Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? O prínose konferencie v Mlynkoch

V dňoch 30. novembra – 1. decembra 2012 sa v maďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt) uskutočnila konferencia na tému „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“, ktorú zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku. Konferenciu uviedla predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Podčiarkla potrebu dialógu medzi vládou a menšinovou samosprávou, samosprávou a civilnými organizáciami, medzi civilnými organizáciami navzájom, ako aj medzi vládami Maďarska a Slovenskej republiky.
 

Základným mottom v rámci spomínanej spolupráce, ktorú akcentovala aj konferencia, by mali byť podľa R. Baránekovej Egyedovej dialóg, istota a nádej. Dialóg má dať zúčastneným pocit, že sú aktívnym účastníkom bytia, pocit , že sú dôležití ako občania aj ako príslušníci menšiny. Chcú mať istotu, že sú partnermi pre jednu aj druhú republiku a chcú mať nádej, že slovenská národnosť v Maďarsku prežije. Podčiarkla nevyhnutnosť zapojenia mládeže do aktívnej činnosti, pretože slovenská národnosť prežije iba vtedy, ak mládež prevezme štafetu.
 
P. Weiss o stratégii vzťahov SR a Maďarska
 
Peter Weiss, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku, vo svojom vystúpení vysoko ocenil prácu riaditeliek a učiteliek slovenských škôl, ktoré sa usilujú, aby sa potomkovia Slovákov naučili po slovensky. „Slovenská menšina je klenotom, ktorú si chceme uchovať ako obohatenie slovenského kultúrneho dedičstva,“ povedal o. i. P. Weiss, ktorý vyzdvihol skutočnosť, že  téma Slovákov v zahraničí je vážnou témou pre všetky slovenské vlády od vzniku samostatného Slovenska. V súčasnosti podľa jeho slov vznikla jedinečná príležitosť na Slovensku aj tým, že máme jednoliatu vládu, čím vzniká možnosť urobiť kvalitatívne zmeny v krajanskej agende. Zámerom je pomôcť národnej identite, rozvoju národnostného života bez spolitizovania tejto témy, pričom sa plynule naviaže na všetko dobré, čo bolo vykonané doteraz.
 
V súčasnosti sa podľa P. Weissa ukazuje potreba zásadných zmien  v starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Vstupom do EU a voľným pohybom osôb nám vznikli nové komunity v zahraničí, napr. vo Veľkej Británii. Je to nová téma a bude treba na ňu reagovať. Vyzval zároveň k ukončeniu sporov medzi jednotlivými spolkami a organizáciami Slovákov v zahraničí vyostrenými v poslednom období, čo viedlo aj k výmene na poste predsedu ÚSŽZ. „Je treba sporiť sa o dobré riešenie, ale  rozhodnutia prijímať spolu,“, uviedol P. Weiss.

Slovenský veľvyslanec podčiarkol, že je v záujme slovenskej vlády snažiť sa  o dobré vzťahy s Maďarskom. Tie sú  strategickým záujmom s cieľom vytvárať priaznivé podmienky pre život menšiny a pre stabilizáciu situácie v EU.

ÚSŽZ a politika SR voči krajanom v zahraničí
 
Igor Kováč, člen vedenia ÚSŽZ, konštatoval, že sa kvalitatívne zlepšuje úroveň starostlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k slovenským národnostným menšinám a krajanským komunitám v zahraničí. Informoval o zmenách, ktoré nastali ohľadne postavenia ÚSŽZ v štruktúre orgánov slovenskej štátnej správy. Podčiarkol, že agenda zahraničných Slovákov sa dostala do kompetencie MZV a EZ, čím sa zvýšila váha a postavenie tejto agendy v rámci celkovej štátnej politiky. Jedným z dôsledkov bude, že slovenské ZÚ budú podstatne viac zapojené do plnenia úloh štátu v tejto oblasti. Informoval, že sa výhľadovo počíta s tým, že v rokoch 2013-2014 sa pripraví nová koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a v rokoch 2014 až 2015 by sa pripravila novela zákona prípadne i nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
 
I. Kováč predstavil aj závery, ktoré vyplynuli z nedávneho rokovania Stálej konferencie 2012 a z nich vyplývajúce úlohy pre ÚSŽZprehodnotenie dotačného systému, aktívna podpora jazykových a kultúrno-poznávacích pobytov pre deti, obnovenie komisie pre školstvo a vzdelávanie, zjednodušenie administratívy pri vydávaní osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, zlepšenie komunikácie s krajanmi, zvýšenie podpory odborným krajanským sympóziám a konferenciám. Záverom podčiarkol dôležitosť toho, že ÚSŽZ potrebuje poznať názory a skúsenosti krajanov a vyzval k užšej spolupráci pri výmene informácii.
 
O novom národnostnom zákone v Maďarsku
 
Anton Paulik, zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov, informoval o novom národnostnom zákone. Uviedol, že 70% textu nového zákona je totožný so starým zákonom. Zdôraznil, že je nevyhnutné dobre poznať zákon, aby bolo možné ho aj náležite využiť. Novinkou je, že v centre pozornosti nie sú samosprávy, ale do popredia idú jazykové práva a zákon upresňuje podmienky využívania kolektívnych práv. Definuje povinnosti štátu a samospráv voči národnostiam v obciach  s podielom národnosti  nad 20%, ako  aj práva národností s podielom nad 10% z obyvateľov. Kolektívne práva budú uplatňované voči národnostiam podľa nového sčítania obyvateľstva.

