Adela Ostrolúcka: Platonická láska s dramatickým koncom

Poskromne, veľmi poskromne vieme o Adele Ostrolúckej. Z niekoľkých listov, kde sa iba útržkovite o nej píše, z jej stručného čitateľského denníka, z básne nazvanej iniciálkami A. O., ktorú napísal Štúr po jej náhlom skone, zo „spomienok“ tých, čo ju osobne nezažili. Existuje portrét potvrdzujúci jej krásu, akurát, že ho na objednávku rodiny vo viedenskom ateliéri namaľovali 23 rokov po jej smrti. O príbehu Adely Ostrolúckej napísal v denníku PRAVDA publicista MARTIN KRNO.

S odstupom ďalšieho polstoročia vznikli o Adele monografie od autorov s rozličnou dôveryhodnosťou. Napriek tomu sa stala súčasťou slovenského historického kánonu ako „celoživotná láska“ Ľudovíta Štúra. Bola ňou či nebola?

Generácii odchovanej na povinnom čítaní románu Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej z roku 1957 je to jasné. Veď navyše dôverne poznáme miesto, kde mal Ľudovít predniesť vyznanie svojej vyvolenej počas fašiangového bálu v Pionierskom, pardon, v Grasalkovičovom paláci, kde občas sídli dnešný prezident.

Tak to si Zúbek zrejme absolútne vymyslel. Prísnejší historici postupne zoškrtávajú všetky legendy, ktoré sa týkajú vzťahu týchto dvoch mladých, inteligentných ľudí. Vrátane miesta a času ich zoznámenia. Naozaj rigidne platí, že stalo sa iba to, čo je zdokumentované? To by sa ľudské dejiny nemilosrdne ochudobneli.

Na pohreb sa nezabudlo

Páni historici sa aspoň zjednotia na tom, že pozostalí Adele vystrojili dodatočný pohreb niekedy na jeseň 1853 v jej rodnej obci. Je to zaujímavé, ale z tradovaných príbehov o krásnej a múdrej zemianskej dcére Ostrolúčania najpodrobnejšie rozprávajú, ako sa s ňou celá dedina naposledy lúčila.

Zomrela 18. marca 1853 ako 28-ročná na týfus vo Viedni, kde Ostrolúcki trávili po meruôsmych rokoch každú zimu. Vtedy sem vlaky ešte nejazdili, a tak truhlu z dočasného hrobu niekde v cisárskej metropole preložili do čierneho parádneho kočiara. Bol vraj ťahaný troma pármi havraních koní. Na ceste na Ostrú Lúku ich museli trikrát prepriahať.

 „Na posledných desiatkach kilometrov na určitých stanovištiach rozostavili stráže, ktoré dohodnutými signálmi dali vedieť, že sa už hintov blíži,“ hovorí Magda Kupcová, ktorá ako dôchodkyňa vedie miestnu knižnicu na Ostrej Lúke. „A keď bol dole pri Hrone, rozzvučali sa u nás zvony. Kým sa voz po serpentínach vyštveral až do dediny, už boli všetci nastúpení na priestranstve pred kaštieľom. Tam sa uskutočnil aj smútočný obrad, lebo do kostola by sa toľko národa nepomestilo.“

Rakvu už pol roka po smrti, samozrejme, neotvárali. Slávnostný sprievod ju preniesol do rodinnej krypty. Tam ju zamurovali do jedného z výklenkov a opatrili kovovou doštičkou s údajmi o zosnulej. Keď sem zavítal na jar 1969 Zúbek, hrobku otvorili. Tehly akurát pri Adelinom hrobe povypadávali a objavila sa čipka z jej truhly. Emenvé to dalo hneď zreparovať. Odkaz z ríše mŕtvych? Ktovie. Spisovateľ 23. júna 1969 náhle zomrel.

