivitu v Srbsku. Je autorom publikácií a príručiek, ale aj mnohých článkov a textov, ktorými sa snažil apelovať na vysoké štátne inštitúcie na Slovensku v kontexte zabezpečovania jednoduchších podmienok pre štúdium a pobyt vojvodinských Slovákov na Slovensku. V zborníkoch zo stálych konferencií Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí nachádzame rad príspevkov R. Surového. V zborníku prác z roku 2000, okrem iného v kontexte osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca a okolia, R. Surový napísal: „Neoslavovali sme vysťahovanie, ale to, že sme vytrvali, vytvorili vlastný národný život, kultúru, tradíciu, duchovný obzor, zošľachtený vlastnými koreňmi a kultúrou tých, s ktorými žijeme v tesnej fyzickej a duchovnej blízkosti, lebo všetci sme si blízki a navzájom vzácni, v spolužití chceme vstúpiť do tretieho tisícročia a budovať náš slovenský národný život“.

Veľký juhoslovanský nositeľ Nobelovej ceny Ivo Andrić napísal: “My všetci umierame len raz, ale veľkí ľudia dvakrát: prvý krát, keď zmiznú z povrchu zeme a druhý krát, keď zmizne spoločenské dedičstvo, ktoré po sebe zanechali“. Úspechy a dosahy zahraničnej komunity vždy stoja na práci jednotlivcov, ktorí vynakladajú veľké úsilie, vlastné vedomosti, skúsenosti a čas pre spoločensky prijateľné ciele. Nech je za tú prácu Rastislavovi Surovému večná chvála a vďaka a ľahká kysáčska rodná zem.

Posledná rozlúčka sa bude konať 16. januára o 15:00 v Dome smútku v Kysáči.

Česť jeho pamiatke!

Milina Sklabinská

 

Svojmu poslaniu zostával Rastislav Surový verný aj v pokročilom veku. Len prednedávnom sa pri príležitosti Dňa školy v Kysáči stretol s predsedom ÚSŽZ M. Kotercom a verejne vyjadril vďaku za podporu, ktorú Slovenská republika poskytuje Slovákom vo Vojvodine s cieľom ochrany slovenskej identity v zahraničí.


Životopis (www.kulpin.net):

Rastislav Surový sa narodil 11. 9. 1935 v Kysáči, kde zakončil štyri ročníky vtedajšej základnej školy. Nižšie a vyššie ročníky gymnázia a maturitu absolvoval na Slovenskom gymnáziu v Petrovci. Vyštudoval dejepis a zemepis na Vyššej pedagogickej skole v Novom Sade a celý svoj pracovný vek pôsobil na Základnej škole Ľudovíta Štúra, najprv ako odborný učiteľ dejepisu a zemepisu a potom bol 12 rokov aj riaditeľom tejto školy. Počas jeho mandátu bola vybudovaná nová moderná školská budova s telocvičňou, priestranným športovým polygónom a upraveným školským parkom. Z postu riaditeľa odišiel i do dôchodku r. 1997. Okrem práce v škole aktívny bol v kultúrnom a spoločenskom živote prostredia a v hodnej miere sa pričinil o ich zveľadenie.

Ešte pred odchodom do dôchodku naplno sa zapojil do práce Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ), najprv ako radový člen, potom ako predseda MOMS v Kysáči, neskôr ako podpredseda MSJ pre Báčku a v období 1997 – 2005 ako jej čelný človek. Po odchode vtedajšieho predsedu MSJ Juraja Šefčíka na Slovensko, Rastislav Surový, ako aktuálny podpredseda MSJ pre Báčku, bol vymenovaný za úradujúceho predsedu 17. 11. 1997 a valnom a volebnom zhromaždení v Starej Pazove (21. 2. 1998) bol zvolený za predsedu MSJ. Túto funkciu nanajvýš úspešne vykonával v dvoch štvorročných mandátoch (do 26. februára 2005). Počas jeho mandátu matičná aktivita bola čulá prakticky vo všetkých oblastiach jej pôsobenia. Rozvinul prospešnú spoluprácu so štátnymi vrchnosťami doma a na Slovensku, ako i s kultúrno-umeleckými spolkami a Spolkom vojvodinských slovakistov. Osobne sa angažoval pri kúpe a renovovaní matičného domu. V období, keď bol predsedom MSJ, bol zároveň i členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Uznesením valného zhromaždenia Matice slovenskej (26. – 27. 11. 2004) v Spišskej Novej Vsi bol vyhlásený za jej čestného člena. Na valnom zhromaždení MSJ v roku 2005, po ukončení svojich dvoch mandátov na poste matičného predsedu, mu bol udelený titul čestného predsedu MSJ.

Do poslednej chvíle bol predsedom MOMS Kysáč.

 

Foto na titulke: kulpin.net