Adam a Eva nežili spolu, Slovák a Maďar áno

V čase, keď silnejú hlasy, ktoré volajú po ochrane národnej identity, integrity a čistoty, je zaujímavé pozrieť sa na to, kým vlastne sme a odkiaľ pochádzame. Odpovede skrýva archív, ktorý si nesie každý so sebou – má skratku DNA a záznamy, ktoré uchováva o civilizačných pohyboch, či dokonca o Adamovi a Eve, môžu otriasť mnohými predsudkami, vierou či poznatkami. O dávnejšie známych, ale aj najnovších zisteniach genetikov sme sa v dennéku PRAVDA porozprával publicista ANDREJ BARÁT s expertom na analýzu DNA VLADIMÍROM FERÁKOM.

Podľa genetických výskumov národnosť nie je v génoch vôbec zakódovaná. Vy to vnímate už ako samozrejmý poznatok…
Národnosť je kategória kultúrna, nie genetická. Niekto sa môže právom považovať za čistého Slováka, ale to nemá nič do činenia s jeho génmi. Ak sa obaja jeho rodičia narodili na Slovensku, jeho materinskou rečou je slovenčina a nikdy zo Slovenska nevytiahol päty, tak je jasné, že sa právom považuje za Slováka. Ak by sa však napríklad jeho prastarí rodičia prisťahovali z inej krajiny, ale ich deti a ďalšie generácie by už rozprávali po slovensky, tak by o tom, že má prapredkov inej národnosti, už pravdepodobne netušil, a nepokladal by sa za príslušníka inej národnosti. Takto to je. A aj napriek tomu národná identita existuje, a je to tak v poriadku. Len nie je zapísaná v génoch.

Čo hovoria výskumy o DNA Stredoeurópanov? Majú Maďari, Slováci, Česi, Rakúšania v sebe viac spoločného ako rozdielneho?
Áno, platí to prinajmenšom v stredoeurópskom priestore. No vzťahuje sa to vlastne na celú Európu s výnimkou niektorých exotických populácií ako sú napríklad Rómovia alebo Saamovia (Laponci) v severnej Európe. Sme geneticky takmer jednoliati. Tým nechcem povedať, žeby sa ľudia medzi sebou navzájom nelíšili. Líšia sa vzhľadom aj inými geneticky podmienenými vlastnosťami, takže sa odlišujú aj na úrovni svojej DNA, ale táto odlišnosť je relatívne veľmi malá. Najmä v rámci Európy.

Inde je to iné?
Napríklad medzi náhodne vybranými dvomi Afričanmi je omnoho viac genetických rozdielov ako medzi dvomi Európanmi, hoci by pochádzali z odľahlých koncov kontinentu. Medzi Škandinávcom a obyvateľom Balkánu je priemerne menej genetických odlišností ako medzi dvomi Afričanmi, ktorí od seba bývajú len niekoľko kilometrov. V Afrike je omnoho väčšia genetická variabilita ako v Európe.

Prečo je to tak?
Je to dané tým, že v Afrike žijú ľudia nášho typu už veľmi dlho, zhruba 200-tisíc rokov. Za ten čas sa mutáciami nahromadila v populácii genetická variabilita, ktorá je podstatne väčšia ako v Európe. Aj tu žijú potomkovia Afričanov, pretože všetci dnes žijúci ľudia sú potomkami exulantov z Afriky. Naši predkovia Afriku opustili pred približne 60– až 70-tisíc rokmi a postupne sa rozšírili po všetkých kontinentoch. Migrovali a obsadili celé obývateľné teritórium Zeme. Navzájom sa však stretávali. Existuje jedno pekné talianske príslovie, ktoré hovorí, že keď sa ľudia stretávajú, tak občas vedú vojny, ale zvyčajne plodia deti. Osídľovanie planéty prebiehalo podľa tohto príslovia. Lenže do Európy sa dostala len malá podmnožina všetkých obyvateľov Afriky. A tí si so sebou priniesli len malú časť africkej genetickej pestrosti. Áno, odvtedy genetická rôznorodosť aj v Európe rástla, no stále zostáva oveľa menšia než v prípade africkej populácie.

V čom tkvie výnimočnosť v prípade Rómov?
Rómovia prišli do Európy pred zhruba 600 rokmi. Majú indický pôvod, doniesli si aj svoje indické gény a DNA. Keď vyrazili zo svojej pravlasti pred tisícročím, pomaly prechádzali rôznymi oblasťami, stretávali sa cestou s rôznorodými populáciami. Z týchto populácií preberali slová do svojej slovnej zásoby, vďaka čomu dokážu lingvisti povedať, kadiaľ asi išli. Keďže ani geneticky nezostali dokonale izolovaní, postupne zbierali aj nové gény, no aj napriek týmto malým cudzím prímesiam si do veľkej miery zachovali svoj indický genofond, čo sa dá analýzou DNA identifikovať.