Novinkou je, že sa budú týkať aj cudzincov s trvalým pobytom v Maďarsku. Nový volebný zákon dáva možnosť menšinám voliť národnostného poslanca. Môžu sa konať v obciach, kde sa k národnosti prihlási a na  národnostnú volebnú listinu sa zapíše  najmenej 30 osôb. Upresňuje podmienky spolupráce miestnej samosprávy s národnostnou samosprávou. Dáva zároveň národnostnej menšine možnosť prijať občianstvo inej krajiny.
 
J. Fúzik o hrozbe likvidácie národnostného školstva
 
Ján Fúzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, pripomenul dôležitosť starého národnostného zákona z 1994, ktorý oživil národnostnú činnosť v Maďarsku. Novoprijatý zákon podľa J. Fúzika nedáva šancu na parlamentné zastúpenie národnosti. Nový zákon v oblasti školstva definuje, že štát preberá od 1.1.2013 všetky školy vrátane národnostných. Pre národnostné školy to znamená, že budú „rozobrané“ –  materské školy sa musia oddeliť od ZŠ. Zároveň už nebudú existovať normatívy na národnostné školy, čo v podstate znamená likvidáciu národnostného školstva. Uviedol konkrétne prípady obcí, kde tieto procesy už začali. Podľa starej legislatívy mali národnostné samosprávy možnosť právom veta zabrániť zrušeniu národnostnej školy, čím sa im ich darilo udržať. Teraz vznikajú vážne obavy o stratu národnostného školstva.
 
Na konferencii vystúpili aj zástupcovia dvoch ďalších národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. Joso Ostrogonac, predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku, potvrdil tendenciu likvidácie materských škôl a osvetových stredísk zo strany štátnej moci.
Výsledkom nového jazykového zákona je rušenie výučby v jazykoch národností, čím školy šetria peniaze. V praxi kladú pred rodičov výber, či sa ich deti budú učiť anglický jazyk alebo jazyk národnosti. 
 
Pero Lastic, riaditeľ Srbského inštitútu v Budapešti, uviedol, že štandardy ochrany menšín v Maďarsku sa často menia.
Rozkvet bol v 90. rokoch. Konštatoval zhoršenie štandardov ochrany národnostných menšín za ostatné roky v dôsledku posledných zákonných úprav na základe individuálnych poslaneckých návrhov.  Podľa P. Lastica  „musíme byť tolerantnejší navzájom, ústretovejší k sebe samým, spolupracovať, komunikovať, mať trpezlivosť, byť ráznejší a rozhodnejší. Nebudeme úspešní, keď budeme izolovaní.“
 
M. Šipický o garancii práv národnostných menšín
 
Otázkam novej legislatívy vo vzťahu k národnostiam sa venoval aj predseda Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický. Konštatoval, že legislatíva je podrobná ohľadne práv národností, ale má veľké nedostatky vo vzťahu k legislatívnym a organizačným garanciám uplatňovania týchto práv. Tieto nedostatky diskriminujú alebo môžu diskriminovať národnosti. M. Šipický podal rozbor nedostatkov legislatívy počnúc ústavou a národnostným zákonom až po volebný zákon. Tieto nedostatky sú kritizované tak Benátskou komisiou ako aj domácimi autoritami. Podstata problému spočíva podľa neho v tom, že práva sú definované, ale nie je definovaná povinnosť štátu niečo zabezpečiť, nie je garantovaná ani minimálna finančná podpora národnostných menšín.
 
Anton Paulik prezentoval počas konferencie aj nové ministerstvo v Maďarsku – Ministerstvo ľudských zdrojov.
Ide o veľké ministerstvo, ktoré pokrýva starostlivosť o človeka v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, cirkví, národností. Podľa jeho slov však vyvstáva problém, že rozsiahla štruktúra neumožňuje, aby sa iniciatívy zdola rýchlo realizovali. K volebnému zákonu uviedol, že právo na zastupovanie je kolektívne právo, a preto sa viaže k určitému počtu ľudí.

Cieľovou skupinou práv sú celé národnosti určené sčítaním obyvateľstva. Teraz je stav taký, že 30 osôb v obci sa musí zaregistrovať ako národnostný volič, 30 osôb musí voliť a musí byť najmenej 5 kandidátov. Volebný zákon vyšiel iba včera, nie sú presné informácie. Volič sa musí rozhodnúť, či chce voliť ako národnostný volič alebo väčšinový obyvateľ. Je potrebných 18 tisíc hlasov, aby sa národnostný kandidát dostal do parlamentu. K tomuto je treba nájsť kompromis v osobe kandidáta a vykonať propagáciu na celoštátnej úrovni. Kandidát s určitým počtom hlasov sa môže stať hovorcom národnostnej menšiny v parlamente. V tomto prípade sa musí vzdať postu predsedu samosprávy. 
 
Mária Homišiová, vedecká pracovníčka Spoločenského ústavu SAV v Košiciach, oboznámila konferenciu s výsledkami výskumu jazykovej komunikácie slovenskej mládeže.
Výskum došiel k jednoznačnému záveru, že najvážnejšími problémami sú rodina a jazyk.  Rodina prestáva komunikovať v slovenskom jazyku, rodičia neučia svoje deti po slovensky. Zbytočne sa budú vytvárať samosprávy, ochrana práv a podobne, ak to nebude pre koho robiť. Na tomto závere sa zhodli všetci  účastníci konferencie v Mlynkoch.