Rok predtým pri rodinnej hrobke vyhlásili prvý ročník celoslovenskej recitačnej súťaže Štúrov Zvolen. Súdruhovia z Bratislavy sa zrejme chceli hrať na pánov zemanov a dali zapriahať koč, že ich odvezie až do okresného mesta. Ale bol október, fúkal studený vietor, tak si pred Budčou presadli do šesťstotrojok.  

Surfovanie a kultúrna jar

„Každý vraví, že bola pôvabná, múdra, sčítaná, sledovala politiku a bola aj odvážna. Nebála sa vystupovať na verejnosti v časoch, keď sa väčšina žien starala iba o domácnosť a deti,“ vracia sa do polovice 19. storočia pani knihovníčka. Práve tam mala uprostred prázdnin dve klientky – dievčence. Priznali sa, že na Kultúrnej jari Adely Ostrolúckej, ktorú obec na počesť svojej rodáčky každý párny rok organizuje, vystupujú s detským folklórnym súborom. Ale sa im o nej veľmi nechcelo rozprávať. Veď na Ostrej lúke to každý vie. Surfovanie na internete je oveľa zaujímavejšie…

Mala veľké hudobné nadanie, bola žiačkou operného skladateľa Františka Erkla, autora maďarskej hymny. Zachovalo sa po nej 453 zväzkov notového materiálu z rozličných európskych krajín, zväčša išlo o polky, valčíky, menuety a štvorylky. Medzi autormi dominuje francúzsky dirigent rakúskeho pôvodu Ignaz Pleyel, ktorého učil hrať na husliach Joseph Haydn, ale nájdeme tam aj českú hymnu, slávnostný pochod od Carla Czerneho na počesť korunovácie Ferdinanda, na ktorej sa roku 1831 (poslednej v Bratislave) zúčastnili aj niekoľkí štúrovci, a Tillovu Ouverturu na slovenské nápevy.

Kedy sa teda Štúr objavil v Adelinom živote? Tu sa už historici sporia. Písomne sú doložené iba jeho návštevy u Ostrolúckych vo Viedni začiatkom 50. rokov predminulého storočia. Podľa vtedajších zvyklostí nemohli byť zaľúbenci v prijímacom salóne sami. Im obyčajne piate koleso na voze robila Adelina matka, hoci bola Maďarka, prechovávala sympatie k Štúrovi, ktorý s ňou udržiaval korešpondenciu (s nevydatou dcérou by to bolo vrcholne neslušné) s akože nenápadnou, ale možno najdôležitejšou vetou na konci listu: „Posielam knihy slečne Adelke.“

V Zemianskom Podhradí sa iskrilo

Prečo by sa Adela a Ľudovít nemali zoznámiť už pred revolúciou v rokoch 1846 a 1847 v Zemianskom Podhradí? Čo tu hovorí logika? Od roku 1845 bol v tejto obci pod Bielymi Karpatmi kaplánom a o tri roky nato evanjelickým kňazom Štúrov mladší brat Samuel. Ten udržiaval úzke až priateľské kontakty s Adeliným strýkom Gustávom Ostrolúckym, ktorý bol okrem iného trenčiansky podžupan a inšpektor evanjelického zboru, v podstate jeho hlavným donátorom.

Adelina rodina často chodievala do Zemianskeho Podhradia, aj Ľudovít za obľúbeným bratom. Ostrolúcki sa napriek svojim koreňom nepokladali za Slovákov, no boli voči ich požiadavkám prístupní. Aj im pomáhali v právnych záležitostiach.