Dánska spoločnosť Momondo natočila vlani jedno video. Vyspovedali ľudí z rôznych kútov sveta, rozprávali sa o ich pôvode, národnosti, o tom, aké národnosti nemajú radi. A potom im urobili test DNA. A zrazu Angličan, ktorý povedal, že nemá rád Nemecko, zistil, že má odtiaľ predkov. Prekvapení boli aj ďalší. Nachádzali príbuznosť s národmi, ktoré nenávideli. Iste, je to reklama, no predsa zaujímavá myšlienka. Naozaj je teda Európa väčší genetický mix, ako sú horliví národovci ochotní pripustiť?
Isteže je. Dá sa to vidieť aj u nás a ani netreba robiť analýzy DNA, stačí sa pozrieť na naše priezviská. Veď koľko priezvisk obyvateľov Slovenska má jasne neslovenský pôvod. Trebárs nemecký, ktorý súvisí napríklad s nemeckou kolonizáciou Spiša a iných oblastí Slovenska. Kežmarok sa ešte donedávna volal Käsemarkt, bolo to jednoznačne saské mesto, čo dnes už máloktorý Kežmarčan vie. Koľko priezvisk sa končí na -ič, teda na typicky chorvátsku koncovku. Koľko slovenských obcí má chorvátsky pôvod a sú dokladom ďalšej významnej kolonizácie. A ich potomkovia sa dnes považujú už väčšinou za Slovákov, svoju pôvodnú chorvátsku identitu stratili. Niektorí to možno vedia, ale mnohým ani nenapadne, alebo je im ľahostajné, že ich predkovia prišli z Chorvátska. Ešte dávnejšie, v stredoveku, sa odohrala valašská kolonizácia. Prebiehala z dnešného Rumunska po karpatských horstvách až na západnú Moravu, dnešné moravské Valašsko. Typicky slovenské ovčiarstvo a salašníctvo nie je slovenského pôvodu, pochádza z Rumunska, a rumunský pôvod majú aj írečito slovenské slová bača, žinčica, bryndza, fujara… Podobných kolonizácií bolo omnoho viac, hoci ak prebehli v prehistorických dobách, už o nich často nemáme spoľahlivé informácie. Takže nemôže byť prekvapujúce, že slovenské obyvateľstvo je premiešané. Názorným príkladom sú aj naši prezidenti. Zo štyroch doterajších slovenských prezidentov bol jeden nemeckého a jeden chorvátskeho pôvodu. Myslím si, že veľká časť Slovákov to vôbec nevie. A keď aj vie, tak im to, našťastie, neprekáža. Je to taký typický obraz Slovenska ako celku.

Ako sa robia podobné testy?
V našom laboratóriu sa zameriavame na dve molekuly DNA: na DNA chromozómu Y, ktorý sa prenáša z otca na syna, a na mitochondriálnu DNA, ktorú majú muži aj ženy, ale muži ju do ďalšej generácie neprenášajú. Každý ju má od svojej matky. A tá zas od svojej matky a takto sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Analýza týchto dvoch molekúl DNA umožňuje vystopovať geografický pôvod predkov testovaného človeka.

Aké ste mali výsledky pri testoch Slovákov?
Vo väčšine prípadov pochádzala ich DNA z niektorého regiónu Európy. Zriedkavejšie nájdeme DNA, ktorá pochádza odinakiaľ, najčastejšie zo Stredného východu. Odtiaľ prišla totiž značná časť európskeho osídlenia v období neolitu, mladšej kamennej doby, spolu s poľnohospodár­stvom. Výnimočne nájdeme DNA zo Sibíri, ešte zriedkavejšie z východnej Ázie. To tiež nie je nič mimoriadne, keďže z histórie vieme o tatárskych, mongolských inváziách, ktoré Slovensko neobišli. Väčšina obyvateľov Slovenska má však svoje genetické korene v Európe a v jej najbližšom okolí.

 

Na titulnej fotografii:

Vladimír Ferák pôsobil dve funkčné obdobia ako dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Autor: Pravda, Robert Hüttner

 

CELÝ ROZHOVOR ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/418333-adam-a-eva-nezili-spolu-slovak-a-madar-ano/