Bol to zvláštny tvor, viac duch ako telo, vzdelanosti a šľachetnosti neobyčajnej lásky k nám, ako i z jej písomných pamätníkov vidno, najvrelejšej.Sem vložte citát…

Ľudovít Štúr o Adele z listu adresovaného J. M. Hurbanovi 18. 4. 1853

Vtedy už bol Štúr prinajmenšom v protestantských kruhoch známa osobnosť. Iste ho už len zo zvedavosti aj so Samuelom pozval Gustáv „na pokec“, podľa Zúbka na obed do kaštieľa. Podľa všetkého svojimi znalosťami a vystupovaním urobil naňho Štúr silný dojem. V každom prípade Gustávov brat Mikuláš, Adelin otec, ktorý vo Zvolenskej stolici postupne zastával všetky najvyššie funkcie, pomohol Ľudovítovi pri presadzovaní za poslanca uhorského snemu. Ten po konzultáciách s Mikulášom napísal 21. septembra 1847 oficiálnu žiadosť adresovanú zvolenskej mestskej rade, že sa uchádza o kreslo poslanca bez nárokov na využívanie požitkov za tento post. Mal troch protikandidátov, podľa mien všetko maďaróni. Rada 30. októbra väčšinou hlasov zvolila Štúra.

Výraznou mierou sa o to zaslúžil aj člen mestskej rady, rímskokatolícky farár Jozef Kozáček, podľa ktorého nesie názov aj jedna z ulíc Zvolena. Hoci sa to zdá neuveriteľné, dosiaľ sa neobjavil písomný doklad o návšteve Štúra v tomto meste, hoci susednú Banskú Bystricu navštívil podľa historických dokumentov minimálne dva razy. Že by sa vtedy klasické volebné kortešačky nekonali? Nevieme. Neexistuje ani hmatateľný dôkaz, že by sa niekedy objavil na Ostrej Lúke. Podľa ústnej tradície však na Panskú lúku za kostolom, kde Ostrolúcki dali vysadiť lipovú alej (podnes sa zo štyri lipy zachovali), chodil hrávať kolky.

 

Zo života Adely Ostrolúckej

  • Narodila sa na Ostrej Lúke 31. marca 1824 v zemianskej rodine zvolenského župana Mikuláša Ostrolúckeho a Alžbety, rodenej Gosztonyiovej. Krstili ju v tamojšom evanjelickom kostole 3. apríla ako Adelaidu Osztroluczky, doma ju však volali Etelka.
  • Nadštandardne vzdelaná na ženu v tom čase. Bola polyglotkou, ovládala okrem maďarčiny, nemčiny, latinčiny a starej gréčtiny profesionálne aj angličtinu a francúzštinu, neskôr taliančinu, a Štúr, ktorý hovoril dvanástimi jazykmi, ju učil slovenčinu, poľštinu a ruštinu.
  • Dakedy v lete 1846 sa zoznámila u svojho strýka v Zemianskom Podhradí s Ľudovítom Štúrom, ktorého mladší brat Samuel tam bol kaplánom. Ich vzťah sa rozvíjal po revolúcii, keď Štúr navštevoval rodinu Ostrolúckych vo Viedni.
  • Zomrela vo Viedni 18. marca 1853 v silných nervových horúčkach vyvolaných týfusom. Štúr sa dozvedel o jej náhlej chorobe, prices­toval do rakúskej metropoly, kde ho čakala zlá správa. Chcel svoj i Hurbanov list odovzdať zarmútenej rodine, ale nebol schopný ani vstúpiť do výťahu. Tak ich po niekom poslal.
  • Keď sa Štúr stretol v Prešporku s Adeliným strýkom a bratom, povedali mu, že listy vložili do pamätníka zosnulej. Nezachovali sa. V posledných dňoch vraj v polovedomí najviac rozprávala v slovenčine – o záhrade na Ostrej Lúke a o chráme v jej susedstve. Štúr svoju milú nasledoval po necelých troch rokoch, zomrel na následky tragickej nehody pri poľovačke 12. januára 1856.

 

Na titulnej fotografii:

János Vidéki: posmrtný portrét Adely Ostrolúckej.

 

CELÝ PÍBEH ADELY OSTROLÚCKEJ

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/365348-adela-ostrolucka-platonicka-laska-s-dramatickym-koncom/